Nad cenou chleba visí otáznik. Nie je isté, či bude pri nižšej DPH lacnejší

Na ceny sú spotrebitelia všeobecne veľmi citliví, o čom svedčí už niekoľko dní pretriasaná cena masla, ktorá sa prehupla cez štyri eurá. A aj keď Slovensko čaká zníženie DPH na potraviny, niektoré dokonca skokovo na päť percent, stále nie je jasné, ako sa prejaví vplyv novej dane, ktorá je súčasťou konsolidačného balíka a niektorých noviniek.

Keď sa o transakčnej dani začalo šuškať, minister financií Ladislav Kamenický poslal jasnú, ale mierne zavádzajúcu odpoveď. "Ministerstvo financií sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že rezort plánuje zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov," oznámil v júli Štandardu tlačový odbor rezortu.

A rétoriku aj pritvrdil. "Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ," dodalo ministerstvo, pričom pojem "bežní občania" znamenal, že hlbšie do vreciek si mali siahnuť len firmy.

Vyznieva to však nanajvýš zaujímavo, keďže nakoniec každý bežný živnostník, hovoriac rétorikou rezortu, túto daň zaplatí takmer zo všetkého. Okrem toho si budú mnohí z nich povinne zakladať podnikateľské účty, čo ešte viac zasiahne do ich rodinného rozpočtu, keďže väčšina bánk ich nevedie zadarmo.

Rady ekonómov vypočuté neboli, a tak si od apríla každý podnikateľ pri bankovom prevode zaplatí nielen za materiál, prípadne tovar, ktorý potrebuje naskladniť, ale aj 0,4 percenta z celkovej prevedenej sumy. Tie banka pošle štátu, aby na konci budúceho roka pribudlo 700 miliónov eur, ktoré má odvod podľa odvážnych plánov vlády do štátnej kasy priniesť.

Vyvstávajú teda dve otázky. Či sa to bude dať obísť a koľko miliónov nakoniec štátu kvapne.

Daň poznajú aj naši južní susedia

Štandard sa už transakčnej dani viackrát venoval. Ekonómovia z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz opísali maďarský model a zhrnuli aj zopár čísiel, aký vplyv sa prejavil v rámci sivej ekonomiky či koľko peňazí skutočne do rozpočtu nášho južného suseda pritieklo.

Mohlo by Vás zaujímať Konsolidácia neprinesie ozdravenie, tvrdia ekonómovia

Experti sa pozastavili aj pri tom, že opatrenie by Slovensku mala odobriť aj Európska centrálna banka. No a je tu aj ďalšia zásadná otázka. Opozičná SaS totiž pred niekoľkými dňami informovala, že pripravuje podanie transakčnej dane na Ústavný súd SR.

Podpredsedníčka strany Mária Kolíková sa dokonca domnieva, že zákon môže mať rozpor s európskym právom, preto je namieste, aby sa ním zaoberal nielen Ústavný súd, ale aj Európsky súdny dvor. Strana chce požiadať Ústavný súd o pozastavenie účinnosti zákona o transakčnej dani, ktorý by mal nadobudnúť platnosť už od 1. apríla 2025.

Podľa podpredsedu SaS Mariána Viskupiča je transakčná daň škodlivá. „Vláda má ešte stále možnosť transakčnú daň opraviť. Vyzývam ju, nech zíde z kratšej cesty a nech ju zruší pre ochranu našej ekonomiky, pre ochranu podnikateľov, pre ochranu našej konkurencieschopnosti,“ povedal s tým, že slovenská verzia transakčnej dane je napísaná ešte horšie z pohľadu európskeho práva ako tá maďarská.

Viskupič poukázal aj na to, aká je táto daň disproporčná. „Vzťahuje sa na každú vystavenú faktúru v produkčnom reťazci. Čím je na Slovensku tento reťazec dlhší, tým horšie. Vezmite si výrobu chleba. Začína tým, že slovenský poľnohospodár pestuje obilie,“ opisuje podpredseda strany.

Pokračuje, že farmár, samozrejme, potrebuje na to stroje, osivá, zamestnancov. Za všetko, vrátane miezd, bude musieť zaplatiť transakčnú daň. Ale aj mlynár musí zaplatiť za obilie či za služby svojim ľuďom. A opäť všetko vrátane transakčnej dane. "Niekto ten chlieb musí upiecť – pekár musí nakúpiť múku, droždie, platí energie. Potom, samozrejme, logistika, všetko sa musí prepraviť – múka z mlynu, obilie z polí," vymenúva poslanec.

Stúpnu teda náklady, lebo pri každej faktúre sa zaplatí aj spomínaného 0,4 percenta. Na záver si potravinový obchod kupuje chlieb, ktorý chce predávať slovenskému zákazníkovi. No a kým slovenský výrobca chleba zo surovín zaplatil daň päťkrát, čo sa prejaví na predajnej cene, zahraničný producent potravinu ponúkne obchodníkovi pravdepodobne lacnejšie, pretože nie je takou daňou viacnásobne zaťažený.

A tak si s najväčšou pravdepodobnosťou obchod kúpi lacnejší chlieb napríklad z Poľska.

Štandard oslovil výrobcov aj obchodníkov, aby zistil, ako sa podľa nich cena chleba bude vyvíjať. Dosah totiž odvetvia súvisiace s jeho výrobou, distribúciou a predajom pocítia aj z dôvodu zvyšovania minimálnej mzdy, ktorej razantnejší skok nastane od roku 2026.

Poslanci totiž tento týždeň schválili, že sa bude počítať ako 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve oproti aktuálne platným 57 percentám. Okrem toho sú od júna 2023 opätovne na minimálnu mzdu naviazané aj sumy príplatkov za prácu cez víkend, za nočnú prácu, za prácu vo sviatok a u dohodárov.

Konsolidačný balík, zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj ďalšie náklady napríklad na energie, ktoré pravdepodobne klesať nebudú, nevyhnutne vstúpia do cenotvorby. Môže teda byť na konci cena výrobku rovnaká alebo dokonca nižšia?

Päťročnica dala základnej potravine riadne zabrať

Na otázku Štandardu, či už zainteresovaní disponujú štúdiou, ako sa cena chleba bude po zapracovaní transakčnej dane vyvíjať, inak povedané, či má spotrebiteľ rátať so zdražovaním, zatiaľ kompetentní nepoznajú jednoznačnú odpoveď. "Je veľmi komplikované už teraz realizovať analýzy tohto typu, keďže takáto forma dane nikde v eurozóne zatiaľ neexistuje," objasňuje pre Štandard Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Vyzerá to teda tak, že konkrétnymi číslami zatiaľ nedisponuje nikto. Pritom chlieb už dražie niekoľko rokov, čo vyplýva z databázy Štatistického úradu SR. Štandard sa totiž pozrel na vývoj ceny tmavého chleba počas piatich rokov do konca roka 2023.

Zhruba od konca októbra 2021 tempo rastu dokonca zrýchlilo výraznejšie, aby sa vlani cena mierne ustálila okolo 2,30 eura za kilogram. Otočí nižšia DPH tento trend, alebo sa prejavia ostatné spomínané faktory a zlacnenie sa nedostaví v takej miere, ako sa očakáva?

Vývoj ceny tmavého chleba. Zdroj: Datacube, ŠÚ SR

Ako budúcnosť tejto potraviny vidia tí, vďaka ktorým sa dostáva do slovenských domácností, sa Štandard opýtal Zväzu obchodu SR, Slovenskej aliancie moderného obchodu, Potravinovej komory Slovenska a pekární Vamex a Penam, do uzávierky však na naše otázky nereagovali.

Opýtali sme sa aj na to, ako bude z ich pohľadu možné dodržiavať nedávno podpísané Memorandum o spolupráci v oblasti pekárenských výrobkov. Jeho cieľom má byť, aby sa čerstvé domáce pekárenské výrobky nestratili z pultov predajní a zachovala sa kvalita produkcie pre slovenských spotrebiteľov. "Pekári podpis memoranda s agrorezortom a Zväzom obchodu SR vnímajú pozitívne," reaguje pre Štandard Lapšanský.

Deklaruje totiž podľa neho jednoznačnú snahu agrorezortu podporovať výrobu čerstvých pekárskych výrobkov a zvyšovať atraktivitu pekárskeho remesla doma na Slovensku. Zväz obchodu zasa deklaroval záujem spolupracovať na podpore potravinovej sebestačnosti a udržateľnosti pekárskej produkcie na Slovensku a zvyšovaní jej kvality. "Veríme, že sa to premietne do reálnych krokov aj za našej aktívnej kooperácie," dodáva Lapšanský.

Memorandum je podľa predsedu zväzu plne v súlade s ich zámermi. "Nechceme, aby Slovensko naďalej dovážalo chlieb a pečivo cez polovicu Európy z Belgicka, Nemecka či Poľska. Slovenskí pekári majú dostatočnú výrobnú kapacitu na to, aby plnohodnotne zásobili slovenský trh svojimi výrobkami," vysvetľuje pre Štandard.

Prízvukuje však, že je nutné vnímať aj uhlíkovú stopu dovozového chleba. To, čo vieme vyrábať u nás doma, by sa podľa zväzu dovážať nemalo. "Konštatujem, že naša potravinová vertikála pestovateľ – mlynár – pekár je plne funkčná," dodáva s dôvetkom, že aj preto je strategickým záujmom Slovenskej republiky, aby ju finančne aj legislatívne podporovala.

Štát podľa neho správne chápe aj vplyv takéhoto postupu na znižovanie pasívneho sadla obchodnej bilancie v obchode s potravinami. To však bude po zavedení transakčnej dane skutočne náročné. V každom prípade však podľa neho zasiahne všetky potravinárske vertikály na Slovensku, pričom tá ich je jednou z posledných kompletných funkčných vertikál od poľa až na stôl. "Každá úroveň vertikály na Slovensku si bude musieť túto novú daň premietnuť do cien," potvrdzuje pre Štandard.

Napriek tomu verí, že kabinet si tieto dosahy uvedomuje a nájde riešenia, ako spracovateľov domácich čerstvých potravín od tejto dane oslobodí, prípadne nájde iný mechanizmus na kompenzovanie nákladov vyplývajúcich z transakčnej dane. "Niekoľko návrhov sme pri našom ostatnom stretnutí s premiérom Ficom a ministrom Takáčom odprezentovali," prezrádza predseda zväzu.

Pekári neurčujú pultové ceny chleba a pečiva v obchodoch

Pultové ceny chleba a pečiva v obchodoch sú podľa Lapšanského vyslovene súčasťou obchodnej politiky obchodných reťazcov a plne v ich kompetencii. "Dlhodobo pritom upozorňujeme na to, že obchodné prirážky obchodných reťazcov na naše tovary sú neúmerne vysoké a vo vyspelej Európe neobvyklé," hovorí.

Znížením DPH na potraviny z 10 na 5 percent a z 20 na 19 percent sa podľa neho vytvorili predpoklady na to, aby spotrebiteľ reálne zníženie cien pocítil. "Je žiaduce, aby sa obchodné reťazce v takom náročnom období konsolidácie verejných financií správali spoločensky zodpovedne," myslí si.

No a v neposlednom rade je tu aj zvýšenie minimálnej mzdy od januára na 816 eur, následne však po schválenej zmene vyskočí na 920 eur v roku 2026 a až 970 eur v roku 2027. Zaujímalo nás preto, ako sa to podpíše na nákladoch a následne pretaví do ceny konkrétneho výrobku – v tomto prípade chleba. "Vo veci príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky vedieme s členmi vlády aj premiérom konštruktívny dialóg a sme radi, že táto vláda na rozdiel od prechádzajúcich je ochotná počúvať," konštatuje predseda zväzu.

„Máme zvýšené poplatky, čo sa týka transakčnej dane. Máme daň zo zisku, máme minimálnu mzdu. Je tam veľa veľa aspektov, ktoré do toho vstupujú. Preto sme ani my nevedeli pánovi premiérovi garantovať, aké typy potravín môžeme očakávať v konečnom dôsledku na pultoch drahšie a ktoré nie,“ priblížil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.

Lapšanský dodáva, že až 80 percent pracovného času pekárov tvorí práve príplatkový čas. "Diskutujeme preto aj o tom, ako by mohla byť táto práca oslobodená od zvýšených odvodov, ako je to v iných krajinách," prezrádza pre Štandard s dôvetkom, že zväz verí, že k nejakému riešeniu dospejú, inak by naozaj toto zvýšenie mimoriadne ovplyvnilo ich výrobné náklady.

Osobné náklady pritom podľa neho tvoria v závislosti od typu pekárne od 45 po 55 percent tých celkových. "Vplyvom všeobecného zvyšovania miezd, nielen tej minimálnej, budú odbytové ceny nášho sektora pochopiteľne rásť," uzatvára Lapšanský.

Ak sa aj v januári ceny základných potravín znížia, bude to podľa ekonómov len krátkodobé. Neskôr sa v cenách prejavia práve dôsledky konsolidačných opatrení, pričom ďalšie škrty sú pre šafárenie viacerých vlád s verejnými zdrojmi už naplánované.

Štandard v súvislosti s témou oslovil aj Ministerstvo financií SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Do uzávierky však neodpovedali.