Konsolidácia neprinesie ozdravenie, tvrdia ekonómovia

Krátko po stretnutí sme sa z úst lídrov dvoch opozičných strán dozvedeli, že s premiérom za prítomnosti ministra financií Ladislava Kamenického a ministra obrany Roberta Kaliňáka niektoré návrhy prebrali. Predseda vlády ich však zjavne nepovažoval za dostatočné.

Znížiť výdavky na finančné ohodnotenie vlády, ktoré z rukáva vytiahol Šimečka, by napríklad podľa Fica predstavovalo ušetriť len dva milióny eur, čo je v porovnaní s celkovou sumou 2,7 miliardy nepatrnou úsporou.

Premiér neskrýval sklamanie a zároveň sa zasmial nad väčšinou nápadov, ako to urobiť inak. Nezabudol však dodať, že sú ochotní opatrenia prehodnotiť len v prípade, že "budú v súlade s ich filozofiou".

Šéf KDH po stretnutí informoval, že vláde posunuli päťbodový materiál s opatreniami, vďaka ktorým by sa získané financie šplhali až k trom miliardám. "Uvidíme, či si niečo z toho vezmú, ale naše opatrenie na základe expertnej skupiny, ktorú vedie náš ekonomický expert Jozef Hajko, sme pripravili naozaj dobre, odborne a vecne," uviedol Majerský.

Hajko podotkol, že KDH má s konsolidačným balíkom veľký problém. "Dôvodom je, že filozofia, ktorú predložila vláda, to znamená šetriť hlavne na občanoch, sa nejakým výrazným spôsobom nemení a nevidíme tam ani veľkú ochotu, že by štát siahal na samého seba," vysvetlil.

Z tatranského tigra sa stala unavená panda v ZOO

Kritika sa z radov verejnosti aj odborníkov neozýva len na tému zvyšovania DPH, ktoré, samozrejme, prinesie plošné zdražovanie, a to aj napriek tomu, že na zopár základných potravín sa táto daň zníži. Rezonuje predovšetkým daň z finančných transakcií.

Ide totiž o fenomén, ktorý v rámci okolitých štátov vôbec nie je rozšírený, skôr naopak. Téme sa ešte podrobnejšie venoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, ktorý vládou predložené opatrenia označil ako konsolidáciu, ktorá nie je ozdravením. A daň z finančných transakcií tým najhorším, čo balíček má.

Okrem príkladu, v ktorom vyčíslili túto daň jednoosobovej eseročky so štyrmi zamestnancami, poukazujú aj na dianie v Maďarsku, v krajine, ktorá má tento odvod zavedený. V roku 2012, keď Maďarsko tvorilo svoj návrh, bola navrhovaná sadzba 0,1 percenta s limitom 6-tisíc forintov (aktuálne zhruba 15 eur). Nakoniec v januári 2013 začala platiť sadzba 0,2 percenta.

Hneď v auguste 2013 ju zvýšili na 0,3 percenta a neskôr zvýšili limit na 10-tisíc forintov (viac ako 25 eur).
Momentálne sa zvyšuje na 0,45 percenta s limitom 20-tisíc forintov (50,63 eura). Výber dane je na úrovni 0,36 až 0,5 percenta HDP, podobne ako návrh SR.

Svedkami podobného scenára sme už na Slovensku boli, keďže od utorka, keď kabinet ukázal opatrenia, sa do stredy sadzba z pôvodných 0,35 percenta posunula na 0,4 a percentuálne vzrástol aj výber hotovosti a maximálna suma zaúčtovaná za transakciu. Odhadovaná suma, ktorú takto získajú do rozpočtu, razom vzrástla o 100 miliónov eur.

Negatíva sa u našich južných susedov dostavili v pomerne krátkom čase. Kartové spoločnosti a vydavatelia platobných kariet preniesli poplatky do cien. Štúdia Medzinárodného menového fondu ukázala, že daň narušuje trhové prostredie a podporuje sivú ekonomiku. Ale najmä, nepritieklo toľko, koľko sa očakávalo.

Firmy a ľudia sa prispôsobili a na dani sa v úvode vybralo menej, ako sa plánovalo. Objem hotovosti v obehu podľa INESS vzrástol z cca osem percent na 14 percent HDP. No a keďže daň zvyšuje náklady na presun kapitálu, zhoršuje tok kapitálových investícií, obmedzuje likviditu na trhoch a prináša horšiu alokáciu kapitálu.

Okrem toho upozornila Európska centrálna banka na to, že maďarská centrálna banka stráca kontrolu nad monetárnym vývojom.

Keďže u nás túto daň plánujú spustiť až od prvého apríla, je pravdepodobné, že aj Slovenská republika bude musieť mať od európskeho regulátora odobrenie. Zároveň je nanajvýš neštandardné, že o takejto úprave sa má rozhodovať bez pripomienkového konania, čo jasne ukazuje, že názory odbornej verejnosti kabinet jednoducho nezaujímajú.

Štát prehodil bremeno na občanov a firmy

K tomu istému záveru ako opozícia dospeli aj ekonómovia. Štát na sebe ušetrí len nepatrne. Sledovanie diania okolo utorkového stretnutia premiéra so šéfmi dvoch opozičných strán PS a KDH vyvoláva rozpaky. Nimi predložené návrhy Robert Fico komentoval ako nedostatočné.

Je nevyhnutné pripomenúť, že premiér trvá na sume balíka, ktorá je približne o miliardu vyššia, než sa pôvodne komunikovalo. S istými návrhmi, ktoré sa pohybujú v rozsahu od 1,9 do 2,3 miliardy, prichádza aj INESS.

Alternatívne príklady úspor

Okrem 13. dôchodku, ktorým si Smer a hlavne Hlas voči svojim voličom plnili sľub, a teda o jeho spravodlivejšom nastavení, ako tomu bolo v minulosti, nechcú ani počuť, ukázali ekonómovia aj ďalšie kapitoly, v ktorých by sa dalo ušetriť.

Vianočný dôchodok pritom INESS nenavrhuje úplne zrušiť, ale vyplácať podľa výšky dôchodku v rozmedzí od 50 do 300 eur. Tak by sa seniori s tými najvyššími penziami nedostali k sume 680 eur, ktorú v utorok oznámil minister práce Erik Tomáš ako cifru, ktorú v budúcom roku dostanú všetci starobní dôchodcovia bez rozdielu.

Odborníci správne poukázali aj na to, že kým pri daňovom bonuse spravodlivejšie nastavenie znamená, že od istej výplaty si na neho jednoducho dobre zarábajúci rodič nesiahne, u prídavkov sa to nemení. Tie dostane podľa počtu detí a aktuálne ide o sumu 60 eur na jedno dieťa.

Cez 300 miliónov by prinieslo skrátenie rodičovského príspevku na dva roky a ďalších 300 toľko diskutovaný rodičovský dôchodok zavedený práve z dôvodu, aby vykrýval rozdiely penzií ľuďom, ktorí ich majú nižšie preto, že vychovali deti, teda primárne matkám a otcom.

Keďže v utorok premiér opakovane zdôrazňoval, že celková suma musí byť dodržaná, ani tieto opatrenia by pravdepodobne nepovažoval za hodné pozornosti, pretože analytikom chýba do koalíciou nastavenej sumy 0,4 miliardy.

A aj keď je zrejmé, že vláda sa nepotrebovala radiť ani v rámci tripartity a ani s opozíciou, pretože to gesto, že ju ich názor zaujíma, urobila až po schválení svojho návrhu, predsa len môžu ešte prekvapiť niektoré korekcie.

V stredu ohlásila aj opozičná SaS tlačovú besedu na tému korekcií s názvom, ktorý napovedal, že ho musí podporiť každý. Nakoniec ju však presunuli na štvrtok.

Konsolidačný balík sa prijíma zrýchlene

Na to, že vládou predložený konsolidačný balík bude mať za následok výrazné zdražovanie a zároveň spomalenie slovenskej ekonomiky, upozornil v rozprave opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS). Okrem toho majú poslanci rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní, a teda s obmedzením potrebnej diskusie, čo vo štvrtok aj schválili.

Viskupič vláde vytkol aj to, na čo poukázal aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. K návrhom sa totiž nekonalo medzirezortné pripomienkové konanie, nemohli sa k nim vopred vyjadriť sociálni partneri ani ekonomickí odborníci.

Spochybnil, či je potrebné prijímať opatrenia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Vyzerá to totiž tak, že jedna miliarda eur z toho je pripravená na nové výdavky. "Vláda by mala vždy najprv šetriť. Keď už to nevie, aspoň by nemala vytvárať nové výdavky," zaznelo pred plénom.

Na potrebe konsolidácie verejných financií je podľa neho zhoda, v návrhu však podľa neho nie je nič ozdravné a všetky problémy sa iba prenášajú na plecia ľudí, živnostníkov a firiem.

Liberáli pripravili vlastný návrh. Do národnej rady predložili SaS návrh zákona na zníženie DPH na knihy na päť percent. Predloží ho aj ako pozmeňujúci návrh v rámci konsolidačného balíka. „Minister financií tvrdil, že štát disponuje analýzou, ktorá mala podložiť jeho výrok, že knihy sú na Slovensku doménou bohatých ľudí a preto by mali byť zdanené vyššou sadzbou,“ povedala poslankyňa Vladimíra Marcinková.

Dnes už podľa nej vieme nielen to, že takáto analýza neexistuje, ale aj to, že nie je veľkým ekonómom. "Keby ním bol, vedel by, že to, aká je krajina úspešná, úzko súvisí s tým, koľko detí a dospelých v nej číta," dodala.

Podpredseda SaS Marián Viskupič upozornil, že aj pri súčasnej dani 10 percent knihy za posledných päť rokov zdraželi z dôvodu inflácie v priemere zo 14 na 17 eur. „Nárast DPH, ako ho oznámila vláda, by výrazne ohrozil aj schopnosť knižníc nakupovať nové knihy. Dôsledky teda pri tomto opatrení vlády budú niesť nie bohatí nákupcovia kníh, ale deti, mladí, študenti, seniori,“ vysvetlil.

SaS preto podala návrh znížiť daň na knihy na päť percent. Pripomenul, že aj Robert Fico uznal, že príjem zo zvýšenej DPH na knihy je v konsolidačnom balíku zanedbateľný.

Uvidíme teda, či Robert Fico a vládna koalícia prehodnotí dosahy doteraz prezentovaných opatrení a zapracuje aj návrhy iných ako koaličných odborníkov.