Stávame sa perifériou Západu, stredoeurópsku spoluprácu treba posilniť tak, aby vznikol celok so 100 miliónmi obyvateľov, navrhli na konferencii v Prahe.
Konferencia Stredná Európa na rázcestí, ktorá sa konala cez víkend v hlavnom meste Českej republiky, zdôraznila význam jednotného hlasu stredoeurópskeho regiónu na medzinárodnej scéne. Podujatie zaujalo pestrú škálu odborníkov nielen z krajín Vyšehradskej štvorky – Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska – ale aj zo Srbska, Rakúska či Bulharska. Konferenciu organizoval spolok Patrimonium Sancti Adalberti a záštitu nad podujatím prevzal český kardinál Dominik Duka.
Jedným z hlavných motívov diskusie bola otázka, ako môže stredná Európa lepšie obstáť v medzinárodnej konkurencii. Viacerí rečníci upozornili, že náš región je často vnímaný iba prostredníctvom Vyšehradskej štvorky. Zúčastnení odborníci vidia možnosť rozšírenia tejto skupiny o ďalšie krajiny s podobnými historickými a kultúrnymi koreňmi ako je Srbsko, Rakúsko a Grécko. Cieľom je zdôrazniť spoločné dedičstvo a hodnoty týchto národov a prostredníctvom užšej spolupráce posilniť ich význam vo svete.
„Je to obdobie určitej premeny civilizačných procesov. Ale je to tiež obdobie v súčasnej dobe začínajúcej kultúrnej vojny, ktorú nevedie existujúca civilizácia, ale vedú ju určité smery a prúdy, ktoré sa domnievajú, že nová doba potrebuje nové formy,“ upozornil kardinál Dominik Duka vo svojom prejave.
Stredná Európa má podľa Duku jedinečnú úlohu – ochrániť a podporiť civilizačné procesy založené na hodnotách, ktoré po stáročia formovali európsku identitu. Tento prístup je zameraný na zdieľanie duchovných a kultúrnych odkazov ako protiváhy voči moderným formám ideológií, ktoré môžu podkopať spoločnosť.
K myšlienke jednotnej strednej Európy sa vyjadril aj profesor Petr Drulák. „Stávame sa iba perifériou západnej Európy. Pokiaľ nebudeme silným geopolitickým subjektom, hrozí, že za nás budú rozhodovať iní,“ uviedol pri príležitosti konania konferencie.
Podľa Druláka však štyri štáty nestačia. „Chcelo by to zapojiť viac krajín, napríklad z dunajského priestoru ako Rakúsko. Potom by išlo o celok so 100 miliónmi obyvateľov, čo by bolo viac, než koľko má Nemecko. Problém však je, že Vyšehrad sa v súčasnej dobe rozkladá pre odlišné postoje jednotlivých vlád,“ dodal.
Na konferencii vystúpil aj slovenský poslanec z klubu SNS Roman Michelko, ktorý taktiež priznal, že niekdajšia hodnotová jednota krajín V4 je roztrieštená.
„V súčasnosti je treba jednoznačne povedať, že mentálne a politicky sa toto zoskupenie rozpadlo na dve protichodné V-dvojky. Na jednej strane je Česko a Poľsko, na druhej Slovensko a Maďarsko, pričom v hodnotových, strategických a koncepčných otázkach sa ocitajú na protichodných póloch,“ zhodnotil poslanec.
Vyvrcholením prvého dňa konferencie bolo slávnostné odovzdávanie ceny svätého Vojtecha za mier, slobodu a spoluprácu v Európe.
Tento rok si cenu prevzala maďarská historička Mária Schmidtová, riaditeľka budapeštianskeho Múzea teroru, ktoré dokumentuje perzekúcie počas fašistického a komunistického režimu. Vo svojom prejave Schmidtová vyzdvihla význam spoločných historických a náboženských koreňov, ktoré by mali mať zásadnú úlohu pri budúcej spolupráci stredoeurópskych štátov.
Pripomeňme, že prvým laureátom ocenenia bol exminister vnútra a komentátor Štandardu Vladimír Palko.
Sobotné panelové diskusie sa niesli v znamení diskusií o bezpečnosti, hospodárskej spolupráci a celkovom strategickom smerovaní regiónu. V diskusiách sa objavili návrhy, ako môže stredná Európa posilniť svoju úlohu v európskom hospodárskom priestore a ako môže zohrať kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskej bezpečnosti.
Stredná Európa na rázcestí vyslala do sveta dôležitý odkaz – v období, keď mnohé krajiny čelia vnútorným i vonkajším tlakom, je čas zjednotiť sa na základe spoločných koreňov, hodnôt a cieľov. Rozšírenie konceptu Vyšehradskej štvorky by mohlo poskytnúť strednej Európe nový strategický rozmer a umožniť jej lepšie riešiť výzvy súčasného sveta.