Gruzínska vládna strana Gruzínska túžba vyhlásila, že sa stala víťazom parlamentných volieb. Je naozaj víťazom?
To záleží od toho, aké štandardy máme a čo považujeme za normálne a nenormálne. Väčšina volebných podvodov v Gruzínsku sa tradične deje pred voľbami. Poznáme to aj zo Slovenska, aj zo Západu, a to ako takzvanú predvolebnú korupciu a využívanie administratívnych zdrojov. V Gruzínsku má tento fenomén omnoho rozsiahlejšie rozmery. Napríklad využívanie administratívnych zdrojov v Gruzínsku znamená, že vláda využíva zamestnancov štátnej a verejnej správy na aktivity na sociálnych sieťach, kde šíria provládne naratívy. Chcem tiež zdôrazniť, že tieto nástroje nevyužívala iba Gruzínska túžba, ale aj Zjednotené národné hnutie Michaila Saakašviliho a predtým Eduard Ševardnadze.
Čo sa týka týchto volieb, situácia opäť nie je jednoznačná. Gruzínska vláda prijala za posledný rok sériu zákonov, ktorými fakticky ovládla ústrednú volebnú komisiu. Napríklad zrušili post podpredsedu Ústrednej volebnej komisie, ktorý bol vždy garantovaný pre opozíciu. Noví nezávislí členovia Ústrednej volebnej komisie už nie sú nominovaní prezidentom, ale podpredsedom parlamentu za vládnu stranu. To vyvolalo veľké podozrenie, že vláda sa môže pripravovať na manipuláciu výsledkov vo voľbách s pomocou volebnej komisie. Momentálne sa zdá, že vďaka ručnému prepočítavaniu hlasov a využitiu elektronickej registrácie voličov, výsledok nebol úplne zmanipulovaný. Existuje však veľké množstvo dôkazov, že časť voličov bola podplatená a že vo volebných miestnostiach boli skupinky mužov, ktoré pomáhali s koordinovaním volieb.
Znamená to, že počty sedia, ale vyzerá to tak, že niektorí voliči boli podplatení?
Áno, zvyčajne administratívne zdroje a predvolebná korupcia dokázali vládnej strane v Gruzínsku získať päť až sedem percent hlasov. Avšak v týchto voľbách sa zdá, že to bolo omnoho rozsiahlejšie a prepracovanejšie, najmä preto, že to boli prvé voľby, ktoré sa konali plne v proporčnom systéme. Doteraz sa voľby v Gruzínsku konali zmiešaným systémom, pričom hlasy z väčšinových okrskov vždy získavala vláda, bez ohľadu na to, či to bola súčasná alebo predchádzajúca vláda.
Neboli očakávania také, že proporčný systém pomôže opozícii?
Nie, proporčný systém nemal pomôcť opozícii, ale mal zabezpečiť vznik koaličných vlád. Cieľom bolo nie pomôcť opozícii, ale pomôcť vzniku koaličných vlád. Európska únia, respektíve Západ túto zmenu pretlačili v čase, keď ešte Gruzínska túžba bola celkom proeurópska.
V roku 2019 sa začalo presadzovanie zmien, ktoré boli definitívne prijaté v roku 2020. Tieto zmeny neboli zamerané na pomoc opozícii, ale na nastavenie systému tak, aby bol koaličnejší a aby sa zmiernila polarizácia spoločnosti, ktorá bola v Gruzínsku bežná. Doteraz sme boli často svedkami jednofarebných vlád alebo volebných blokov. Dôkazy o tom, že volebná komisia manipulovala s výsledkami, nie sú presvedčivé; skôr existujú dôkazy o rozsiahlych predvolebných machináciách a kupovaní hlasov. Chcem zdôrazniť, že žijem v regióne, nie v hlavnom meste, a preto môžem potvrdiť, že vládna strana má silnú volebnú základňu.
V čom spočíva jej podpora?
Sú tri hlavné piliere. Prvým sú ľudia, ktorí sú silne sklamaní z opozície, konkrétne z vlády zjednoteného národného hnutia Michaila Saakašviliho. Títo voliči boli najskôr početnejší, ale ich počet sa postupne zmenšoval, pretože vláda už dlhšie vládne. Druhým pilierom je silne konzervatívny elektorát a tretím sú ľudia závislí od rôznych štátnych dávok. Gruzínska vládna strana počas posledných 12 rokov výrazne nezlepšila sociálno-ekonomickú situáciu, ale vytvorila zárodky sociálneho štátu. Pred 12 rokmi v Gruzínsku neexistoval systém dôchodkov, no Gruzínska túžba zaviedla základné dôchodky a prídavky pre určité príjmové skupiny.
Tým sa vytvorila časť elektorátu, ktorý je závislý od týchto dávok, a obáva sa, že ak by sa vláda zmenila, prišiel by o túto pomoc. Treba zdôrazniť, že opozícia v sociálno-ekonomických otázkach neprináša nové riešenia. Hoci som sa rozprával s viacerými opozičnými lídrami, ich návrhy sú vo všeobecnosti neoliberálne a za posledných 30 rokov zlyhávajú. Táto krajina potrebuje určité sociálne zabezpečenie, aby tu ľudia mohli žiť a byť mobilní. Tretím pilierom sú zamestnanci štátnej a verejnej správy.
Akú rolu vo voľbách zohrala vojna na Ukrajine?
Zaznievalo tvrdenie, že ak sa k moci dostane opozícia, otvorí sa ďalší front voči Rusku a hrozí "majdanizácia" alebo "ukrajinizácia" Gruzínska. Tento naratív bol dominantný vo voľbách a vládna strana ho využívala ako veľmi efektívny spôsob mobilizácie voličov – zameraný na ten prvý pilier, a to proeurópskych voličov. Tento naratív o vojne na Ukrajine, ako aj o hrozbe voči Gruzínsku, dokázal mobilizovať nerozhodnutých voličov, podobne ako to bolo v Moldavsku.
Môžeme teda očakávať ďalšie zbližovanie Gruzínska s Ruskom a vzďaľovanie sa Tbilisi od Európskej únie?
Gruzínska vláda vo všeobecnosti vedie a podľa mňa aj naďalej bude viesť multivektorálnu politiku. Gruzínsko si to môže dovoliť aj vzhľadom na štruktúru zahraničného obchodu. Na rozdiel od Moldavska, ktoré exportuje prevažne na Západ a nemôže si dovoliť prudkú integráciu s Ruskom, Gruzínsko môže smerovať na Západ, Rusko, Turecko a do určitej miery aj na Čínu.
Očakávam, že táto vláda bude pokračovať v tejto politike a neprestrihne úplne vzťahy so Západom, pretože veľká časť elektorátu vládnej strany je prozápadná a verí, že konflikt so Západom je výsledkom nedorozumenia. Skôr bude zahraničnopolitické smerovanie vyvažovať, pretože nie je pravda, že by sa Gruzínsko pod touto vládou približovalo iba k Rusku. Podpísali dohodu o voľnom obchode s Čínou a rozvíjajú aj dopravné koridory smerom do Turecka. Tieto vektory sa budú meniť podľa ich záujmov, ale celková politika sa pravdepodobne sústredí na udržanie vzťahov so Západom, no nevylučujem ani možné kroky smerom k Rusku.
Zahraničná politika a orientácia vládnej strany sú mimochodom do veľkej miery formované vnútornými záujmami zakladateľa vládnej strany Bidzinu Ivanišviliho. V Gruzínsku panuje presvedčenie, že v konflikte Ivanišviliho s bankou Credit Suisse zohral rolu Západ. Hoci samotný právnik Ivanišviliho o tom nie je presvedčený.
O čo pri konflikte s Credit Suisse ide?
Veľká časť jeho portfólia bola ovplyvnená trestným činom, keď jeden z bankárov, ak sa nemýlim, pripravil nielen Ivanišviliho, ale aj iných klientov o peniaze. Nasledoval súdny spor, ale podstatou celého prípadu je, že Ivanišvili je presvedčený, že tento kriminálny čin nebol dielom jednotlivca, ale bol zosnovaný s cieľom vyvinúť na neho tlak zo strany Západu prostredníctvom jeho finančných prostriedkov.
Prezidentka Salome Zurabišviliová už vyhlásila, že voľby nepovažuje za legitímne, a vyzvala na protesty. Čo môžeme očakávať?
Veľa bude závisieť od toho, aké vyjadrenia prinesú kľúčoví predstavitelia západných krajín. Doterajšie vyjadrenia pozorovateľov naznačujú, že v týchto voľbách bolo veľa chýb a podozrivých praktík, avšak nikto si netrúfa označiť voľby za sfalšované. Pozorovatelia vrátane šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella sa vyjadrili v podobnom duchu. Ak aj predstavitelia Spojených štátov, Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka vyjadria rovnaký názor, opozícii bude chýbať legitimizácia na väčšie protestné hnutie.
Efektívne protestné hnutie sa tiež bude musieť zaoberať otázkou koordinácie, pretože predstavitelia gruzínskej opozície sa medzi sebou nemajú v láske. Mnoho z nich patrí do dvoch hlavných politických strán: najsilnejšia strana, Koalícia za zmenu, a druhá najsilnejšia strana, strana Michaila Saakašviliho.
Čelní predstavitelia týchto strán majú osobné spory a nenávidia sa navzájom, čo komplikuje možnosť spolupráce. Taktiež tretia najsilnejšia strana, Gruzínska strana za život, čelí podobným problémom, pretože ich predstavitelia si takisto nevedia prísť na meno.
Môj osobný názor je, že tieto voľby boli veľmi nečisté, a to aj na pomery gruzínskych volieb, ktoré majú dlhú históriu nečistoty. Avšak nedá sa poprieť, že vládna strana má svoju voličskú základňu a podporu.
Čo sa týka opakovaných volieb, momentálne to vyzerá tak, že nebudú úspešné vzhľadom na faktory, ktoré som spomenul. Samozrejme, sme len pár dní po voľbách a môžu sa objaviť nové faktory či akcelerátory celého procesu.