Schválením novely Trestného zákona vo februári tohto roka sa zvýšila hranica škody, od ktorej sa skutok proti majetku považuje za trestný čin. Medzi najčastejšie takéto činy patrí krádež alebo poškodenie veci. Pokiaľ je vzniknutá škoda nižšia ako 700 eur, nejde o trestný čin, iba o priestupok.
Doteraz bolo možné za priestupok udeliť maximálnu výšku peňažnej sankcie do 331 eur.
Poslanci Hlasu predložili na októbrovú schôdzu parlamentu návrh zákona, ktorým chcú zdvihnúť pokutu až do výšky 1 400 eur. Pokiaľ priestupok nie je závažný a je možné ho ľahko prešetriť, môže páchateľ podstúpiť blokové konanie, kde sa má maximálna výška zvýšiť na 500 eur.
Pokiaľ je čin závažnejšej povahy, môže správny orgán nariadiť rozkazné konanie, kde poslanci navrhujú zvýšiť sankciu na najviac 1 000 eur.
Ak sa páchateľ v priebehu 12 mesiacov dopustí priestupku opakovane, bude mu možné uložiť pokutu až do výšky 2 000 eur, v rozkaznom konaní do výšky 1 500 eur.
Migaľ: Návrh nereaguje na opozíciu
Novelu Trestného zákona schválenú vo februári kritizovali opozičné strany PS, KDH, SaS a Slovensko už pri jej príjmaní. „Slovensko prišlo do bodu, keď obchody musia prosiť občanov, aby nekradli, pretože im to Ficova vláda uľahčila,“ uviedol vtedy poslanec Branislav Gröhling (SaS).
Koalícia kritiku opozičných poslancov vo februári nevypočula, teraz však zákon opravuje.
Podpredseda poslaneckého klubu Hlasu Samuel Migaľ by spätne robil zmeny v trestnej politike inak. „Mrzí ma, že táto zmena neprišla skôr. Bola o tom [v koaliícii – pozn. red.] debata, ale radšej neskoro ako nikdy“, poznamenal poslanec.
Ďalej dodal, že návrh na zmenu zákona nereaguje na opozíciu, ktorá mala argumentovať nezmyslami. Migaľ sa odvoláva na výsledky z policajných štatistík.
„Trend počtu majetkových priestupkov aj trestných činnov je klesajúci,“ tvrdí poslanec. Návrh reaguje na skutočný, terajší stav, ktorý nie je dobrý, dodal Migaľ.
Viac si rozumieme, ale Hlas je jednotný, hodnotí Migaľ
V septembri odvolal parlament z postu podpredsedu parlamentu Michala Šimečku (PS) 76 hlasmi. Za nehlasovali práve predkladatelia novely priestupkového zákona. Svoje rozhodnutie odôvodňovali tým, že odvolanie šéfa PS polarizuje spoločnosť a štát má dôležitejšie problémy, ako je obsadenie podpredsedníckej stoličky.
Migaľa sa Štandard opýtal, či sa dotyční poslanci opravovaním nedostatkov koaličnej novely Trestného zákona chcú vymedzovať voči politike strán Smer, SNS aj vlastnej strany Hlas.
„Pravdou je, že v poslednej si dobe si možno trochu viac rozumieme, možno trochu viac diskutujeme o zákonoch, o fungovaní poslaneckého klubu aj o smerovaní strany Hlas,“ ozrejmil Migaľ.
Dodal, že s poslancami Šalitrošom a Malatincom zdieľajú mentálne a hodnotové nastavenie. V strane Hlas podľa Migaľa funguje zdravá diskusia, ale poslanecký klub je jednotný.
Podľa našich informácií má zákon podporu aj Smeru a SNS.
Odpracovanie trestu verejnoprospešnými prácami
Novela priestupkového zákona zavádza aj možnosť vzniknutú škodu odpracovať tzv. menšími obecnými službami. Sudca bude môcť udeliť páchateľovi aj takúto sankciu, avšak iba v prípade, že s ňou súhlasí. Inak bude musieť uhradiť pokutu.
Dospelý človek by takýto trest mohol dostať v trvaní od 20 do 150 hodín. Maloletý páchateľ od 10 do 75 hodín. Páchateľ by ich musel pre obec či jej rozpočtovú organizáciu vykonať bez nároku na odmenu.
Podľa Migaľa je dôležité, že sudca bude mať možnosť udeliť takýto trest. „Do budúcna môžeme uvažovať nad tým, že to zavedieme ako pravidlo, aby to slúžilo ako memento, keď povedzme niekto za korupčnú činnosť okrem sankcie bude musieť odpracovať niektoré povinné práce, aby bolo viditeľné, že ten človek je perzekvovaný,“ poznamenal.
Návrh zákona koalícia prerokovala aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré túto legislatívu víta. „Myšlienka je to veľmi dobrá, na druhej strane si uvedomujeme, že môže byť problém s dohľadom nad vykonávaním obecných služieb," povedal predseda ZMOS-u Jozef Božík.
Páchatelia môžu podľa jeho slov samosprávam pomôcť, ak budú vykonávať činnosti ako triedenie separovaného odpadu alebo upratovanie námestia, ktoré je pod dohľadom kamerového systému. Dodal ale, že ZMOS nebude môcť zabezpečiť výkon obecných služieb na celom území Slovenska, hlavne nie v malých dedinách.
Združenie miest a obcí zároveň žiadalo koaličných politikov, aby pri udeľovaní menších obecných služieb zabezpečili dostatok probačných úradníkov a súčinnosť polície.
Vyššie sankcie páchateľov neodradia
Prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy pochybuje, že vyššie sankcie za priestupky povedú k zníženiu tohto druhu kriminality.
„V súčasnosti prevažuje konsenzus medzi odborníkmi v tom, že prísne sankcie nepredstavujú dôvod znižovania kriminality. Faktory, ktoré zohrávajú rolu pri páchaní deliktuálnej činnosti, spočívajú prevažne v sociálnom zázemí páchateľa či v ekonomicko-hospodárskej úrovni štátu,“ priblížil Štandardu Strémy.
Na otázku, či zavedenie menších obecných služieb bude pre trestný systém vhodné, odpovedal, že sa to nedá predpokladať. „To, či zavedenie menších obecných služieb ako formy sankcie určitým spôsobom ovplyvní pokles kriminality, je možné skonštatovať až po zavedení tejto sankcie do aplikačnej praxe," vysvetlil.
Argumentom proti účinnosti nového typu trestov by mohlo byť, aké skupiny obyvateľstva páchajú priestupky proti majetku pri nižších výškach škody. „Ide často o osoby, ktoré nevidia iné východisko, a preto ich od páchania priestupkov či trestných činov neodradí uloženie akejkoľvek sankcie. Na druhej strane môže mať uloženie menších obecných služieb na určitú vzorku páchateľov priaznivý účinok,“ dodal Strémy.
Poslanci navrhujú účinnosť novely zákona od začiatku budúceho roka.