Kennedy, Peterson či Russell Brand. Keď za Trumpa demonštrujú aj exdemokrati a liberáli

Vzhľadom na to, že sa čoskoro rozhodne o úspešnom kandidátovi do Bieleho domu a toľko pozornosti sa venuje osobnostiam Kamaly Harrisovej a Donalda Trumpa, často sa zabúda na to, čo je v skutočnosti v týchto voľbách v stávke.

Niet pochýb o tom, že väčšina amerických voličov sa už rozhodla, v mnohých prípadoch na základe otázok, ktoré ich najviac znepokojujú, či už ide (napríklad) o „reprodukčné práva“ žien alebo bezpečnosť hraníc. Ale pre tých, ktorí sú ešte stále na vážkach, a pre ktorých je prebiehajúca verejná diskusia stále dôležitá, má prílišné sústreďovanie sa na osobnosť tendenciu zastierať vážne otázky.

V americkej volebnej politike to nie je až taká zvláštnosť, ale tentoraz sa zdá, že je to tak trochu zámer. Tí, ktorí si želajú Trumpovu porážku – medzi ktorých patrí drvivá väčšina médií, ktoré majú tendenciu určovať debatu – si určite uvedomujú, že pozornosť venovaná jeho osobnosti pôsobí proti nemu rovnako ako v jeho dvoch predchádzajúcich volebných kampaniach.

Koniec koncov, mnohí z tých, ktorí budú hlasovať proti Trumpovi, tak urobia preto, lebo tohto človeka jednoducho nenávidia a nikdy by sa nedokázali prinútiť hlasovať za neho bez ohľadu na to, aké sú jeho názory na dané otázky. A Trump im, samozrejme, nikdy nezabudne poskytnúť čerstvé dôvody vyzdvihujúce presne tie vlastnosti, ktoré nenávidia.

Na druhej strane, tí, ktorí budú voliť Trumpa, tak v mnohých prípadoch neurobia pre jeho osobnosť, ale napriek nej. Nie sú slepí voči hrubým, drsným hranám a niekedy – mierne povedané – bláznivým či nevhodným výrokom. To všetko vidia – jednoducho im to je jedno.

Alebo skôr ich to zaujíma oveľa menej ako otázky, na ktorých im skutočne záleží – hranice, kriminalita, zahraničné vojny, hospodárstvo, tradičné hodnoty a tak ďalej – otázky, ktoré si Trump osvojil, bez ohľadu na to, či mu boli vlastné od začiatku, alebo nie. Práve preto, že sa zameriavajú na tieto otázky, a nie na osobnosť, volia Trumpa.

Samozrejme, sú aj takí, ktorí Trumpa skutočne milujú, aj s tými hrubými hranami. A nie je ich málo. Okolo tohto muža existuje skutočný kult osobnosti. Niet pochýb o tom, že otázky sú jedným z dôvodov. Tie však nepohnú ľudí k tomu, aby stáli hodiny v rade na politické zhromaždenie a aby potom ďalšie hodiny spokojne stáli a fandili. V dobrom i zlom, nadšenie sa nevytratilo ani po viac ako ôsmich rokoch.

V každom prípade, či už z dôvodu intenzívnej nenávisti alebo intenzívnej lásky k Trumpovi, sa otázky často strácajú v značne nepodstatnej osobnostnej šou. To je jeden z dôvodov, prečo ma zaujalo, keď som sa dopočul o pomerne nezvyčajnom politickom zhromaždení, ktoré sa malo konať koncom septembra vo Washingtone.

Trumpovci bez straníckych tričiek

Zhromaždenie s názvom Zachráň republiku (Rescue the Republic) bolo vyhlásené za podujatie "jednoty", a teda nie vyslovene na podporu niektorého z kandidátov. Implicitne však bolo – mnohí v dave a viacerí hlavní rečníci boli jednoznačne Trumpovými podporovateľmi. Napriek tomu sa kandidáti spomínali len zriedkavo.

Namiesto toho sa sústredili na niekoľko znepokojujúcich trendov v západnej politickej sfére, ktoré sú podľa všeobecného názoru obzvlášť nebezpečné. Medzi ne patria okrem iného americké "večné vojny", štátom podporovaná cenzúra a politické využívanie práva alebo "lawfare" – všetky tieto javy sa podľa nich zintenzívnili za Bidenovej vlády.

Medzi ohlásenými rečníkmi boli také osobnosti ako Robert F. Kennedy mladší, Tulsi Gabbardová, Jordan Peterson, Russell Brand, Matt Taibbi a ďalší. Kennedy aj Gabbardová sa, samozrejme, v posledných mesiacoch dostali do správ ako bývalí verní demokrati, ktorí – po tom, čo prednedávnom opustili stranu – teraz nečakane vystúpili na podporu Trumpa, a to z dôvodov, ktoré priamo súvisia s práve uvedenými otázkami.

Rozhodol som sa na akciu ísť a bol som rád, že som to urobil. Nálada medzi ľuďmi bola srdečná, nefalšovaná a optimistická, a to aj napriek pochmúrnemu počasiu, ktoré nepochybne niektorých ľudí odradilo. Neskôr sa objavili správy, že podujatie prekonalo všetky rekordy týkajúce sa živého vysielania zhromaždenia na Twitteri/X a sledoval ho približne milión ľudí. Rečníci, bez ohľadu na to, čo si ľudia myslia o ich politike, určite vedeli, ako pracovať s davom – najmä hlavní rečníci. Veľmi pútavé podujatie.

Rečníkov spájal pokus vlády o cenzúru

Ako už bolo spomenuté, nie všetci, ktorí vystúpili, boli Trumpovými priaznivcami – alebo ak sa niektorí z nich opatrne priklonili týmto smerom (napríklad Bret Weinstein, ktorý podujatie organizoval), urobili tak skôr neochotne, najmä preto, že naďalej dôverujú ľuďom ako Kennedy alebo Gabbardová, ktorí "zmenili stranu", a pretože rešpektujú ich dôvody, prečo tak urobili. Čo však mali mnohí z rečníkov spoločné, napriek tomu, že zastávali veľmi odlišné politické názory, je to, že ich všetkých z toho či onoho dôvodu popálilo úsilie vlády umlčať ich hlas vo verejnom priestore.

Zdá sa, že je ťažké poprieť, že západné vlády na čele s USA sa v posledných rokoch čoraz viac angažujú v "kontrole naratívu", najmä pokiaľ ide o politicky citlivé otázky, ako sú súčasné zahraničné vojny a kontroverzie v oblasti verejného zdravia, najmä reakcia na covid. Nedávne vyhlásenia kľúčových predstaviteľov západného establišmentu – ako aj donucovacie opatrenia prijaté západnými vládami – sa zdajú byť jasným ukazovateľom toho, že mocnosti sú čoraz netrpezlivejšie voči rečiam o "slobode prejavu" a čoraz ostrejšie odsudzujú "dezinformácie". Len niekoľko významných príkladov:

- Bývalý americký senátor a minister zahraničných vecí John Kerry na nedávnom podujatí Svetového ekonomického fóra uviedol, že "dnes je naozaj ťažké vládnuť", najmä pokiaľ ide o "dosiahnutie konsenzu v akejkoľvek otázke" – preto sa teraz "veľa diskutuje" o tom, "ako obmedziť" zdroje dezinformácií. "Náš prvý dodatok", ktorý zaručuje slobodu prejavu, však "stojí ako hlavná prekážka tomu, aby sme mohli [dezinformácie] zlikvidovať". Je potrebné, aby kandidáti establišmentu "získali právo vládnuť" tým, že získajú dostatok hlasov, aby mohli "slobodne realizovať zmeny" – najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu na internete.

- V nedávnom rozhovore Hillary Clintonová navrhla, aby Američania, ktorí sa podieľajú na "propagande" s cieľom ovplyvniť výsledok volieb v USA, "boli civilne alebo dokonca v niektorých prípadoch trestne obvinení", čo by malo byť účinným "odstrašujúcim prostriedkom".

- Bývalá demokratická kongresmanka Tulsi Gabbardová, ktorá sa po odchode zo strany stala jednou z najostrejších kritičiek Bidenovej administratívy, bola nedávno bez toho, aby o tom vedela, zaradená na oficiálny "zoznam teroristov" USA. To malo za následok, že ju federálni agenti ťahali bokom a vypočúvali vždy, keď sa chystala nastúpiť do lietadla. Netušila prečo, kým sa jej zaradenie na zoznam nedostalo na verejnosť.

- V Európe zaslal eurokomisár Thierry Breton v auguste verejný list Elonovi Muskovi pred jeho plánovaným živým vysielaním rozhovoru s Donaldom Trumpom na Twitteri/X. V liste Muskovi pohrozil právnymi dôsledkami – v súlade s nedávno prijatým zákonom EÚ o digitálnych službách – ak rozhovor nebude moderovaný a bude obsahovať "škodlivý obsah". V súvislosti s reakciou sa predstavitelia EÚ od listu dištancovali.

Príkladov by sa dalo uviesť oveľa viac a mnohé z nich uviedli aj rečníci na podujatí Zachráň republiku.

Cenzúra, ktorá podľa práva cenzúrou nie je

Jedným z týchto rečníkov bol novinár Matt Taibbi, ktorý napísal známe články o Twitter Files. Taibbi, ktorý už bol v tejto oblasti populárnym veteránom, sa stal známym pred niekoľkými rokmi, keď ho Elon Musk, nový majiteľ Twitteru/X, pozval, aby preskúmal internú korešpondenciu sociálnej siete s cieľom zistiť, aké rozsiahle boli praktiky cenzúry na tejto platforme za jej predchádzajúcich majiteľov, a aby tieto informácie zverejnil.

Tento druh cenzúry – nech je akokoľvek problematický – je podľa amerického práva úplne legálny, pokiaľ ho iniciujú zamestnanci spoločnosti, a nie vládne agentúry (prvý dodatok ústavy sa vzťahuje len na štátnu cenzúru). Taibbi, ktorý sa k celej situácii viackrát verejne vyjadril, tvrdí, že pôvodne očakával, že okrem cenzúry iniciovanej spoločnosťou nájde možno "jeden alebo dva listy od FBI", v ktorých sa navrhuje, aby sa Twitter "držal ďalej od toho alebo onoho príbehu". To by bolo nezákonné, ale v malom rozsahu.

Namiesto toho zistil, že ide o "veľmi organizovanú a rozsiahlu operáciu označovania obsahu, v rámci ktorej boli desiatky tisíc príspevkov na sociálnych sieťach vybrané rôznymi vládnymi organizáciami" – najmä FBI a ministerstvom pre vnútornú bezpečnosť – a že tieto príspevky "boli spolu s ďalšími asi dvoma desiatkami príspevkov odoslané spoločnostiam ako Twitter prostredníctvom celkom formálneho systému správy obsahu".

Čo je horšie, zistil pokusy o potlačenie naratívov, ktoré boli jednoznačne faktické, ale mohli vyvolať "nepriaznivý výsledok" – napríklad príbeh o niekom, kto zomrel na myokarditídu po zaočkovaní, pretože by "mohol podporiť váhanie s očkovaním". Pre tento druh pravdivých príbehov dokonca vymysleli nový pojem – "malinformácia", keďže "dezinformácia" sa sem očividne nehodí.

Matt Taibbi a jeho kolegovia skrátka odhalili na Twitteri jasné dôkazy o štátom sponzorovanej cenzúre v obrovskom rozsahu – príbeh, o ktorom západné médiá prinajmenšom neinformovali.

Vo svojom ohnivom prejave na podujatí Zachráň republiku Taibbi vyslovil zlovestné slová: Začal tým, že bitka o prvý dodatok je "už prehratá". "Naša vláda prešla od cenzúry k väčšiemu projektu zmeny americkej osobnosti" – osobnosti, ktorú doteraz charakterizoval "vzdor" a pripravenosť postaviť sa autorite. Ľudia ako John Kerry (citovaný vyššie) chcú namiesto toho podľa Taibbiho "poslušnejšieho, ustrašenejšieho a bojazlivejšieho občana a ich nástrojom je internet".

Ako to? Pretože internet "je obrovská mašinéria na udeľovanie odmien a trestov – prostredníctvom lajkov a zhliadnutí alebo zahanbenia a zoslabovania". Mechanizmus toho, ako to všetko funguje, je podľa neho zložitý, ale "hlavný koncept" je jednoduchý: "Za akceptovanie autority sa vám zvyšuje hodnotenie, za jej spochybňovanie sa vám znižuje."

Aká je naša obrana proti takejto manipulácii? Podľa Taibbiho rozprávania – aspoň v americkom kontexte – je to práve americký vzdor, ktorý sa táto "obrovská mašinéria" snaží zabiť. Nejde len o prvý dodatok, o ktorý sa Kerry a ďalší obávajú, "ale predovšetkým – o nás". "My sme prekážkou konsenzu."

V prejave k davu Trumpových priaznivcov – ktorí možno viac ako väčšina iných stelesňujú ducha vzdoru – sa potom Taibbi pustil do chválospevu na túto neskrotnú americkú vlastnosť. "Vzdor je v našej DNA" – "v každom Američanovi je kúsok kreténa". O otcoch zakladateľoch: "títo chlapci ukradli anglickému kráľovi kontinent a prešlo im to."

A jeho veľké finále: "A všetkým tým, ktorí nám deň čo deň hovoria, že musíme myslieť tak a hlasovať tak, ako oni hovoria, inak sme zradní putinovskí fašisti a podporovatelia nebezpečných dezinformácií – ja som Američan, [nadávka]! To na nás neplatí!" Bolo to dobré – dav sa rozvášnil.

Tu je azda potrebné poznamenať, že Taibbi, ktorý tak účinne pracoval s týmto davom trumpovcov, sám nie je Trumpovým priaznivcom – jeho kniha o Trumpovi z roku 2017 sa volá Insane Clown President (Prezident šialený šašo). Napriek tomu sa zdal byť ako doma, nielen v dave, ale aj na pódiu s ostatnými rečníkmi, s mnohými z ktorých nemá takmer nič spoločné, pokiaľ ide o obvyklé ľavicovo-pravicové otázky.

To, čo má s nimi spoločné – ako poznamenal v úvode svojho prejavu – je, že "väčšina z nás bola cenzurovaná. Všetky otázky boli rôzne, ale takmer každý tu v niečom nesúhlasil s autoritatívnymi hlasmi." "Som veľmi hrdý," dodal, "že sme teraz na rovnakej strane a bojujeme za slobodu slova."