Tallinn v rámci ústavy povoľuje neobčanom lokálne hlasovanie, ak majú trvalý pobyt, cieľom pondelkového návrhu ústavnej zmeny je zabrániť „občanom agresorských krajín“ v potenciálnom zasahovaní do estónskej politiky.
V tejto 1,3-miliónovej bývalej sovietskej republike má povolenie na pobyt viac ako 80-tisíc ruských občanov. Estónsko získalo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991 a stále v ňom žije početná rusky hovoriaca menšina.
„Dnes (v pondelok, pozn. red.) sme sa na koaličnej rade dohodli, že našim parlamentným skupinám odporučíme urýchlene zmeniť ústavu tak, aby občania agresorských štátov už viac nerozhodovali v komunálnych voľbách,“ povedal pre verejnoprávnu rozhlasovú a televíznu stanicu ERR estónsky premiér Kristen Michal.
Rôzne estónske politické strany už od ruskej invázie na Ukrajinu navrhujú vylúčiť z volieb Rusov a Bielorusov a niekedy aj osoby bez štátnej príslušnosti žijúce v Estónsku, pretože sa obávajú zasahovania zo zahraničia.
Koalícia vyjadrila nádej na rýchlu zmenu ústavy, „aby občania agresorských štátov a osoby bez štátnej príslušnosti nemohli hlasovať v komunálnych voľbách v októbri budúceho roka“, uviedol vo vyhlásení Helir-Valdor Seeder, predseda parlamentnej skupiny strany Isamaa (Otčina). Návrh novely by mohol byť hotový už vo štvrtok.
(tasr)