Pochybnosti v prípade cesty župana Trnku do Kolumbie. Služobná cesta alebo výlet?

„Nebol súčasťou hlavnej konferencie, len účastníkom jedného zo sprievodných eventov. To znamená, že potom, čo odprezentoval projekt, ktorý toľko chváli, pokojne sa po tých zhruba dvoch hodinách mohol zbaliť a vrátiť sa domov. Za nás tam boli na základe pozvánky pre Slovensko vyslaní ľudia od Tarabu," uviedol našej redakcii zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.

Odpoveď z ministerstva životného prostredia uvedené slová potvrdila. „Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka nebol súčasťou delegácie Ministerstva životného prostredia SR na medzinárodnej konferencii o ochrane prírody v Kolumbii. Za náš rezort sa COP16 zúčastnil riaditeľ odboru ochrany biodiverzity a krajiny Peter Maňka, ktorý je národným kontaktným bodom pre Slovensko. V jeho pracovnom portfóliu je aj daná problematika," informovali Štandard z komunikačného oddelenia envirorezortu.

Jeden pracoval, druhý robil selfie

Ministerstvo vysvetlilo, že Maňka sa zúčastnil v Kolumbii aj na ďalších významných zasadnutiach, ktoré prebiehali súbežne so samitom. Ich zoznam bol súčasťou stanoviska ministerstva.

„Účelom každej z konferencií je príprava a schválenie uznesení, ktoré nastavia smerovanie ochrany biodiverzity v súlade s príslušnými medzinárodnými zmluvami. Rozhodnutia sa týkali tém, ktoré sú zverejnené na stránkach Dohovoru a jeho dvoch protokolov."

„Pán Maňka, ktorý je národným kontaktným bodom pre Slovensko, sa s predsedom Košického samosprávneho kraja nestretol, keďže primárnou úlohou zástupcu Slovenska bolo zúčastňovanie sa na rokovaniach v súlade s vyššie uvedeným. Približný program účastníka SR je zaznamenaný na stránke Dohovoru – približný preto, lebo sa menil v závislosti od napredovania jednaní," ozrejmilo na záver komunikačné oddelenie ministerstva životného prostredia.

Vyjadrenia bez faktov

V snahe dozvedieť sa podrobnosti o účinkovaní Rastislava Trnku v Kolumbii sme oslovili jeho hovorkyňu Katarínu Strojnú. Po viac než týždni urgencií sme sa napokon dočkali odpovede. Nič konkrétne sme sa z nej však nedozvedeli.

Príkladom je to, ako sa svetová špička odborníkov na biodiverzitu dozvedela o slovenskom projekte a prečo pozvali práve župana na jeho predstavenie.

„Predseda KSK sa zeleným opatreniam venuje od nástupu do funkcie. Rastúce globálne environmentálne problémy a ich dopad na zdravie obyvateľov kraja má za svoju prioritu, čoho dôkazom je aj prijatý Program obnovy krajiny Košického kraja (2018) a podpísanie Zeleného memoranda (2019), ktorých cieľom je realizácia opatrení na zadržiavanie vody v oblasti a podpora obnovy biodiverzity. Rastislav Trnka je tiež aktívnym členom európskeho Výboru regiónov a pravidelne sa teda zeleným témam venuje aj na pôde Európskeho parlamentu," odpísala hovorkyňa.

[link url =https://standard.sk/792141/univerzita-planuje-postavit-zelene-centrum-padnu-pren-budovy-aj-desiatky-stromov]

Dočítali sme sa tiež, že projekt Ochrana a obnova biodiverzity v lesných ekosystémoch KSK je priamym plnením programu kraja aj šéfa VÚC osobne. Bol podporený z Kohézneho fondu a vďaka jeho prelomovým výsledkom a ich diseminácii zo strany Zastúpenia KSK v Bruseli bola zabezpečená jeho publicita na európskej úrovni.

Hovorkyňa uviedla, že výstupom bolo spracovanie štúdie Príspevok miest a regiónov EÚ ku globálnemu rámcu biodiverzity Kunming-Montreal, ktorá bola samotnou súčasťou COP16.

„Aktivity KSK zaujali, a preto Rastislav Trnka dostal pozvanie a priestor od Európskeho výboru regiónov na prezentáciu projektu v rámci samitu. Účasť zástupcu KSK bola podmienená jeho členstvom v Európskom výbore regiónov. Mnohí účastníci konferencie boli predstavitelia štátov či regiónov z celého sveta, a to na základe odporúčania Európskej komisie," spomenula Strojná.

To, prečo Trnka nebol pozvaný ako hosť hlavného panelu samitu v Cali, ale bol len účastníkom jedného zo sprievodných eventov, však z odpovede nebolo jasné.

Kto sú autori projektu?

Nedozvedeli sme sa nič konkrétne ani o tvorcoch. Rovnako ani to, či si Trnka a jeho tím nevypomohli myšlienkou predsedu OZ Ľudia a voda Michala Kravčíka, ktorý pred rokmi prišiel s podobným plánom zadržiavania dažďovej vody v teréne, kde sa pomocou budovania takzvaných malých hrádzí malo zabrániť odplavovaniu pôdy z lesného prostredia, a tým aj k vzniku záplavových vĺn na miestach, kde záplavy dovtedy nikdy neboli.

[link url =https://standard.sk/233377/ochrana-klimy-a-zivotneho-prostredia-ako-konzervativna-tema]

„Vzhľadom na dlhodobé zelené aktivity v kraji nie je možné jednoznačne menovať konkrétnych autorov myšlienky. V rámci regiónov Košického kraja prispeli k týmto riešeniam významné miestne autority, odborné kapacity a viacerí stakeholderi [akcionári, pozn. red.] z územia, ktorí sa dlhodobo venujú problematike obnovy biodiverzity," bola ďalšia časť odpovede župy bez uvedenia nejakých mien.

Autority na tlačovke, Trnka na samite

Prečo necestovali do Kolumbie významné miestne autority a odborné kapacity, aby tam predstavili svoj plán? „Účasť zástupcu KSK bola podmienená jeho členstvom v Európskom výbore regiónov, ktorý hradil výdavky spojené s cestou [členstvo má len Trnka, pozn. red.]. Preto predstavoval zámer práve predseda. Odborníci však boli prítomní na tlačovej konferencii v Gelnici, kde spolu prvýkrát prezentovali unikátne výsledky projektu," uzavrela Strojná.

One time, next time...

Komunikačným jazykom samitu v Cali bola angličtina. Je verejne známe, že Trnka neovláda dostatočne túto reč. Redakciu preto zaujímalo, na akej úrovni podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky zvláda župan komunikáciu v angličtine, obzvlášť, ak ide o vysoko odbornú terminológiu.

„Predseda KSK v rámci vystúpení na COP16 komunikoval v anglickom jazyku. Úroveň jeho angličtiny umožňuje efektívne rozprávať a dorozumieť sa s rôznymi zahraničnými a politickými autoritami. Dokáže viesť diskusie a prezentácie, pričom má k dispozícii aj písomné prejavy na podporu odborných tém," tvrdí jeho hovorkyňa.

[link url =https://standard.sk/691434/sef-tis-a-rasi-si-podali-polaceka-ostra-kritika-za-jeho-vcelarske-aktivity]

To, že so županovou znalosťou spomínaného jazyka nie je všetko kóšer, prezradil našej redakcii jeden z jeho blízkych spolupracovníkov. Uviedol, že členkou tímu za župu bola v Kolumbii okrem Trnku aj Barbora Kováčová.

„Cestovala tam hlavne ako tlmočníčka, keďže jeho angličtina je mizerná," povedal Štandardu zdroj z prostredia úradu. Prítomnosť menovanej v Cali potvrdila aj hovorkyňa, ale s tým, že sa tam zúčastnila ako vedúca Odboru regionálneho rozvoja KSK, ktorý mal v priamej gescii implementáciu projektu.

Utajené náklady

Nedozvedeli sme sa nič konkrétne ani o cene pobytu dvojice, akurát, že to zafinancuje Európska únia. Rovnako veľmi všeobecne vyznelo aj stanovisko župy k tomu, aký prínos mala účasť Rastislava Trnku v Kolumbii pre Košický kraj, respektíve Slovensko.

„Za dôležité považujeme nadviazanie medzinárodných kontaktov s inými subjektmi štátnych správ, regionálnych samospráv či medzinárodných organizácií, s ktorými bude možné v budúcnosti uzatvárať projektové partnerstvá a zdieľať know-how z environmentálnych aktivít kraja. Vďaka novým zahraničným partnerom v projektoch tak vieme zvýšiť pravdepodobnosť úspešnosti v získaní finančnej podpory v nadnárodných zámeroch," konštatovalo komunikačné stredisko kraja.

Ani v tejto odpovedi však nespomenulo žiadne mená odborníkov, inštitúcií, ba dokonca ani zástupcov krajín, s ktorými Trnka viedol rozhovory, a čo z nich pre kraj vyplynulo.

Nespokojný poslanec

Svojvoľné konanie predsedu KSK už dlhodobo hnevá, ale aj znepokojuje starostu mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce a krajského poslanca Miloša Ihnáta, ktorý sa o ceste Rastislava Trnku dozvedel na veľmi neobvyklom mieste.

„Počul som to krátko pred rokovaním krajského zastupiteľstva (28. 10.) od poslancov na toalete. Pýtal som sa, prečo ho nepovedie Trnka, ale jeho námestník," opísal Ihnát.

Kolegovia mu povedali, že župan bol v Južnej Amerike na nejakej konferencii [v tom čase sa už vracal domov, pozn. red.].

„Nie je možné, aby sme sa o niečom takom dozvedeli až takzvane po funuse, veď určite už o samite vedel dávno pred jeho konaním, ale nespomenul nám to ani jediným slovom. Predpokladám, že z obavy, aby nám nemusel nič vysvetľovať," neskrýva Ihnát svoju nespokojnosť.

[link url =https://standard.sk/793043/nespokojni-trhovnici-vysoky-najom-chybajuci-pristup-k-vode-a-toaletam-odpadky-nosia-domov]

Zdôraznil, že na najbližšom rokovaní krajského parlamentu sa plánuje pýtať predsedu KSK na veľa skutočností. Bude ho zaujímať, prečo a načo bol v Cali práve on, kto ho pozval, koľko to celé stálo, kto to zaplatil, z akých zdrojov a najmä, aký bol prínos jeho cesty pre Košický samosprávny kraj.

„Predsa každý, kto je vyslaný alebo pozvaný na niektoré z významných medzinárodných podujatí, musí krátko po návrate vypracovať podrobnú správu, prípadne ešte počas konania informovať napríklad médiá o dôležitých dielčích výsledkoch formou tlačových správ alebo brífingov. Dám si mimoriadne záležať na zisťovaní podrobností okolo jeho výletu do Kolumbie," prízvukuje starosta a krajský poslanec.

O projekte

Predseda KSK hovorí o unikáte. Projekt za 4,5 milióna z eurofondov realizovali v lesoch v okolí Dobšinej a Gelnice na ploche s rozlohou 50 hektárov [pôvodne sa hovorilo o 2 500 hektároch, pozn. red.].

Jeho princípom je narušenie zhutnenej pôdy rýpadlom. Rastislav Trnka tvrdí, že v minulosti odtieklo z lokality 60 percent zrážkovej vody bez úžitku, teraz takmer celý jej objem ostáva na mieste a zvyšuje zásoby podzemnej vody v lesoch.

Efekt bol vyhodnotený počas tohto roka na základe nezávislých kontrolných meraní Výskumného ústavu meliorácie a ochrany pôdy v Prahe.

„Teší ma, že napriek prvotným obavám lesníkov si výsledky projektu dokázali získať všetkých, ktorým záleží na zlepšení klímy v Košickom kraji. Podľa kvalifikovaného odhadu, pri priemernej ročnej zrážke v daných lokalitách sa po vykonaní opatrení zadrží v lesných ekosystémoch Gelnica a Dobšiná zhruba 400 miliónov litrov vody za rok. Pre predstavu, daný objem zodpovedá kapacite 160 olympijských bazénov,“ povedal pred časom Trnka.

Názory miestnych

Nie každý však s tvrdeniami predsedu KSK súhlasí.

Dobšinčan Tibor, ktorý je milovníkom prírody a už mnoho rokov sa stará o rekonštrukciu studničiek v okolí svojho rodného mesta, sleduje dianie okolo zámeru.

„Vlani, zhruba tridsať dní bol zamedzený prístup do oblasti, kde sú staré 200-, 300-ročné zvážnice. Práve tieto v rámci projektu rozrušili bagrom. Aký efekt sa tým dosiahol, neviem posúdiť, lebo odvtedy sme tu ešte nemali poriadny lejak. Aj preto bude potrebné všetko skúmať, sledovať a prepočítavať aspoň tri roky, až potom bude možné zodpovedne povedať, či sa dostavil očakávaný efekt alebo nie," vysvetlil.

Ostrejšiu rétoriku však zvolil obyvateľ Gelnice, kde tiež župa v rámci plánu robila podobný experiment ako na Gemeri.

„Rozrýpali nám cesty v smere na Švajc a Prakovce, kadiaľ domáci bežne chodili do lesa na huby alebo sa prechádzať. Teraz musíme toto miesto kvôli výkopom obchádzať. Okrem toho je trápne, že sa zamerali na lokalitu, odkiaľ ešte nikdy neprišli do mesta prívaly vody. Potvrdili nám to dokonca aj najstarší pamätníci," povedal redakcii pán Emil.

Neobyčajné výpočty

Mimoriadnej kritike podrobila projekt aj bývalá primátorka mesta Krompachy, v súčasnosti krajská poslankyňa Iveta Rušinová. Svoj názor sa rozhodla vyjadriť verejne na ostatnom krajskom zastupiteľstve.

Zarazilo ju, že KSK realizuje zámer na pozemkoch, ktoré nie sú jeho majetkom, aj to, že hoci bolo avizované, že práce za 4,5 milióna z eurofondov urobia na ploche 2 500 hektárov, skončilo to napokon len pri 50 hektárovej rozlohe.

Rušinová priznala, že nie je síce odborníčka na danú problematiku, ale vyzná sa v číslach a vie s nimi pracovať.

„Zaskočila ma výška nákladov na rozrýpanie spomínanej plochy. Na jeden hektár to vychádza zhruba 90-tisíc eur. Aktuálne je vysúťažená cena za jednu hodinu práce 8,5-tonového pásového bagra 34,50 eura [neskôr poslankyňa pracovala so zaokrúhlenou sumou 35 eur, pozn. red.]. Ak delíme 4,5 milióna s číslom 35, zistíme, že traktor by musel pracovať na 50 hektároch pôdy 128 571 hodín. Ak by sme to vydelili ôsmymi hodinami (pracovná doba), tak bager by musel pracovať 16 071 dní, čo je 44 rokov – každý deň vrátane víkendov a sviatkov," prišla s prekvapujúcimi údajmi.

Krajská poslankyňa dodala, že ak by odpočítala z celkovej sumy 60 percent na iné náklady (materiál, propagácia) a použila by rovnaký spôsob výpočtu, bager by aj tak musel pracovať nepretržite v snehu, blate a nečase 17 rokov.

„A keby som bola mimoriadne veľkorysá a pripustila na projekte prácu nie jedného, ale až piatich kusov bagrov na rovnakej ploche, museli by robiť tri roky a štyri mesiace," zdôraznila.

V závere sa obrátila na hŕstku poslancov, ktorí ešte ostali v rokovacej sále. „To vás netrápi, že jeden lesný bager pracoval 44 rokov [projekt schválili krajskí poslanci na rokovaní v apríli 2021 a práce na Spiši a Gemeri boli ukončené koncom roka 2023, pozn. red.]?!"