Splní si košický župan sen o kúpeľoch? Exposlanec si myslí, že Trnka ich nemal kupovať

Nádej, že by spomínané miesto ožilo kúpeľným ruchom, prebudil u domácich košický župan Rastislav Trnka v roku 2022, keď podpísal zmluvu s trebišovskou akciovkou Trade City. Tá bola v tom čase podľa obchodného registra v likvidácii. KSK za ošumelý areál „vysolil“ zo svojho rozpočtu 769-tisíc eur.

Trnka si vtedy vôbec nepripúšťal, že by kúpa nebola pre východ prínosom. Od obnovy kúpeľov očakával nárast nových pracovných miest, záujem podnikateľov o investovanie v meste Sobrance a jeho okolí, s čím kráča ruka v ruke rozvoj cestovného ruchu.

„Tento model sme odkukali zo zahraničia, kde samosprávy štandardne revitalizujú zabudnuté a chátrajúce areály, aby s pomocou súkromných investorov opätovne slúžili verejnosti,“ povedal krátko po schválení kúpy zastupiteľstvom šéf kraja.

Odôvodnil to aj tým, že voda v Sobraneckých kúpeľoch je prírodná a silne mineralizovaná, obsahuje až desaťkrát viac sírovodíka, ako má napríklad tá v kúpeľoch Piešťany. Obsahuje tiež fluór, sodík či suflán, vďaka čomu má liečivé účinky.

Je zvláštne, že to tvrdil, keďže ministerstvo zdravotníctva o rozboroch minerálky pre potreby košickej župy vo svojom stanovisku pre našu redakciu uviedlo: „Proces uznania prírodnej liečivej vody sa začína na základe návrhu, ktorý podávajú oprávnení: vlastník pozemku, majiteľ záchytného zariadenia, osoba, ktorá má záujem zdroj vody využívať, alebo obec, na ktorej území sa nachádza. Ministerstvo zdravotníctva SR neeviduje požiadavku na uznanie prírodnej liečivej vody,“ odpísali z komunikačného oddelenia s vysvetlením, že „za prírodnú liečivú vodu v mieste spotreby možno uznať len tú, ktorá bola najmenej päť rokov sledovaná a počas tohto obdobia sa preukázala stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov."

Projekt v Sobranciach by mal mať nebiznisovú časť, o ktorú sa postará kraj, a biznisovú, ktorú plánujú zveriť súkromníkovi.

„Pripravíme projektové zámery na financovanie nebiznisovej časti z eurofondov. Potom budeme hľadať súkromného investora, ktorý sa ujme financovania a prevádzky kúpeľov,“ tvrdil pred časom župan.

Tieto úvahy sú zatiaľ stále len v rovine snov, keďže v areáli kúpeľov je podozrivé ticho. Nevládne tam čulý pracovný ruch, ktorý očakávali Sobrančania krátko po veľkom kšefte.

Miestni napriek tomu, neprestávajú chodiť do chátrajúceho areálu k prameňom, z ktorých vytekajú bez úžitku do kanalizácie kvantá litrov liečivej vody, aby si z nej nabrali do fliaš na pitie alebo kúpanie.

Tému kúpeľov využil Trnka aj v rámci predvolebnej kampane v roku 2022. Kritici mu vyčítali, že sú to len kvetnaté reči bez akéhokoľvek biznisového základu. To isté kritizovali krajskí poslanci, ale aj odborníci či protikandidáti Trnku aj v prípade Turzovských kúpeľov (súčasť mesta Gelnica, pozn. red.).

Tie získala košická župa do vlastníctva kúpou v roku 2021. Kraj zaplatil za schátrané budovy pri miestnom tajchu firme Sanpo z Malej Tŕne 346-tisíc eur.

Mnohých nahnevalo, že niekdajší majetok župy, ktorého sa ešte za čias predsedovania Zdenka Trebuľu zbavil kraj za čiastku 170-tisíc eur, odkúpili trnkovci v oveľa horšom stave, za takmer trojnásobok pôvodnej sumy.

Ani v danom prípade župa tiež doteraz veľa vody nenamútila. Lokalita pripomína skôr rekreačný areál, o výraznej stratégii rozvoja kúpeľníctva zatiaľ nemôže byť ani reči.

Rastislav Trnka si však napriek tomu ide svoje. Nevyrušuje ho ani skutočnosť, že síce v obidvoch prípadoch sa hovorí o kúpeľoch, ale na papieri tento štatút neexistuje, keďže v rokoch, keď sa vydával, tak ani Sobrance, ani Turzov nemali v prevádzke kúpeľné zariadenia s využívaním minerálnych vôd.

Košický Štandard oslovil rezort zdravotníctva so žiadosťou o stanovisko, či eviduje požiadavku župy na vydanie certifikátu, aby sa mohla voda v obidvoch prípadoch používať na lekárske účely. Odpoveď bola prekvapujúca.

„Proces uznania upravuje zákon. Účinky vody a zhodnotenie možných spôsobov liečebného využitia sa uvedú v balneologickom posudku, ktorý je jedným z podkladov návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody. Rozšírená fyzikálna, chemická, fyzikálno-chemická, mikrobiologická a biologická analýza vypracovaná akreditovaným laboratóriom (v prípade Sobraniec a Turzova, pozn. red.), urobená nebola,“ uviedlo komunikačné oddelenie MZ.

Hovorkyňa KSK Katarína Strojná však tvrdí niečo iné. „V prípade Sobraneckých kúpeľov Košický samosprávny kraj realizuje procesy spojené s certifikáciou vody ako ,liečivej minerálnej vody‘, a zároveň s udelením štatútu Kúpeľné miesto pre Sobranecké kúpele. KSK je momentálne v procese získavania všetkých podkladov potrebných pre certifikáciu.“

V prípade Turzova, kde sa nenachádzajú minerálne pramene, a dokonca ani historici nepotvrdili ich existenciu v minulosti, chce župa staviť najmä na prírodné prostredie, špeciálne na klimatoterapiu.

Hovorkyňa dodala, že zatiaľ KSK pracuje na obnove areálu a vytvorení Wellness – Spa Rezortu, ktorý má primárne slúžiť ako celoročné rekreačné stredisko.

Rekonštrukcia a obnova obidvoch „kúpeľov" budú o to komplikovanejšie, že do procesu kvôli cenným objektom vstúpia aj pamiatkari. Župa preto bude musieť konzultovať všetky svoje kroky s košickým Krajským pamiatkovým úradom.

V Turzove sú národnou kultúrnou pamiatkou kúpeľný dom Pionier a tajch, v Sobraneckých je to Varádyho vila.

O tom, že sa obidvom „kúpeľom“ nezačne tak skoro blýskať na lepšie časy, svedčí aj vyjadrenie Kataríny Strojnej o najbližších plánoch a časovom horizonte realizácie prác. Zdá sa, že všetko je zatiaľ skôr v teoretickej ako praktickej rovine.

„Predtým, ako dôjde k samotnej rekonštrukcii budov a výstavbe areálov, je nutné vykonať množstvo úkonov a procesov, ktoré sú časovo náročné a navonok neviditeľné. Hydrologický prieskum v Sobranciach má časový plán skoro na dva roky, termín ukončenia je koncom roka 2024. Na základe jeho výstupov je možné pracovať napr. na balneologickom posudku. Župa pripravuje podnikateľský plán a uskutoční architektonickú súťaž návrhov. Následne dôjde k príprave projektovej dokumentácie,“ vymenovala siahodlhý zoznam činností Strojná.

Čo sa týka Turzovských kúpeľov, nevyzerá to tiež nijako ružovo. Kraj zrealizoval pasportizáciu existujúcich objektov a inžinierskych sietí, ukončená bola medzinárodná architektonicko-ubranisticko-krajinárska súťaž, do ktorej sa zapojili renomované ateliéry so svojimi návrhmi projektov, zrealizované boli sanácia vily Praha (dnes je už budova zbúraná - pozn. red.) a úprava okolia.

„V areáli pribudlo smart ohnisko, jazero bolo vyčistené, otvorili sme novú terasu s bufetom a vytvorený bol aj informačný web so všetkými informáciami o jazere a plánovanej rekonštrukcii objektov. Ďalším krokom by mala byť príprava projektovej dokumentácie na rekonštrukciu objektov,“ znie nie príliš optimistická predpoveď s dôvetkom, že obnova oboch areálov a ich otvorenie pre verejnosť budú závisieť od dĺžky projektovej prípravy, stavebného konania a samotnej dĺžky prác.

Koľko bude tento „špás" stáť a z akých zdrojov bude financovaný, sme sa nedozvedeli.

„Výška investície bude známa po spracovaní biznis plánu. Rozsah prác sa bude odvíjať aj od záverov koncepcie rozvoja, ako aj architektonickej súťaže. KSK financuje zo svojich zdrojov prvotné, základné práce a štúdie, ktoré sú nevyhnutné pre prípravu lokalít a začatie výstavby," znie veľmi všeobecná odpoveď hovorkyne.

Spomenula tiež, že kraj má rozpracované viaceré možnosti financovania. Kedy sa obyvatelia Sobraniec a Gelnice dočkajú otvorenia kúpeľov, je zatiaľ vo hviezdach.

Trefne to zhodnotil jeden z bývalých krajských poslancov. „Trnka vôbec nemal kupovať tieto ruiny. Jednak ani nevie, čo má s nimi robiť, okrem toho je nulová šanca, že na oboch miestach vyrastú plnohodnotné kúpele, keďže kraj nemá na to peniaze a tí, ktorí nimi oplývajú, ich vrazia radšej do perspektívnejších projektov. Už kúpa Turzova bol nezmysel. A že sa Rasťo (Trnka - pozn. red.) opovážil investovať aj do Sobraneckých kúpeľov, tak toto považujem za hazard s verejnými financiami,“ uzavrel exposlanec.