Nedorozumenie menom Olaf Scholz

Ukončil tým dlhodobú krízu, v ktorej sa spolková vláda nachádzala. Bolo to spôsobené najmä tým, že dve menšie strany v tomto spojenectve - Zelení a liberáli z FDP - sotva môžu byť odlišnejší. Obe o sebe tvrdia, že sú moderné a pokrokové. Zelení sa však spoliehajú predovšetkým na silný štát, na dirigizmus a zákazy. FDP sa naopak spolieha na individualizmus, osobnú zodpovednosť a voľné trhové hospodárstvo.

V tejto zložitej konštelácii mal tretí a zďaleka najsilnejší partner, SPD a jej kancelár Olaf Scholz, úlohu moderátora. A skutočne, mnohí verili, že Scholz by mohol splniť práve túto úlohu. 

Už nejaký čas boli však trhliny v červeno-zeleno-žltej aliancii čoraz zreteľnejšie. Z vedenia, ktoré Olaf Scholz sľuboval na začiatku svojho funkčného obdobia, zostalo len málo. Správanie kancelára bolo, aspoň navonok, drevené, bez fantázie a neohrabané. Nádej, že v Scholzovi bude kancelár, ktorý bude viesť pokojnou rukou, ustúpila dojmu, že nám vládne samoľúby flegmatik.

Nemožno vylúčiť, že Olaf Scholz sa jedného dňa ukáže ako historický omyl. Ako nedorozumenie a zvláštne intermezzo. Otázkou zostáva, ako sa takýto človek vôbec mohol stať spolkovým kancelárom. Aby sme to pochopili, je potrebné sledovať udalosti pred poslednými parlamentnými voľbami a vývoj Nemecka od konca 90. rokov.

V lete 2021 to pre SPD a jej kandidáta na kancelára Olafa Scholza nevyzeralo politicky dobre. V prieskumoch verejnej mienky sa ratingy sociálnych demokratov už niekoľko mesiacov pohybovali hlboko pod 20 percentami. Ešte v júli 2021 prieskumné inštitúty hlásili pre sociálnych demokratov maximálne 16 percent. Dva mesiace pred voľbami sa zdalo, že CDU so svojím vedúcim kandidátom Arminom Laschetom, dovtedy ministerským predsedom najľudnatejšej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, má neohroziteľný náskok. Agentúry predpovedali CDU/CSU viac ako 25 %. Na jednej strane to bolo žalostne málo pre hrdú stranu Konrada Adenauera a Helmuta Kohla, ktorá kedysi dosahovala neuveriteľných 40 percent. Ale 10-percentný náskok pred SPD sa zdal byť viac než istý.

Prekvapivé víťazstvo nad CDU

Počas týchto týždňov bol v Nemecku len jeden človek, ktorý veril, že SPD zvíťazí. A ten muž sa volal Olaf Scholz. Novinári, ktorí s ním toto leto obšírne hovorili, vážne pochybovali o jeho zmysle pre realitu. Napriek všetkým prieskumom však Scholz veril vo víťazstvo.

Potom prišiel mesiac september. Sociálni demokrati sa jedným šmahom dostali v prieskumoch na viac ako 25 percent. CDU/CSU zrazu zaostala o štyri percentá. Volebné výsledky ukázali, že nešlo len o momentku. CDU/CSU v posledných týždňoch pred voľbami skutočne dobehla stratu. Nakoniec však zvíťazil Olaf Scholz: jeho SPD získala 25,7 percenta, zatiaľ čo CDU bola porazená s 24,2 percentami. Uskutočnilo sa to, čo okrem Olafa Scholza nikto nečakal. Prekvapenie bolo dokonalé.

Analytici verejnej mienky si stále lámu hlavu nad dôvodmi jeho triumfu. Jedným z dôvodov bola určite slabosť jeho súpera. Hoci Armin Laschet vyhral v roku 2017 voľby na post ministerského predsedu v predtým tradične sociálnodemokratickej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, aj on bol vnímaný ako nevýrazný a bezfarebný. Hoci ani Olaf Scholz nemusí byť veľký charizmatik a v Nemecku o ňom pretrváva posmešné označenie „Scholzomat“ - stroj na reči bez emócií a mechanický -, stále sa ho drží imidž muža činu z čias, keď bol ministrom financií počas veľkej koalície vo vláde Angely Merkelovej.

Smiech ako gamechanger

Potom prišiel júl 2021, horúca fáza volebnej kampane. V noci zo 14. na 15. júla zasiahli spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorej vládol Laschet, silné búrky. Celé dediny zničili bleskové povodne, najmä v údolí riečky Ahr. Zahynulo 135 ľudí. Olaf Scholz ako vicekancelár a spolkový minister financií preto navštívi 16. júla postihnutý región a prisľúbi rozsiahlu pomoc.

O deň neskôr nasleduje Laschet spolu so spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Keď prednáša krátky prejav do kamier v malom meste Erftstadt, zvyšok delegácie stojí v pozadí. Jeden z členov Laschetovho a Steinmeierovho sprievodu tam vtipkuje. Laschet sa musí smiať. Čo nikto nečakal: scénu zachytávajú početné kamery. Je to nočná mora každého manažéra kampane: uprostred trosiek a tvárou v tvár viac ako stovke mŕtvych je hlavný kandidát CDU a ministerský predseda regiónu zachytený ako sa smeje. Škandál je dokonalý. #Laschetlacht sa stáva hashtagom na Twitteri a mediálne pobúrenie vďačne využívajú jeho politickí oponenti.

Nikdy sa nedozvieme, či smiech Armina Lascheta skutočne priniesol Olafovi Scholzovi kancelársky post. Rozhodujúcu úlohu určite zohrala aj skutočnosť, že Olaf Scholz sa prezentoval ako legitímny nástupca Angely Merkelovej, ktorá bola v tom čase v širokých kruhoch stále populárna. Bol tiež vnímaný ako dôverník bývalého kancelára za SPD Gerharda Schrödera, a teda nedogmatický a otvorený voči podnikateľom a priemyslu. V neposlednom rade v tom čase poskytli podporu aj Zelení, ktorých hlavná kandidátka Annalena Baerbocková po rýchlom štarte volebnej kampane a dobrých vyhliadkach na získanie dokonca kancelárskeho kresla pre Zelených v dôsledku vlastných chýb v prieskumoch klesla: Jej životopis bol „prikrášlený“ a knihu, ktorú vydala, muselo vydavateľstvo okamžite stiahnuť z trhu kvôli masívnemu obvineniu z plagiátorstva. V tom čase sa dôležité hlasy presunuli od Zelených k SPD a pravdepodobne pomohli zabezpečiť jej niekoľkopercentný náskok pred CDU.

Napriek tomu je anekdota o faux pas Armina Lascheta príznačná pre kariéru Olafa Scholza. Neboli to jeho vlastné nápady, vlastné vízie či dokonca vlastná charizma, čo mu vydláždilo cestu nahor po kariérnom rebríčku, ale predovšetkým zlyhania iných.

Oportunista presvedčený sám o sebe

Je dôležité pochopiť, že Scholz je klasickým produktom strednej vrstvy v povojnovom Nemecku. Ako mnoho Nemcov v tých rokoch, aj jeho otec sa vypracoval k skromnému blahobytu. Ešte predtým, ako začal chodiť do školy, sa rodina presťahovala do severného Hamburgu. Tam Olaf Scholz ukončí strednú školu a začne študovať právo. Odmieta vojenskú službu a vykonáva civilnú službu v domove dôchodcov. Písali sa osemdesiate roky a v západnom Nemecku bol v tom čase pri moci líder CDU Helmut Kohl.

Scholz začal kariéru ako politický dorast SPD, keď bol zástupcom spolkového predsedu Jusos (Mladí socialisti) - mládežníckej organizácie SPD. Tomu zodpovedali aj jeho ľavicové politické názory a pozície. (Jusos sú názorovo tradične radikálnejší než SPD, pozn. red.) Viedol kampaň za prekonanie kapitalizmu a kritizoval NATO ako imperialistické.

Ani v tejto ranej fáze svojho politického pôsobenia sa budúci kancelár nevyznačoval úplne samostatným myslením. Scholz je klasický oportunista. Hovorí to, čo práve považuje za vhodné a čo mu pomáha. A je si veľmi istý sám sebou.

Ako zástupca spolkového predsedu Mladých socialistov Scholz v 80. rokoch niekoľkokrát navštívil NDR. Ani tu nepútal pozornosť tým, že by vystupoval proti nespravodlivému režimu. V roku 1988, rok pred pádom Berlínskeho múru, ubezpečoval svojich partnerov v FDJ (Slobodná nemecká mládež, mládežnícka organizácia NDR), že skutočnú hrozbu pre mier predstavuje vojensko-priemyselný komplex USA.

Napriek tomu sa kariéra Olafa Scholza poriadne rozbehla až v roku 1990. Stal sa predsedom okresnej straníckej organizácie a od roku 2000 predsedom SPD v Hamburgu. Od roku 2001 je aj členom spolkového vedenia strany. Scholz je v tomto čase považovaný za sľubný mladý talent. V roku 2002 ho vtedajší kancelár a predseda SPD Gerhard Schröder vymenoval za generálneho tajomníka SPD.

Odvtedy už nebol považovaný za straníckeho ľavičiara, ale za pravú ruku „súdruha bossov“, ako sa Schröderovi tiež posmešne hovorilo. Následne v marci 2004, po tom, čo SPD prehrala voľby s CDU, musel Scholz spolu so svojím šéfom Schröderom odstúpiť. Neúspech v jeho kariére.

Prepad po Schröderovej ére

Po Schröderovej ére, ktorého úspešné sociálne reformy pobúrili mnohých jeho vlastných stúpencov, sa SPD politicky neustále posúvala viac doľava. Od mimoriadne úspešných Schröderových reforiem trhu práce a sociálnych reforiem sa dištancovali a od tej doby boli v ľavicovom tábore SPD považované za „neoliberálne“. Schröderovi spojenci - vrátane Olafa Scholza - sa v strane stretli s rezervovanosťou.

Scholzova kariéra bola aj naďalej veľmi zmiešaná. Hoci bol v roku 2011 zvolený za prvého primátora svojho rodného mesta Hamburg, jeho stranícka kariéra na spolkovej úrovni sa zastavila. Kandidátmi SPD na kancelára a predsedu strany boli vždy iní ľudia. Najväčšie poníženie zažil Scholz v roku 2019, keď ho spolu s jeho súperkou Klarou Geywitzovou v boji o post predsedu strany porazilo úplne necharizmatické a málo známe duo Norbert Walter-Borjans a Saskia Eskenová.

V tej chvíli sa zdalo, že kariéra Olafa Scholza je na konci. Jeho nominácia za kandidáta SPD na post kancelára v lete 2020 na tom veľa nezmenila. Všetci totiž vedeli, že táto kandidatúra je samovražedná misia. Nikto neočakával, že kandidát vyhrá - záhadou dejín, povodňou a smiechom na nesprávnom mieste v nesprávnom čase sa veci vyvinuli inak.

Nedostatok vedenia v súčasnej kríze

Nemecká vládna koalícia v súčasnosti bojuje o prežitie, pričom spory o nový rozpočet hrozia vážnym rozkolom v koalícii. Nedá sa však ani vylúčiť, že súčasná spolková vláda sa dá dokopy ešte pred ďalšími voľbami. Ak by sa koalícia možno ešte tento týždeň rozpadla, zodpovednosť za to bude niesť predovšetkým Olaf Scholz.

Pretože v konštelácii, v ktorej by sa vyžadovala umiernenosť a skromnosť, sa spolkovým kancelárom stal človek, ktorému tieto vlastnosti chýbajú. Scholz je neistý a namyslený. Jeho arogancia je o to horšia, že je len ťažko odôvodniteľná skutkami.

V tomto ohľade sa víťazstvo vo voľbách v roku 2021 ukázalo ako skutočná katastrofa. V čase, keď mu nikto neveril, keď ani jeho vlastná strana neverila, že uspeje, a volebné víťazstvo sa považovalo za úplne vylúčené, bol Scholz presvedčený o svojom víťazstve - a vyhral.

Takýto úspech robí ľudí rezistentnými voči radám - prinajmenšom takú osobnosť ako Olaf Scholz. Kancelár pravdepodobne v týchto dňoch sedí či postáva vo svojom oficiálnom sídle a je presvedčený, že bude znovu zvolený. A všetci tí, ktorí si myslia, že je to úplne nereálne, Scholzovo presvedčenie ešte posilnia. Nebolo to tak aj v roku 2021? História sa však neopakuje, nanajvýš ako fraška.

V Nemecku sa stal kancelárom muž, ktorého si v tomto úrade neželala ani jeho strana, ani celé obyvateľstvo. A ktorý sa nehodí na výzvy spojené s náročnou vládnou koalíciou. Ak nie je všetko len zdaním, Olaf Scholz sa zapíše do dejín Spolkovej republiky ako veľký omyl.

Iba on sám to bude vidieť samozrejme inak.