Michal píše bradou a vydáva knihy. Boh je mojou inšpiráciou, hovorí

Výnimočný 33-ročný Michal Škombár z kúpeľného mesta Sliač aj napriek svalovej atrofii – ochoreniu, ktoré mu od narodenia bráni v raste svalov – už napísal a vydal osem kníh. Michal, ktorý nikdy nechodil a posledných 18 rokov dýcha s pomocou prístroja, svoje diela píše pomocou brady.

Čo vás motivovalo začať písať knihy aj napriek vášmu zdravotnému postihnutiu?

Každý človek hľadá vo svojom živote prácu, ktorá by ho vnútorne napĺňala a zároveň mu prinášala radosť. Ja som sa ju pokúšal objaviť, aj keď pre chorobu bol ten zoznam veľmi obmedzený. Nakoniec som si uvedomil, že už od mala som rád sníval. A na miestach, kde ľudia videli iba obyčajné veci, moja predstavivosť tvorila nový svet.

Kedy vznikla prvá kniha a čo vás podnietilo ju napísať?

Náhodou som sa dostal ku e-knihám a vďaka nim som po prvý raz prepadol kúzlu, aké ponúkajú knihy. Povedal som si, že toto bude moja práca. A aj keď som nemal potuchy, ako sa knižky píšu, čo za tým všetko stojí, túžba bola silnejšia. Prvá dostala názov Druhá šanca a bola vypublikovaná pred desiatimi rokmi. Som úprimne vďačný GD Identity za to, že mi ju vydali. Všetci ostatní, ktorých som oslovil, ma odmietli. Mám pripravené také malé prekvapenie pre mojich fanúšikov. V decembri príde s mojou ôsmou knihou aj nové vydanie Druhej šance. Bude mať novú obálku a jemnú korektúru. Myslím, že sa majú na čo tešiť.

Ako vyzerá proces písania pomocou brady a máte na to špeciálne zariadenie alebo pomôcky?

Píšem vďaka myške, ktorú pohybujem pomocou brady a vyťukávam tak písmenko po písmenku na klávesnici zobrazenej na obrazovke. Samozrejme, potrebujem pomoc, aby mi niekto nastavil ruky, bradu a myš. Zo začiatku to bolo veľmi fyzicky náročné, mal som v sánke kŕče a občas som nevládal jesť. Ale časom som si zvykol a objavil tú správnu polohu na písanie. Dnes síce stále vyťukávam písmená, ale ide mi to omnoho rýchlejšie ako kedysi.

Ako dlho vám trvá napísanie knihy?

Je to individuálne. Druhá šanca mala 483 strán a pracoval som na nej dva roky, pretože išlo o moju knižnú prvotinu. Siedma kniha bola moja autobiografia Môj život: Ako posúvať vlastné limity. Síce má iba 160 strán, ale aj napriek tomu to bolo náročné. Chcel som ju poňať tak, aby to v prvom rade bavilo mňa a zároveň povzbudilo čitateľa. Nechcel som ponúknuť len srdcervúci príbeh, lebo to by som nebol ja.

[link url =https://standard.sk/699549/ma-22-rokov-a-za-sebou-vyse-50-zlomenin-zivot-mladeho-influencera-riadi-geneticka-porucha]

Aké témy sú vám najbližšie pri písaní a čo sa snažíte svojimi dielami odovzdať čitateľom?

Píšem hlavne fantasy a sci-fi príbehy, ktoré mi ponúkajú väčšiu voľnosť. Pre moje ochorenie ležím a nedokážem sa hýbať. Písanie o bežných veciach by bolo pre mňa náročné, lebo som ich nikdy nezažil na vlastnej koži. Obyčajné veci sú pre mňa fantasy, pretože sú v mojom živote nedosiahnuteľné. V knihách sa snažím ukončiť akýkoľvek príbeh nádejou. Tá dokáže predsa rozjasniť aj najtemnejšie dni a zároveň prináša iskru do všedných okamihov.

Kde beriete inšpiráciu a námety?

Najväčšou inšpiráciou mi je Boh, lebo on je nositeľom nádeje a lásky. Presne to, čo chcem vkladať aj do mojich príbehov. Rád hovorím s Bohom o knihách, na ktorých aktuálne pracujem. Námety si ma nachádzajú, aj keď si pustím hudbu, alebo iba tak v tichu oddychujem.

Ako prebieha proces od napísania diela až po vydanie, máte vydavateľskú spoločnosť, ktorá s vami spolupracuje?

Proces vydávania je veľmi náročný a zdĺhavý. Povedzme, že približne 200-stranovú publikáciu napíšem za šesť mesiacov. Potom si ju musím po sebe niekoľkokrát prečítať, aby som odhalil všetky dejové chyby. Následne si môj písomný prejav prečíta korektorka, grafik spraví obálku, vnútro knihy a zalomený text korektorka opäť skontroluje. Až potom ide knižka do tlače. Tento proces trvá aj dva mesiace. Knihy si už vydávam sám, a tak som si musel rozšíriť vedomosti ohľadom vydávania diel. Z pohľadu čitateľa je to jednoduchý priebeh, ale v skutočnosti sú to mesiace tvrdej práce.

Ako vyzerá váš bežný deň? Keď nepíšete, čomu sa venujete?

Rád čítam diela od slovenských kolegýň a kolegov. Ich tvorba by sa nestratila ani v zahraničí. Pozerám filmy a šport. Inšpiráciu mi prináša aj cestovanie, ktoré milujem. Život spisovateľa je v očiach iného možno nudná práca. Dlhé hodiny pozerania do počítača a vymýšľania nových príbehov, prepisovania, je naozaj náročné. Mňa to však baví, pretože sa zakaždým vraciam do detstva, spomienok a fantázie.

Pracujete na novej knihe, alebo máte nejaké iné tvorivé plány?

Moja ôsma knižka s názvom Hra vyjde v decembri. Dielo Hra je televízna súťaž, ktorá svojím formátom prekvapí každého diváka. Výhrou v súťaži je cesta späť v čase a súťažiaci tak smú napraviť svoje dávne pochybenie. To, ktoré ich ťaží a nedopraje im pokojný spánok. Môžu však napraviť len jednu chybu, len jednu. No súťaž ukrýva plno prekvapení, pri ktorých môžu stratiť aj svoj život. Okrem toho mám rozpísaných viacero kníh a uvidím, či sa mi podarí aj na budúci rok opäť nejakú dokončiť.

Akú radu by ste dali ľuďom s podobným hendikepom, aby nestrácali nádej a nevzdávali sa?

Žite naplno prítomný okamih. Mať možnosť sa niečo nové naučiť, je jedno veľké dobrodružstvo. Sám si opakujem tieto slová, pretože mi to pripomína, že vždy mám byť za čo vďačný.