Nadišiel čas na moje verejné priznanie. Coming out, ako sa dnes hovorieva.
Som kriminálnik
Priznávam, že som kriminálnik. Teda podľa slovenského trestného práva zatiaľ nie, ale podľa britského určite.
Už dvakrát sa mi stalo, že som sa modlil pred nemocnicou za nenarodené deti. Prvýkrát pred dvomi rokmi, druhýkrát asi pred desiatimi dňami.
Chodí sa tam pravidelne modliť malá skupinka. Dve ženy, jeden muž. Ten je môj rovesník, boli sme spolu na vojenčine. Obaja sme boli veliteľmi čiat v motostreleckom pluku v Domažliciach.
Modlia sa ruženec, je tam veľká terasa, stoja na kraji, nikomu nezavadzajú v pohybe. Kriminálnici na britský spôsob. Ešte ťažší ako Adam Smith-Connor. Nemávajú len sklonené hlavy a zopäté ruky. Keby k nim niekto podišiel bližšie, počul by, že sa modlia nahlas. A jeden z nich vždy drží ruženec.
Hrdinovia sú tí traja. Nie ja. Ja som iba dvakrát šiel okolo nich pri odchode z nemocnice a bolo by mi trápne, keby som sa k nim na chvíľu nepripojil.
Nuž, ale dvakrát som sa nimi modlil, tak kriminálnikom na britský spôsob som teda aj ja.
Možno som nenapraviteľný.
Inde je to ešte horšie ako v Británii
Ak ste šokovaní prípadom trestnosti sklonenej hlavy a zopnutých rúk, vedzte, že v niektorých krajinách je to oveľa horšie ako v Británii. Fakt oveľa horšie.
Drastický je najmä prípad Kanaďanky Lindy Gibbonsovej, dnes už 75-ročnej starej pani. Linda Gibbonsová sa zvykla modliť pred potratovými zariadeniami v Kanade. Obvykle len pritom pokojne stála, nanajvýš držala v rukách plagátik s vyobrazením dieťatka s nápisom: „Mama, prečo? Mám pre teba toľko lásky.“
Linda Gibbonsová bola viackrát za to kanadskými súdmi opakovane odsúdená na tresty väzenia. Za posledné štvrťstoročie strávila za väzenskými mrežami dohromady neuveriteľných takmer jedenásť rokov.
Drsné, však? Je to výsledok politiky presne tých ľudí, ktorí sa donekonečna zaklínajú ochranou žien pred násilím.
Linda Gibbonsová v mladosti sama podstúpila potrat: Je jej to veľmi ľúto. Stala sa kresťankou.
Pozrite si na Youtube 13-minútové video o nej.
Podobný prípad je jej mladšia kolegyňa, tiež Kanaďanka, Mary Wagnerová. Tiež sa modlila pri potratových zariadeniach, rozdávala ženám idúcim na potrat biele a červené ruže a letáky a odhovárala ich od potratu. „Som tu na to, aby som podporila vás aj vaše dieťatko,“ hovorila im.
No a za to išla do basy. Za ostatných dvadsať rokov bola viackrát odsúdená na tresty väzenia a dohromady strávila za mrežami asi tri roky.
No, takže ja by som bol kriminálnikom aj v Kanade.
Odsúdení boli aj muži
Svoje si užil aj černošský baptistický pastor Walter Hoye z Kalifornie. Trápilo ho vysoké množstvo potratov v černošskej komunite, tak priateľsky rozdával ženám pred potratovou klinikou v Oaklande letáky s návrhmi alternatívneho riešenia.
Tie ženy sa na neho nesťažovali. Problém s ním mala riaditeľka kliniky. V roku 2009 bol pastor Hoye odsúdený na mesiac väzenia. Vo väzení viedol biblický kurz pre väzňov.
Osemdesiatročný Richard Retta za rozdávanie pro-life letáčikov ženám idúcim na potrat síce do väzenia nešiel, ale v roku 2011 dostal pokutu 25-tisíc dolárov (!).
Retta takto konal vo Washingtone osem rokov. Nikdy nebol násilný, len raz omylom stúpil jednej žene na topánku a roztrhol jej remienok. Predsa len mal osemdesiat. Stálo ho to 25-tisíc.
Podobne dopadol tiež osemdesiatročný francúzsky lekár na dôchodku Xavier Dor. V potratovej klinike daroval žene idúcej na potrat medailónik Panny Márie, ukázal jej maličké detské topánočky a sľúbil jej, že sa bude za ňu modliť.
Súd ho v roku 2013 odsúdil za „morálny a psychologický nátlak“. Dostal pokutu 10-tisíc eur.
Xavier Dor zomrel v roku 2020 ako 91-ročný.
Predpokladám, že takýchto prípadov je oveľa viac.
Stovky zachránených detí
Treba zdôrazniť najškandálnejšiu stránku týchto javov. Tí ľudia, ktorí pri potratových zariadeniach ponúkajú tehotným matkám alternatívne riešenie a pomoc alebo sa len modlia, totiž tým dosahujú veľmi konkrétne pozitívne výsledky.
Oni zachraňujú životy detí. Niekedy stačí pár sekúnd kontaktu, niekoľko slov. A žena idúca na potrat si to v poslednej chvíli rozmyslí a dieťa si ponechá. Mnohé ženy to potom tým pro-life aktivistom aj povedia.
Len Richard Retta sám za tých osem rokov zachránil stovky detí.
Linda Gibbonsová spomína vo vyššie uvedenom filme, ako presvedčila mladú Filipínku, aby dieťa miesto potratu porodila a tá jej potom po pôrode dieťa s hrdosťou ukázala.
Keď sa to tak vezme, musí to byť úžasný pocit, zachrániť život človeku. Alebo dokonca mnohým ľuďom. Za to stojí aj to väzenie.
Lenže morálne devastovaná kultúra to nepochopí.
A čo bude s mojou trestnou činnosťou?
A ako sa mám vysporiadať s mojou kriminálnou dráhou, ktorá je v rozpore s trestnými zákonníkmi v Británii, v Kanade a ešte všelikde inde? Spomínam si na rok 1989. Zdá sa, že ten slobodný svet, do ktorého sme vtedy vykročili, už až taký slobodný nie je.
Zdá sa, že s mojimi kriminálnymi sklonmi sa budem musieť naučiť žiť.
