Mohol tiež ukázať deprimujúcu fotodokumentáciu zákroku, vychádzajúc nie z nelogického predpokladu, že ak brutálny obrázok ktoroukoľvek zo žien otrasie, možno by predsa len nechceli vidieť ho na dne svojej duše a možno to neskôr oľutovať ako najväčší omyl a tragédiu svojho života ako v jeho prípade.
Pred rokmi zaplatil interrupciu svojej bývalej partnerke. Áno, mohol tým ženám povedať: "Prosím, nerobte to, lebo to budete ľutovať do konca života ako ja." Ale Adam Smith-Connor nič z toho neurobil.
Neagitoval, nekričal do ampliónu, nerobil humbug na ulici, nevzbudzoval pohoršenie. Nemával nápismi, nevystupoval s mikrofónom na pódiu, dokonca si ani nekľakol na kolená, aby ho bolo vidieť z okien kliniky. Naopak, stál k nej chrbtom, aby nebol príliš nápadný, a len si zopäl ruky.
Keby sa do celej záležitosti nezapojila polícia, nebol by to žiadny prípad. No nezávislý súd v pokročilom štádiu všeobecného rozkladu sa dokázal vysporiadať aj s takto chabým materiálom.
Modliaci sa muž mohol potenciálne spôsobiť pacientkam diskomfort. A diskomfort je to posledné, čo spoločnosť v pokročilom štádiu všeobecného rozkladu chce. Generácia afirmácie, vzájomné potľapkávanie sa po chrbte, medaily nie za víťazstvo, ale za účasť, morbídne obézni body pozitívni ľudia a potom mŕtvi v štyridsiatke, to všetko sú symptómy rovnakého hladkania sa po srsti ešte skôr, ako sa uhladíme do morálnej a praktickej záhuby.
Súd si, samozrejme, nevycucal rozsudok z prsta, hoci by to vlastne bola lepšia možnosť. Podľa platných britských zákonov je totiž akýkoľvek akt schválenia/neschválenia potratových služieb alebo pokus o to nezákonný. Zrejme vrátane modlitby.
Od konca októbra sa v Británii plošne zavedú „ochranné zóny“ okolo všetkých potratových zariadení v okruhu 150 metrov. Akosi z toho vypadlo právo jednotlivca myslieť si na verejnom mieste, čo chce, a slobodne sa prihovárať svojmu Bohu. Smith-Connor síce nepôjde do väzenia, ale musí zaplatiť deväťtisíc libier súdnych trov a má záznam v registri trestov.
Rozsudok za „ ideozločin“, ako tento príbeh brilantne prekrstili čitatelia Orwella a iní frfľoši, ktorí si myslia, že 1984 nie je román, ale manuál, tiež nepadol len tak sčista-jasna. V Británii už v podobnom štýle stíhali niekoľko ľudí (a prípady sa množia). Vo Francúzsku sú pro-life webové stránky už niekoľko rokov postavené mimo zákona.
V USA vlani súd vymeral jedenásťročné tresty odňatia slobody skupine aktivistov proti potratom za to, že zhruba na hodinu zablokovali jedno zariadenie. Efekt snehovej gule dokazuje, že na ohlúpnutie spoločnosti a pád do totality nie sú potrební ani konšpirátori v pozadí. Veci sa už dali do pohybu.
Lenže ak je potrat povolený, musí byť povolené aj s ním nesúhlasiť, rovnako ako so všetkými ostatnými ambivalentnými (a tiež sa nabaľujúcimi) míľnikmi našej technologicko-medicínskej civilizácie.
Viem si celkom ľahko predstaviť, že k myšlienkovému zločinu má našliapnutý napríklad aj nesúhlas s asistovanou reprodukciou alebo asistovanou samovraždou. O očkovaní ani nehovoriac.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
