Právny prielom v Británii: odsúdili prvú pro-life osobu za „myšlienkový zločin“

Obľúbený seriál o európskej samovražde s podtitulom „Môžete si myslieť čokoľvek, pokiaľ si myslíte to isté čo my“, je tu s novou epizódou. Pred týždňom súd v britskom Bournemouthe odsúdil muža na tri roky nepodmienečne za to, že sa modlil v takzvanej „ochrannej zóne“ potratovej kliniky.

Myšlienkový zločin a jeho postih ponúka hneď niekoľko atraktívnych dejových línií. Zastrašovanie odporcov potratov. Útok na kresťanov. No a tektonický právny zlom, keďže súd neuložil trest za to, že odsúdený muž niečo skutočne spáchal alebo sa preukázateľne pripravoval na trestný čin, ale preto, že si niečo myslel.

V 3D svete toho urobil zúfalo málo. Tak málo, až je lákavé si, naopak, predstaviť, čo by mohol Adam Smith-Connor (51), fyzioterapeut, katolík, veterán z Afganistanu, otec dvoch detí za bránami zdravotníckeho zariadenia urobiť.

Mohol zastavovať ženy smerujúce na zákrok s tým, či si to predsa len nerozmyslia. Mohol im do nervóznych, spotených dlaní (alebo, naopak, do dlaní sucho odhodlaných, alebo aj úplne ľahostajných, pripravených uplatniť si právo na svoje telo, svoju voľbu) rozdávať letáky s možnosťou alternatívy.

Mohol tiež ukázať deprimujúcu fotodokumentáciu zákroku, vychádzajúc nie z nelogického predpokladu, že ak brutálny obrázok ktoroukoľvek zo žien otrasie, možno by predsa len nechceli vidieť ho na dne svojej duše a možno to neskôr oľutovať ako najväčší omyl a tragédiu svojho života ako v jeho prípade.

Pred rokmi zaplatil interrupciu svojej bývalej partnerke. Áno, mohol tým ženám povedať: „Prosím, nerobte to, lebo to budete ľutovať do konca života ako ja.“ Ale Adam Smith-Connor nič z toho neurobil.

Neagitoval, nekričal do ampliónu, nerobil humbug na ulici, nevzbudzoval pohoršenie. Nemával nápismi, nevystupoval s mikrofónom na pódiu, dokonca si ani nekľakol na kolená, aby ho bolo vidieť z okien kliniky. Naopak, stál k nej chrbtom, aby nebol príliš nápadný, a len si zopäl ruky.

Keby sa do celej záležitosti nezapojila polícia, nebol by to žiadny prípad. No nezávislý súd v pokročilom štádiu všeobecného rozkladu sa dokázal vysporiadať aj s takto chabým materiálom.

Modliaci sa muž mohol potenciálne spôsobiť pacientkam diskomfort. A diskomfort je to posledné, čo spoločnosť v pokročilom štádiu všeobecného rozkladu chce. Generácia afirmácie, vzájomné potľapkávanie sa po chrbte, medaily nie za víťazstvo, ale za účasť, morbídne obézni body pozitívni ľudia a potom mŕtvi v štyridsiatke, to všetko sú symptómy rovnakého hladkania sa po srsti ešte skôr, ako sa uhladíme do morálnej a praktickej záhuby.

Súd si, samozrejme, nevycucal rozsudok z prsta, hoci by to vlastne bola lepšia možnosť. Podľa platných britských zákonov je totiž akýkoľvek akt schválenia/neschválenia potratových služieb alebo pokus o to nezákonný. Zrejme vrátane modlitby.

Od konca októbra sa v Británii plošne zavedú „ochranné zóny“ okolo všetkých potratových zariadení v okruhu 150 metrov. Akosi z toho vypadlo právo jednotlivca myslieť si na verejnom mieste, čo chce, a slobodne sa prihovárať svojmu Bohu. Smith-Connor síce nepôjde do väzenia, ale musí zaplatiť deväťtisíc libier súdnych trov a má záznam v registri trestov.

Rozsudok za „ ideozločin“, ako tento príbeh brilantne prekrstili čitatelia Orwella a iní frfľoši, ktorí si myslia, že 1984 nie je román, ale manuál, tiež nepadol len tak sčista-jasna. V Británii už v podobnom štýle stíhali niekoľko ľudí (a prípady sa množia). Vo Francúzsku sú pro-life webové stránky už niekoľko rokov postavené mimo zákona.

V USA vlani súd vymeral jedenásťročné tresty odňatia slobody skupine aktivistov proti potratom za to, že zhruba na hodinu zablokovali jedno zariadenie. Efekt snehovej gule dokazuje, že na ohlúpnutie spoločnosti a pád do totality nie sú potrební ani konšpirátori v pozadí. Veci sa už dali do pohybu.

Lenže ak je potrat povolený, musí byť povolené aj s ním nesúhlasiť, rovnako ako so všetkými ostatnými ambivalentnými (a tiež sa nabaľujúcimi) míľnikmi našej technologicko-medicínskej civilizácie.

Viem si celkom ľahko predstaviť, že k myšlienkovému zločinu má našliapnutý napríklad aj nesúhlas s asistovanou reprodukciou alebo asistovanou samovraždou. O očkovaní ani nehovoriac.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.