Rod Dreher: Trump sa poučil. V jeho vláde budú vyzbrojení skúsenosťou disidentov Slovenska

Patrili ste k prvým propagátorom knihy "Hillbilly Elegy", ktorá JD Vancea preslávila. Čo od nového amerického viceprezidenta môžeme očakávať?

Som nadšený, že sa stal viceprezidentom, a to nielen preto, že je môj priateľ. JD Vance pochádza z veľmi chudobného a ťažkého prostredia. Vie, aký ťažký je život pracujúcej triedy a chudobných Američanov. Ale dostal sa z toho a vyštudoval právnickú fakultu Yaleovej univerzity, ktorá je v Amerike špičkou. Vie, aké je to byť na vrchole, aj na dne. 

Je to aj veľmi milý človek. Miluje svoju rodinu. Pozval ma na svoj katolícky krst. A je mimoriadne dobré, že je mladý. Má 40 rokov. To znamená, že nemá v hlave dedičstvo reaganovstva. Vance je konzervatívec a všetci konzervatívci majú radi Reagana. Ale v posledných desaťročiach vidíme nedostatok kreativity zo strany amerických konzervatívnych politikov, pretože sa veľmi báli myslieť mimo parametrov reaganizmu. Ronald Reagan bol fantastický na svoju dobu, teda v roku 1980, ale svet sa odvtedy veľmi zmenil. Trump to pochopil, ale vo Washingtone nedokázali pochopiť, ako mohol byť prvýkrát zvolený.

Prečo?

Pretože Trump bol taký odlišný od Ronalda Reagana, ukázalo to, aká obmedzená je oficiálna republikánska línia vo Washingtone. Trump teraz priviedol do Bieleho domu mladšieho muža JD Vancea, ktorý na intelektuálnejšej úrovni a intuitívnejšej úrovni chápe, ako sa svet zmenil a ako sa musí zmeniť konzervativizmus, aby jeho vlastné princípy boli platné aj v tomto novom svete.

Ak bude mať Trump úspešné funkčné obdobie, podľa amerických zákonov nemôže znovu kandidovať. JD bude jeho dedičom a myslím si, že história sa môže na druhé Trumpovo funkčné obdobie pozerať ako na bránu do Vancovej éry. Myslím si, že ak sa JD Vance stane neskôr prezidentom USA a bude slúžiť dve funkčné obdobia, jeho éra bude pre Ameriku rovnako transformačná, ako bola éra Ronalda Reagana.

Vance sa opisuje ako reprezentant postliberálnej pravice. Čo to znamená?

JD napríklad nie je zástancom liberálneho svetového poriadku v tom zmysle, ako ho chápeme od konca druhej svetovej vojny. Oveľa viac ho zaujímajú americké národné záujmy. Myslím si, že čiastočne aj preto, lebo videl, čo pre jeho komunitu znamenala americká oddanosť takzvanému liberálnemu svetovému poriadku a voľnému obchodu. Napríklad stratu priemyselných pracovných miest v prospech Mexika a Číny, čo viedlo k zničeniu množstva malých miest a veľkému počtu takzvaných úmrtí zo zúfalstva. Videl tiež, ako sa Spojené štáty vojensky zničili hlúpymi vojnami v Iraku a Afganistane.

Mohol to vidieť na vlastné oči. Ako príslušník americkej námornej pechoty slúžil v Iraku.

Presne tak. Pochopil, ako sa skončila krásna abstrakcia americkej oddanosti liberálnemu svetovému poriadku: zničením Iraku, spôsobením obrovského chaosu na Blízkom východe, čo stálo Ameriku bilióny a smrť tisícov jej vojakov, ako aj nevinných Iračanov. Po tomto všetkom je dnes Irak spojencom Iránu a Afganistan je opäť v rukách Talibanu. Toto znamená liberálny svetový poriadok. Liberálny svetový poriadok spôsobil tiež masovú migráciu. Európske štáty to zabíja oveľa viac ako Ameriku. JD je proti tomu všetkému.

Z liberalizmu sa teraz stala zámienka pre ľavicové autoritárstvo. Je naozaj úžasné sledovať, ako ľavica v Amerike hovorí o Donaldovi Trumpovi ako o hrozbe pre liberálnu demokraciu. Pritom americká ľavica pri vládnutí a tiež prostredníctvom všetkých svojich spojencov vo veľkom biznise, médiách či akademickej obci prijala úplný neliberalizmus zľava.

Je liberálne, keď nemôžete povedať, čo si naozaj myslíte bez toho, aby ste riskovali svoju prácu? Myslím si, že množstvo liberálov tentoraz volilo Trumpa, pretože sú to skutoční liberáli. Nemajú radi Trumpa, ale je im zle z toho, ako sa ich vlastná strana stala autoritárskou. Takže ak je JD postliberál, je to pravdepodobne preto, že vidí, že klasické liberálne ideály, ktoré tak dlho riadili americkú politiku, naozaj nemajú význam, pretože v realite nezodpovedajú veciam tak ako kedysi.

Neznamená to teda, že by odmietal demokraciu?

Vôbec nie, podľa mňa si jasne uvedomuje, že na Západe sa teraz nachádzame v inej fáze. Musíme mať iné politické stratégie a iné politické koncepcie, aby sme sa mohli vzťahovať na svet taký, aký v skutočnosti je, a nie taký, ako si myslia liberáli v establišmente.

Aký máte vplyv na Vancea vy osobne? Ste považovaný za jednu z jeho hlavných ideologických inšpirácií.   

Potešilo ma, že to JD povedal. Keď sme sa rozprávali, nehovorili sme veľmi o ideách. Myslím si, že čítal moju knihu Benediktova voľba, a myslím, že ho to naučilo niečo o limitoch toho, čo politika dokáže zmeniť vo veciach, ktoré on na americkej spoločnosti považuje za zlé. A myslím si, že si prečítal aj knihu Neži v lži a tá mu dala jasnú predstavu o type totality, v ktorej práve teraz žijeme.

Za to sa musím poďakovať Slovákom a ľuďom z východnej Európy, pretože my Američania sme to nevideli, kým mi o tom nezačali rozprávať ľudia, ktorí žili v Amerike a ktorí utiekli pred komunizmom. A ja som o tom začal písať. Títo ľudia vidia niečo, čo sa deje teraz a pred čím sme v Amerike slepí. JD si to všetko prečítal a myslím si, že si to so sebou berie aj do administratívy. 

Takže ste pomocou knihy "Neži v lži" odovzdali skúsenosti slovenského disentu novozvolenému viceprezidentovi?

Nie je to úžasné? 

Absolútne.

Prvé miesto, kam som išiel robiť výskum pre túto knihu, bola Bratislava. Stretol som sa tu s ľuďmi a začal som od základov, od samizdatu. Dozvedel som sa o otcovi Kolakovičovi, tajnej cirkvi a to mi otvorilo oči. Ja som o tých ľuďoch nič nevedel.

Keď vyšla moja kniha, v Amerike sa množili komentáre, že o týchto Slovákoch nič nevieme. Príbehy niektorých z nich by boli navždy stratené, keby som ich nezískal. V marci nám vyjde dokumentárny film Neži v lži. Začiatkom tohto roka sme boli v Bratislave na natáčaní. S Jánom Šimulčíkom sme išli dole do samizdatovej miestnosti a keď sme vyšli von, jeden z kameramanov plakal, lebo si spomínal, že keď malý chlapec, dávali jeho rodičia peniaze na Open Door, kresťanskú misiu so sídlom v Holandsku, ktorá pomáhala trpiacej prenasledovanej cirkvi.

A práve Open Door poslala vtedy na Slovensko tlačiareň. Ten americký kameraman si spomínal, ako sa ako malý chlapec modlil za prenasledovanú cirkev a Open Doors a teraz natáčal, čo ich modlitby znamenali a ako to pomohlo udržať cirkev v tejto krajine v najťažších časoch. Chcem povedať, že je to silná vec. A myslím si, že keď tento film na budúci rok vyjde, viac Američanov príde na Slovensko a do ďalších krajín východnej Európy, aby videli tieto sväté miesta, ktoré boli na konci studenej vojny úplne zabudnuté.

Vráťme sa do Ameriky. Nielen Vance tvrdo kritizuje genderovú ideológiu a navrhuje zakázať zmeny pohlavia detí, takzvané tranzície. Aj Trump vyhlásil, že s touto praxou na federálnej úrovni skoncuje prvý deň v úrade. Pozorujeme teda zmenu v Republikánskej strane ako takej? 

Prosím Boha a dúfam, že áno. Republikánska strana je v takýchto veciach veľkým sklamaním. Rada získava hlasy sociálnych a kultúrnych konzervatívcov, ale nakoniec nechce prijať legislatívu, ktorá by zákonom inštitucionalizovala to, čomu veria. 

Dám vám dobrý príklad. V roku 2015, niekoľko mesiacov po rozhodnutí Najvyššieho súdu v prípade Obergefell verzus Hodges, ktorým sa legalizovali manželstvá homosexuálov, som vo Washingtone prednášal v Kongrese. Šiel som na súkromný obed s niektorými poprednými republikánmi zo Senátu a Snemovne reprezentantov. Všetci z nich boli kresťania a ja som im povedal: „Dobre, naša strana prehrala v otázke homosexuálnych manželstiev. Čo teda urobia republikáni, aby pomohli posilniť náboženskú slobodu?“ Pretože medzi manželstvom homosexuálov a náboženskou slobodou je rozpor. Pri stole nastalo ticho. Pomyslel som si, že ma možno nepočuli, tak som to zopakoval. Nemali žiadny plán. Nezáležalo im na tom. A prečo im to bolo jedno? Pretože miliardári, ktorí dávajú peniaze Republikánskej strane, sú sociálne liberálni.

Zmení sa to s Trumpom?

Myslím si, že Trump je iný, a vďaka Bohu za to. Podľa mňa zistíme, že Trump chápe, že obyčajní ľudia majú týchto vecí plné zuby. Ak liberalizmus chápeme ako jeho konečný cieľ oslobodiť jednotlivca od akýchkoľvek obmedzení, potom musíme byť postliberálni, pretože progresívny liberalizmus nám priniesol gender ideológiu aj migračnú krízu. V rámci liberalizmu musíme migrantov vnímať len ako jednotlivcov. Nemôžeme hovoriť o národoch a tradíciách.

Pri postliberalizme by som chcel tiež pripomenúť Viktora Orbána, ktorý v roku 2014 predniesol slávny prejav, v ktorom povedal, že sa snaží vybudovať neliberálnu demokraciu. V západných médiách to stále vyťahujú, aby ho pranierovali. Myslel tým však to, že nemôžeme mať demokraciu, ktorá je čisto liberálna v tom zmysle, že existuje preto, aby oslobodila jednotlivca pri jeho výbere. V Maďarsku chcel vybudovať demokraciu na formálnom záväzku ku kresťanstvu ako základu spoločnosti a k maďarským zvrchovaným tradíciám. Je to zdravý rozum. Ale skutočnosť, že takéto veci sa stali anatémou pre elity, najmä v médiách, hovorí o tom, ako veľmi sa liberalizmus rozpadol.

Spomenuli ste masovú migráciu. Donald Trump sľubuje, že deportuje milióny nelegálnych prisťahovalcov. Pritom však pozorujeme dramatický posun hispánskych voličov smerom k Trumpovi, ktorý dokonca získal väčšinu hispánskych mužov. Ako je to možné? 

Pretože ak ste Hispánec, neznamená to, že súhlasíte s názormi všetkých Latinoameričanov na svete. To je problém ľavicových médií v USA a politiky identity vo všeobecnosti. Predpokladajú, že primárnou politickou lojalitou človeka je jeho rasa. Preto sa čudujú, že Latinoameričania hlasovali za Trumpa. No Latinoameričania, ktorí sú tu, ktorí tvrdo pracujú, nechcú, aby im znížili mzdy. Tvrdo bojovali, aby sa sem dostali. Tvrdo bojujú, aby mali stabilnú rodinu a vybudovali si stabilný ekonomický život. A rovnako dobre ako všetci ostatní vedia, že otvorené hranice im to sťažujú. Nie je to tak, že by boli krutí k vlastným ľuďom. Ide len o to, že sú v Amerike a sú Američania. Sú lojálni voči tejto krajine, nie voči svojmu kmeňu v iných štátoch.

Nemalo by nás to udivovať. Prekvapuje to len médiá, lebo tie vychádzajú z takého zdrvujúceho ľavicového konceptu sveta, nehovoria s nikým mimo tohto konceptu a potom sú večne prekvapené. David Brooks je neokonzervatívny publicista New York Times a je to môj priateľ. Je to dobrý človek. Pamätám si, že po zvolení Trumpa v roku 2016 napísal stĺpček, v ktorom povedal: wow, my v médiách sme určite mimo kontaktu s našou krajinou, nevenovali sme dostatočnú pozornosť tomu, prečo sa to stalo.

Fajn, lenže tentoraz opäť napísal rovnaký stĺpček hneď po zvolení Trumpa. Porovnal som si ich a je to ako cez kopirák. Pomyslel som si: veď si mal osem rokov! Je to dôkaz, aká silná je gravitácia ideológie elitného establišmentu. Doslova sa nedokážu dostať mimo nej a pochopiť krajinu, v ktorej vlastne žijú. To je vec, ktorá ma na tomto Trumpovom víťazstve tak vzrušuje, že je to pomsta obyčajných ľudí voči elitám. Tak to bolo aj v roku 2016, ale Trump svoju príležitosť nevyužil. Nemyslím si, že tentoraz túto chybu zopakuje.

Trump za ostatné roky čelil takzvanej lawfare, teda vojne vedenej právnymi prostriedkami, tiež federálnemu vyšetrovaniu, FBI vykonala raziu v Mar-a-Lago. Čo to znamená pre Trumpove motivácie?

Myslím si, že uňho je to primárne. Trump nie je intelektuál, nie je to ideológ. Pre neho je všetka politika osobná a to je aj jeho slabinou. Je známe, že ak ste ako zahraničný líder chceli, aby si vás Trump obľúbil, stačilo mu lichotiť. 

Na druhej strane sa ho snažili zničiť osobne cez spomínanú „lawfare“. Trump je v tomto smere takmer ako mafiánsky krstný otec. Ak mu v tomto smere skrížite cestu, ide po vás. Minulý týždeň Trumpov osobný právnik Mike Davis poskytol rozhovor, v ktorom poslal odkaz generálnej prokurátorke štátu New York – veľmi liberálnej žene, ktorá sa snažila Trumpa zlikvidovať.

Trumpov právnik doslova povedal, že nastal nový deň a pošlú jej tučnú riť do väzenia. Ale vďaka Bohu, že títo ľudia – ľavicové ustanovizne – boli takí arogantní. Je potrebné, aby sa proti nim postavil človek, ktorý nemá zmysel pre slušnosť – Trump. On je v tomto smere veľmi americká postava. Myslím si, že najdôležitejšie boli dva obrazy z jeho kampane: najprv tá slávna fotografia Trumpa po tom, ako ho postrelili a on stojí, po tvári mu steká krv, päsť vo výške a hovorí bojujte, bojujte. Táto fotografia bola všeobecne prirovnávaná k jednej z najikonickejších amerických fotografií, na ktorej mariňáci vztyčujú vlajku na Iwo Jime. 

Trump v tomto ohľade pôsobí ako postava, ktorá popiera historický determinizmus.

Aj preto si myslím, že toto je Trumpova chvíľa a jeho znovuzvolenie má takú hĺbku. Nepredpokladalo sa, že ho zvolia prvýkrát, a vôbec sa nepredpokladalo, že sa vráti druhýkrát. Ale stalo sa. Ukazuje to, že elity, vládnuca trieda nielen vo Washingtone, ale vo všetkých inštitúciách, nedokážu kontrolovať veci, o ktorých si naozaj mysleli, že ich majú pod palcom. Vo svojej knihe Neži v lži hovorím o mäkkej totalite, akejsi jednotnej ideológii, ktorá riadi spoločnosť, ktorá je neliberálna. Funguje to preto, lebo hranica medzi súkromnými inštitúciami a vládou sa nestala veľmi jasnou.

Ľudia, ktorí sú súčasťou establišmentu, nech už sú v akejkoľvek inštitúcii alebo vo vláde, si naozaj myslia, že majú pravdu. Sú na správnej strane dejín. A jediný dôvod, prečo by ste im mohli oponovať, je, že ste zlý človek, rasista, homofób či bigotný. Myslel som si, že nakoniec vyhrajú, pretože mladým ľuďom v USA úplne vymyli mozgy. Na druhej strane história nie je daná. Trump prerazil, preto naozaj dúfam, že sa mu podarí urobiť podstatné zmeny, aby týchto ľudí porazil.

V Budapešti sme hneď po voľbách mali seminár s Američanmi. Na pódiu bol aj ľavicový ateistický filozof Peter Boghossian, ktorý sa v Amerike preslávil tým, že je silne anti-woke. Verejne nepovedal, či volil Trumpa, ale som si istý, že áno. Lebo správne vníma wokeistov ako totalitárov. Všetkým povedal – nemyslite si, že si teraz môžete oddýchnuť. Poznám ich, bojoval som s nimi toľko rokov. Oni sa nevzdajú. Myslia si, že ste všetci zlí a treba vás zničiť. Boj sa práve začína.

Má Boghossian pravdu?

Myslím si, že sú to ťažké slová, lebo väčšina Američanov nechce bojovať. Väčšina amerických konzervatívcov chce len ísť na záhradu, grilovať mäso, byť so svojimi priateľmi, piť pivo a byť so svojimi rodinami. Ale wokeizmus nám to nedovolí. Hoci sme im zasadili obrovskú ranu, stále majú všetku inštitucionálnu moc.

A to je ďalší spôsob, ako sa tradičný konzervativizmus zmenil. Po Reagana a aj za jeho vlády sa konzervatívci pozerali na štát ako na nepriateľa. Odíďte od nás, odíďte z našich životov, odíďte z podnikateľského sektora a podobne. Za posledných dvadsať rokov nastala dramatická zmena. Súkromný sektor ovládli woke elity a jediný obranný nástroj, ktorý pravici zostal, je vláda. A to je radikálna zmena.

Čo môžeme očakávať od Trumpa v otázke Ukrajiny?

Myslím si, že Trump bude tvrdo pracovať na tom, aby sa vojna na Ukrajine skončila. Vie, že najväčším problémom a výzvou Ameriky je Čína. Nemusíme mrhať našimi zdrojmi na túto vojnu, ktorú nemožno vyhrať. Neviem, ako to urobí, pretože Ukrajinci a Rusi sú v tomto tvrdí, ale musí dať Putinovi jasne najavo, že nie je ani v jeho záujme, aby vojna pokračovala.

Ukrajina skončí tak, ako sa Amerika rozhodne, lebo keby nebolo Spojených štátov v prvom rade, Ukrajina by nebojovala, už by bola dobytá. Myslím si, že Trump sa bude snažiť dosiahnuť dohodu s Putinom, aby si mohol ponechať Donbas a Krym a na ukrajinskom území zakážu základne NATO. Ukrajina bude mať nejakú zmysluplnú formu samosprávy. A budeme svedkami toho, že Amerika rozmiestni svoje jednotky v Poľsku, aby posilnila frontové krajiny NATO, aby si Putin nemyslel, že má šancu ich napadnúť.

Rod Dreher (56)

je americký novinár a publicista. V roku 2017 bola jeho najpredávanejšia kniha Benediktova voľba označená v New York Times za najdôležitejšiu náboženskú knihu desaťročia. V roku 2019 sa stala ďalším bestsellerom kniha Neži v lži, ktorá upozorňuje na prichádzajúci mäkký totalitarizmus. Knihu venoval pamiatke otca Tomislava Kolakoviča, zakladateľa slovenskej podzemnej cirkvi. Obidve knihy vyšli v slovenskom preklade. Je členom pravoslávnej cirkvi. Pochádza z amerického štátu Louisiana, momentálne žije v Budapešti.