Kancelária prezidenta vo štvrtok informovala, že od novembra zastavila vyplácanie doživotného platu bývalému prezidentovi Kiskovi.
Pripomeňme, že exprezident má nárok na plat vo výške platu poslanca parlamentu. Ten je v roku 2024 vo výške 4 076 eur. V skutočnosti je príjem poslanca vyšší, dostáva ešte paušálne náhrady. Tie sa však do prezidentskej renty nezapočítavajú. Takisto exprezidentovi patrí doživotne auto so šoférom - ochrankárom.
Odsúdenie exprezidenta a lex atentát
Veci sa dali do pohybu, keď Krajský súd v Prešove 31. októbra tohto roka právoplatne odsúdil bývalého prezidenta za spáchanie daňového trestného činu. Išlo o neoprávnené uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou KTAG v sume 155-tisíc eur. Súd uložil Kiskovi trest odňatia slobody na jeden rok s odkladom na dva roky.
Ešte pred verdiktom súdu schválil parlament pred letnými prázdninami zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Je známy ako lex atentát. Hovorí sa v ňom, že prezidentovi právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin.
V spomínanom zákone je tiež ustanovenie, že prezidentovi po skončení výkonu funkcie patrí plat vo výške platu poslanca a toto právo zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin.
Právny spor o stratu benefitov
Niektorí právnici hovoria o retroaktivite, čo je v rozpore s právnym štátom. Podľa nich nie je jasné, či sa ustanovenie o strate nároku na prezidentský dôchodok a ochranku môže uplatniť, pretože tento nárok vznikol Kiskovi jeho odchodom z funkcie prezidenta a v tom čase neexistovala právna úprava, podľa ktorej právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin o spomínané benefity príde.
Profesor ústavného práva Tomáš Ľalík, ktorý pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, povedal, že nejde o tzv. pravú retroaktivitu, ale len o nepravú.
„Lex atentát nadobudol účinnosť 15. júla 2024 a bývalý prezident Andrej Kiska bol právoplatne odsúdený 31. októbra 2024. O pravú, a teda zakázanú retroaktivitu, by išlo len vtedy, ak by bol Kiska odsúdený predtým, ako zákon nadobudol účinnosť a zákon by sa naňho vzťahoval spätne,“ zhodnotil pre Štandard Ľalík.
Priblížil, že v tomto prípade je situácia opačná. Najprv sa prijal zákon, ktorý stanovil podmienku pre stratu nárokov a túto podmienku exprezident splnil tým, že bol právoplatne odsúdený. „Ide o nepravú retroaktivitu, ktorá je v legislatíve bežná,“ doplnil.
Argument s odkazom na sťažnosť Jána Mazáka
Právnik Jozef Onačilla, ktorý publikuje svoje texty v Štandarde, použil podobnú argumentáciu ako ústavný právnik Ľalík.
Onačilla tiež hovorí, že lex atentát v prípade exprezidenta Kisku nepôsobí spätne, a teda retroaktívne, ale uplatňuje nové podmienky až momentom odsúdenia Kisku, ktoré nastalo takmer tri mesiace po účinnosti zákona.
Právnik v tejto súvislosti upozornil na prípad Jána Mazáka a jeho odvolanie z postu predsedu Súdnej rady. „Aj on sa obrátil na Ústavný súd s rovnakým argumentom, že v čase jeho zvolenia neexistovala možnosť odvolať ho kedykoľvek pred uplynutím funkčného obdobia. Tá bola zavedená počas jeho pôsobenia na čele Súdnej rady, tvrdil teda, že ide o neprípustnú retroaktivitu,“ priblížil Štandardu Onačilla.
Doplnil, že Ústavný súd zamietol Mazákovu sťažnosť ako neopodstatnenú, a teda v totožnom prípade odmietol argument retroaktivity s tým, že vzhľadom na prijatú normu ho bolo možné odvolať aj pred skončením jeho funkčného obdobia. „Vychádzajúc aj z daného rozhodnutia preto zastávam názor, že v prípade ústavnej sťažnosti Andreja Kisku ohľadom retroaktivity, Ústavný súd rozhodne rovnako,“ zhodnotil právnik.
Kedy prichádza exprezident o plat a ochranku
Podľa Onačillu sa zákonné podmienky na odobratie práva na zaistenie osobnej bezpečnosti a renty v zmysle zákona naplnili dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku 31. októbra. Teda k dátumu toho dňa by mal bývalý prezident prísť aj o benefity. „V danom prípade pôjde o deň doručenia rozhodnutia Andrejovi Kiskovi,“ mienil právnik.
Vrátia sa hlave štátu benefity?
Otázka je, či po možnom odobratí prezidentského dôchodku a ochranky, ich Kiska stratí natrvalo alebo sa mu po dvoch rokoch vrátia. To znamená po uplynutí trestu, ktorý hovorí o dvojročnej podmienke.
„Strata benefitov by podľa môjho názoru trvala aj po vykonaní podmienečného trestu, pretože zákon nešpecifikuje obdobie trvania, ale hovorí o strate ako takej dňom odsúdenia,“ myslí si Onačilla.
Pochybnosti o ochranke
Právnik upozornil, že zákon o Policajnom zbore hovorí o zaistení doživotnej osobnej bezpečnosti bývalému prezidentovi. Zároveň lex atentát zavádza ustanovenie, podľa ktorého mu právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin, čo je v priamom rozpore s ustanovením zákona o Policajnom zbore o zaistení doživotnej bezpečnosti.
„Z tohto dôvodu sa domnievam, že pre nedôslednosť zákonodarcu ide o vzájomne rozporné ustanovenia jedného zákona, pri ktorých si teoreticky možno vybrať to, ktoré ,viac vyhovuje‘, no za cenu porušenia toho druhého ustanovenia zákona,“ priblížil Onačilla. V tejto otázke tak podľa neho bude musieť rozhodnúť až súd, ako túto problematickú zmenu vykladať.
Pokiaľ ide o ochranku pre Kisku, tlačový odbor rezortu vnútra pre Štandard uviedol, že Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií po doručení písomnej informácie zo súdu bude postupovať v zmysle zákona o Policajnom zbore.
Kiska pôjde na súd
Prezident Kíska krátko po rozhodnutí o odobratí renty napísal na sociálnej sieti príspevok, v ktorom hovorí o pomste súčasného prezidenta a premiéra.
„Ak sa mi Robert Fico a Peter Pellegrini s mesačným platom cez 12-tisíc eur mstia za to, že som Fica porazil v prezidentských voľbách tým, že mi nevyplatia mesačne asi tretinu ich mzdy, tak len potvrdzujú, že im nejde o nič iné ako odstrašiť všetkých, ktorí im siahajú na ich pohodlný život, na ktorý sa všetci občania už takmer 20 rokov skladajú,“ reagoval Kiska.
Uviedol tiež, že nežije z prezidentskej renty a že mal to šťastie, že v živote zarobil viac, ako si kedykoľvek myslel.
„Preto aj nepoužívam štátnu limuzínu, hoci mám na ňu nárok, ale jazdím na svojej súkromnej dodávke. Ide nielen o princíp, ale najmä o zákon. Obrátim sa preto na súd, aby rozhodol, či nárok na prezidentskú rentu mám alebo nie,“ dodal exprezident.
Fico tvrdil, že mu je jedno, či renta Kiskovi zostane
Prípravu lex atentát riešili vládne strany a hlavne Smer. To, že v zákone je aj zmienka o tom, že prezident môže prísť o rentu, nikto z politikov neriešil. Začalo sa o tom hovoriť až po právoplatnom odsúdení exprezidenta.
Premiér Robert Fico v relácii Sobotné dialógy v Rádiu Slovensko 9. novembra povedal, že lex atentát ani nečítal a že je mu jedno, či renta Kiskovi zostane alebo nie. „Nestarám sa, aké benefity pán Kiska bude alebo nebude mať. Je dnes právoplatne odsúdený a je to, bohužiaľ, hanba,“ nechal sa počuť premiér s tým, že sa bývalým prezidentom nezaoberá.