Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko získa úver 240 miliónov eur od EIB na spolufinancovanie eurofondov

Návrh na uzavretie Zmluvy o financovaní medzi EIB a SR predložilo Ministerstvo financií SR do medzirezortného pripomienkového konania.

Ide o prvý z viacerých plánovaných rámcových úverov. Celkový objem zdrojov, ktoré môže Slovensko získať od EIB na spolufinancovanie projektov v rámci Programu Slovensko v období 2021 až 2027, predstavuje 800 miliónov eur.

„Predmetom predkladanej zmluvy je rámcový úver v objeme 240 miliónov eur určený na spolufinancovanie prioritných projektov v rámci prvých dvoch cieľov politík - Konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko a Zelenšie Slovensko. Zvyšných 560 miliónov eur bude predmetom ďalšej zmluvy, resp. zmlúv uzatvorených s EIB," priblížil rezort financií v predkladacej správe.

Úver bude možné čerpať počas troch rokov od dátumu účinnosti tejto zmluvy, a to maximálne v troch tranžiach. Zmluva, ktorú ešte musí schváliť vláda, bude platná dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť nadobudne publikovaním v Centrálnom registri zmlúv. Konkrétne podmienky, teda suma tranže, typ a výška úrokovej sadzby, či jej splatnosť budú stanovené až v čase čerpania.

Návrat Nemecka k jadrovej energii je logickým krokom, vyhlásil šéf atómovej agentúry

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Nemecka k jadrovej energii je logickým krokom, vyhlásil šéf atómovej agentúry

„Výhodou úverov EIB okrem nízkych úrokov a dlhšej doby splatnosti je aj skutočnosť, že MF SR neplatí EIB žiadne poplatky v súvislosti s čerpaním, resp. splácaním jednotlivých tranží," zhodnotil rezort financií.

Schválenie úveru od EIB a podpis zmluvy o financovaní neovplyvnia verejný dlh; ten sa zvýši až pri čerpaní pôžičky. Pre Agentúru pre riadenie dlhu ide o alternatívu k emisiám štátnych dlhopisov. Partnerská dohoda SR na roky 2021 – 2027, schválená vládou a EÚ v roku 2022, určuje stratégiu na využitie 12,6 miliardy eur z eurofondov v piatich cieľoch súdržnosti a Fondu na spravodlivú transformáciu.

Európska investičná banka, vlastnená 27 členskými krajinami EÚ, si požičiava na kapitálových trhoch a financuje projekty podporujúce ciele EÚ. Od roku 1993 poskytla Slovensku úvery vo výške približne 9,2 miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

Český premiér tvrdí, že trh s maslom ovládajú záujmové skupiny. Babiš obvinenia odmieta

Rast cien masla v Česku vyvolal ostrú výmenu názorov medzi premiérom Petrom Fialom a Andrejom Babišom.

Český premiér Petr Fiala (Občanská demokratická strana) kritizoval vysoké ceny masla, z ktorých viní oligopoly na českom trhu s potravinami. Za jedného z hlavných hráčov označil holding Agrofert a šéfa hnutia ANO, Andreja Babiša.

Podľa Fialu trh ovládajú tri silné spoločnosti, ktoré môžu zneužívať svoje dominantné postavenie. „Trh ovládajú asi traja silní hráči, vrátane Agrofertu pána Babiša a jeho kamarátov,“ vyhlásil premiér.

Prieskum: České voľby by s veľkým náskokom vyhralo Babišovo ANO

Mohlo by Vás zaujímať Prieskum: České voľby by s veľkým náskokom vyhralo Babišovo ANO

Na otázku o regulácii ceny masla Fiala reagoval odmietavo: „Žiadnu cenu masla regulovať nebudeme. So socializmom na mňa nechoďte,“ zdôraznil.

Babiš tieto obvinenia rázne odmieta a označil ich za nepravdivé. „Pán premiér je hlupák, ktorý absolútne nerozumie ekonomickým veciam,“ uviedol. Zároveň dodal, že Agrofert má na trhu podiel len 8 %, zatiaľ čo najväčším českým výrobcom masla je Madeta. Fialovo tvrdenie označil za „ďalšie z mnohých klamstiev“ a poznamenal, že premiér by sa mal „liečiť z antibabišizmu“.

Otvorená diskriminácia? V Česku navrhli zákon namierený iba proti Rusom

Mohlo by Vás zaujímať Otvorená diskriminácia? V Česku navrhli zákon namierený iba proti Rusom

Situácia na trhu je predmetom intenzívneho skúmania zo strany Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže, Ministerstva poľnohospodárstva, Ministerstva priemyslu a Českej obchodnej inšpekcie. Prvé výsledky vyšetrovania zdražovania masla budú známe na jar budúceho roka, oznámil predseda úradu Petr Mlsna.

(lup)

Minúta  |  

Saková: Slovenské jadrové elektrárne majú dostatok paliva na ďalšieho 2,5 roka

Ministerka hospodárstva Denisa Saková zároveň potvrdila, že v Jaslovských Bohuniciach môže byť postavený nový jadrový zdroj.

Jadrové elektrárne majú priamo na Slovensku zásoby jadrového paliva na ďalšieho 2,5 roka. Na tlačovej konferencii v Jaslovských Bohuniciach to uviedla podpredsedníčka vlády SR a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Slovenské elektrárne zároveň využili opciu od dodávateľa, ktorou sa zabezpečí dostatok jadrového paliva až do roku 2030. „S tým, že palivo sa postupne naváža na Slovensko," podotkla.

V súvislosti so zámerom nového jadrového zdroja, ktorý by mal byť postavený v Jaslovských Bohuniciach, ozrejmila, že bolo vydané povolenie na umiestnenie stavby. „Zároveň máme už vydanú aj EIA, čo nám dáva absolútne bezkonkurenčnú výhodu voči ostatným okolitým krajinám, ktoré sú v procese tendrovania novej jadrovej elektrárne, ale tieto povolenia nemajú," dodala ministerka.

Rezorty hospodárstva a financií na základe vládneho uznesenia z mája 2024 vypracúvajú štúdie s harmonogramom výstavby, verejnej súťaže a spôsobom financovania. „Konkrétne termíny budeme prezentovať na tlačovej konferencii s pánom premiérom, keď tento materiál bude zaradený na prerokovanie vlády," priblížila. Malo by sa tak stať v najbližších týždňoch.

Vládny kabinet na májovom výjazdovom rokovaní v Handlovej odobril zámer výstavby nového jadrového zdroja s inštalovaným výkonom do 1200 megawattov a s využitím existujúcej infraštruktúry v lokalite Jaslovské Bohunice.

(tasr)

Minúta  |  

Fico s Tuskom v podhorskej obci hovorili aj o vojne na Ukrajine a amerických voľbách

Neformálne stretnutie premiérov v Tatranskej Javorine trvalo tri hodiny.

Robert Fico (Smer) si s poľským premiérom Donaldom Tuskom vymenili názory na najaktuálnejšie otázky slovensko-poľských vzťahov, s osobitným zameraním na dopravnú infraštruktúru, a venovali pozornosť aj nadchádzajúcemu predsedníctvu Poľska v Rade EÚ.

"Osobitne prínosná bola diskusia o ďalšom vývoji na Ukrajine v súvislosti s výsledkami prezidentských volieb v USA," napísal predseda vlády Fico na sociálnej sieti.

(max)

Minúta  |  

Prístavy v Nemecku nesmú prijímať ruský zemný plyn

Nemecké ministerstvo hospodárstva nariadilo štátnym prístavným terminálom blokovať dodávky ruského skvapalneného zemného plynu (LNG), čím chce podporiť energetickú nezávislosť Európy od Ruska.

Nemecko zakázalo dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) cez štátne prístavy, uviedol podľa portálu Echo24 denník Financial Times. Ministerstvo hospodárstva vydalo toto nariadenie po tom, čo dostalo informáciu, že spoločnosť Deutsche Energy Terminal plánuje prijať náklad LNG z Ruska v prístave Brunsbüttel.

Rozhodnutie Nemecka prichádza v čase, keď Európska únia zvažuje zvýšenie dovozu plynu z USA ako alternatívu k ruskému LNG. Minulý týždeň predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyjadrila podporu tejto myšlienke s cieľom posilniť vyjednávaciu pozíciu EÚ voči budúcej americkej administratíve.

Slovensko žiada EÚ o predĺženie výnimky na dovoz ruskej ropy pre Slovnaft

Mohlo by Vás zaujímať Slovensko žiada EÚ o predĺženie výnimky na dovoz ruskej ropy pre Slovnaft

Pred inváziou na Ukrajinu bolo Nemecko najväčším európskym dovozcom ruského plynu. Po tom, čo Rusko prerušilo dodávky cez plynovody, vláda Olafa Scholza, nemeckého kancelára, začala budovať LNG terminály pre príjem plynu po mori s cieľom zaistiť nové energetické zdroje. Ministerstvo vysvetlilo, že prijatie ruského plynu cez tieto terminály by odporovalo pôvodnému zámeru - zabezpečiť nezávislosť Nemecka a celej Európy od ruských energetických zdrojov.

(lipa)

Minúta  |  

Lekárski odborári riešia so Šaškom dodržiavanie Zákonníka práce v nemocniciach

Ide o jeden z bodov memoranda, ktorý sa týka dodržiavania personálnych predpisov - pred stretnutím s ministrom na pôde rezortu to uviedol šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

"Druhý bod memoranda je dodržiavanie Zákonníka práce, personálnych predpisov v nemocniciach a zabezpečenie dostatku sestier v slovenských nemocniciach, pretože to je veľmi vážny problém, nám naozaj oddelenia nemocnice kolabujú pre nedostatok sestier, ale za tie roky, čo toto počúvame a všetci vieme, tak ministerstvo neprišlo so žiadnym opatrením," uviedol Visolajský.

Zároveň sa chcú ministra pýtať na plnenie sľubov, ktoré dal podľa jeho slov LOZ-u v utorok v súvislosti s financovaním nemocníc. Odborári v tejto súvislosti apelujú na to, aby boli zmluvy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami transparentné, verejné a kontrolovateľné.

Vláda má pri rokovaniach s lekármi na výber len konflikt alebo kapituláciu, tvrdí Vlachynský

Mohlo by Vás zaujímať Vláda má pri rokovaniach s lekármi na výber len konflikt alebo kapituláciu, tvrdí Vlachynský

Lekárski odborári v utorok s ministrom Kamilom Šaškom (Hlas) prebrali prvý bod memoranda, týkajúci sa poriadku vo financovaní nemocníc. Šaško neskôr potvrdil, že sa dohodli na konkrétnom postupe. V krátkej dobe má k téme vzniknúť pracovná skupina zložená zo zástupcov LOZ, rezortu financií i zdravotníctva.

Lekári výpovede zatiaľ nestiahli. Podalo ich už vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň začínajú zvažovať aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.