Jasná voľba pre amerického konzervatívca, nádej aj hrozba pre toho európskeho
Američania dali v novembrových voľbách jasne najavo, že majú dosť pokrokovej ľavice a chcú konzervatívnejšieho z kandidátov. V januári tak do Bieleho domu nastúpi staronový prezident.
O Trumpovi je dobre známe, že ostro brojí proti „woke“ agende, ktorou sú v Spojených štátoch pretkané vládne inštitúcie aj súkromné spoločnosti. Jeho voľbou na nového ministra obrany sa stal Pete Hegseth, ktorý sa vyjadril, že chce, aby sa armáda zbavila úradníkov, ktorí podporujú iniciatívy v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie.
Budúci prezident vo svojom programe hovorí o stopke pre „mužov v ženských športoch“ či „zákaze financovania chirurgických zákrokov na zmenu pohlavia z peňazí daňových poplatníkov“. A takisto sa „hrdo stavia za rodiny a život“.
Hoci sa pragmatický Trump pred voľbami odklonil od jasného postoja v otázke ochrany života nenarodených detí s cieľom získať aj nerozhodnutých voličov, radikalizmus demokratov v tejto otázke ho pre amerických konzervatívcov aj tak spravil jasnou voľbou.
Liberálna stránka Donalda Trumpa
Rozmýšľať o Trumpovi ako o konzervatívnom politikovi, aj keď sa tak v porovnaní s americkou progresívnou ľavicou javí, by však bola chyba. O jeho liberálnom ladení vo viacerých ekonomických otázkach svedčí samotná reakcia amerických trhov, ktoré šli po zverejnení výsledkov do zelených čísel.
Pozitívnej reakcii trhov sa nemožno čudovať, republikán chce znižovať firmám dane, byrokraciu, regulácie či zefektívňovať štátne výdavky. Všetko liberálne politiky, ktoré podľa ekonómov vedú z dlhodobého hľadiska k prosperite. Zrejme najviac sa z jeho zvolenia tešili kryptomenoví nadšenci, ktorým sľubuje, že Spojené štáty začnú do strategických rezerv skupovať bitcoin a v odvetví sa stanú veľmocou.
Hoci sa pre vysoký rozpočtový deficit a rastúci americký dlh neočakáva, že znižovanie daní bude také rozsiahle, ako sľuboval, o tom, že nejde len o výkriky do tmy, svedčia víťazove prvé povolebné kroky.
Nové oddelenie, ktoré má vláde radiť v oblasti rozpočtovej efektivity, povedie Elon Musk spolu s bývalým republikánskym prezidentským kandidátom Vivekom Ramaswamym. Trump chce, aby pomohli „uskutočniť rozsiahlu štrukturálnu reformu a vytvoriť podnikateľský prístup k vláde, aký tu ešte nebol“.
Ochranár
Trump však nie je ani ekonomický liberál. V otázke voľného pohybu kapitálu a pracovnej sily obchodný model praotca ekonómie Adama Smitha odmieta. Je to práve jeho ochranárske nastavenie a ikonické heslo „Amerika na prvom mieste“ nesúce sa jeho zahraničnou politikou, ktoré priťahujú množstvo jeho priaznivcov.
Sľubovanými plošnými clami chce modrým golierom zachrániť pracovné miesta a zabrániť sťahovaniu priemyselnej výroby do lacnejších končín. Jeho krajinu podľa neho „využívajú rôzne štáty“, ktoré profitujú z predaja Američanom. A tí strácajú prácu v domácich podnikoch, ktoré nie sú schopné lacnejšiemu tovaru zo zahraničia konkurovať.
Po zverejnení výsledkov volieb ostali mnohí prekvapení, že republikánovi dalo svoj hlas tak veľa latinskoamerických voličov. Až také šokujúce to však nie je. Neschopnosť demokratov riešiť otázku nelegálnych migrantov, ktorí škodia najmä nižšej a strednej vrstve Američanov, keďže pracujú načierno za nižšie mzdy, ich vohnala do náručia Trumpovi.
Jeho protekcionizmus však bude mať na americké hospodárstvo aj negatívny dosah, čo si zrejme mnohí jeho voliči neuvedomujú alebo to tolerujú.
Ak dôjde na jeho sľuby o deportácii migrantov, tamojšia ekonomika bude rásť pomalšie, keďže firmám odrazu vypadne značná časť pracovnej sily. A tá legálna, ktorá ju môže nahradiť, bude podstatne drahšia. Treba však dodať, že hoci by bol takýto scenár bolestivý, príčina problému tkvie v samotnom fakte, že sa 11 miliónov nelegálnych migrantov, ktorí pracujú bez odvádzania daní a s neférovou výhodou voči domácemu obyvateľstvu, do Spojených štátov vôbec dostalo.
O niečo problematickejšie to je v otázke ciel. Hoci majú aj pozitívne efekty, náklady na ochranu amerických výrobcov v konečnom dôsledku ponesú vo vyšších cenách alebo nižšej kvalite výrobkov spotrebitelia. A je tu aj otázka odvetných opatrení iných krajín.
Práve pre proinflačný efekt ciel sa očakáva, že Trump, ktorého mnohí volili aj pre jeho sľub zastavenia rastu cien, sa aspoň zo začiatku nebude púšťať do ich radikálneho plošného dvíhania.
Nový líder boja proti progresivizmu?
Zrejme netreba rozpitvávať fakt, že americké voľby do veľkej miery ovplyvňujú celý svet. Víťazstvo Trumpa nad pokrokovou ľavicou sa neoslavovalo len v USA, ale aj medzi národne orientovanými konzervatívcami v Európe.
Napriek tomu, že Trumpa ani vlastní voliči nepovažujú za jasného konzervatívca a Rod Dreher ho pre Štandard opisuje ako postliberála, mnohí ho považujú za akési ďalšie potvrdenie toho, že progresívny liberalizmus je na ústupe.
Maďarský premiér Viktor Orbán privítal Trumpovo víťazstvo ako znamenie, že sa „svet zmení“. Silno pravicový Geert Wilders, líder najsilnejšej holandskej strany, skonštatoval, že „vlastenci vyhrávajú voľby na celom svete“. A dokonca aj ruský ideológ Alexander Dugin sa potešil, že „globalisti prehrali svoj posledný boj“.
No aj keď existuje mnoho tém, ktoré Trumpa myšlienkovo spájajú s národnými silami v Európe, výsledná spolupráca môže byť omnoho náročnejšia práve pre Trumpov nacionalizmus, ktorý dáva Ameriku aj pred jej spojencov.
Dobré správy?
Okrem toho, že je jeho víťazstvo vzpruhou pre konzervatívne sily, Donald Trump v Bielom dome je pre Európu dobrou správou najmä pre dva faktory.
Tým prvým je jeho skepticizmus vo veci zelených politík. Už teraz ohlásil, že plánuje odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody, ktorej cieľom je udržať otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia. Plánuje zároveň rušiť dotácie na obnoviteľné zdroje a ropným gigantom chce poskytnúť čo najviac slobody na ďalšiu ťažbu.
To môže vyvolať tlak jednotlivých krajín EÚ aj na úradníkov v Bruseli. A zväčší šancu, že sa prehodnotia ambiciózne politiky ruinujúce európsky priemysel, ktoré majú vzhľadom na obrovské množstvo globálne vyprodukovaných emisií skôr symbolický než reálny vplyv.
Druhým svetlom na konci tunela je vojna na Ukrajine, ktorú Trump sľubuje ukončiť. No správy, ktoré sa šíria z jeho okolia, zatiaľ naznačujú, že riešenie nebude pre Európu nijako zvlášť priaznivé. Majú sa zmraziť boje aj vstup Ukrajiny do NATO, pričom má pokračovať vyzbrojovanie Ukrajiny Spojenými štátmi, čo pôjde zrejme čoraz väčšmi z európskeho vrecka.
Hrozba pre Európu
Nakoniec, najväčšie vrásky na čelách európskych politikov bude zrejme spôsobovať Trumpov protekcionizmus. Ten bude na hospodárstvo starého kontinentu negatívne pôsobiť dvomi hlavnými cestami.
Plošné clá na všetok dovoz do USA, ktoré sa môžu šplhať do výšky 20 percent, by európskych vývozcov na americkom trhu extrémne znevýhodnili. Buď by museli zdražieť svoje výrobky o sumu zaplatenú na cle a riskovať nižší dopyt po ich produkcii, alebo náklady na clá pokryť z vlastného vrecka.
Spojené štáty sú pritom pre obchodníkov z Únie vývoznou destináciou číslo jeden. Len nemecké automobilky tam vlani vyviezli okolo 400-tisíc áut. Hneď po tom, ako začalo byť jasné, že vyhrá Trump, začali ich akcie strmo klesať.
Mnoho podnikov môže pre clá presúvať výrobu do zámoria, čo je proces, ktorý sa v Európe deje už teraz. A ešte viac ho môže urýchliť prípadné znižovanie daní, ktoré Trump firmám v Amerike sľubuje.
Obavy na kontinente vzbudzuje aj Trumpom deklarovaná ostrá obchodná politika voči Číne. Najmä preto, že sa očakáva tlak na európskych spojencov, aby kráčali v stopách USA a uvalili clá na čínsky tovar aj oni. Nový prezident to môže zobchodovať napríklad za nižšie clá na európske výrobky.
Tlak však vznikne aj prirodzene. Najmä ak Trumpove clá uzavrú americký trh pre čínske firmy, ktoré sa budú snažiť svoju výrobu predať inde. Napríklad v Európe.
Preto aj keď je v Trumpovi akási divoká charizma (spomeňme si na jeho zaťatú päsť krátko po atentáte), pre ktorú ho jeho sympatizanti v Európe vnímajú ako symbol vzbury a odklonu od progresívnych ideológií, treba mať na pamäti, že ak naplní kroky, ktoré sľubuje, tak to na starom kontinente pocítime aj na vlastných vreckách.