Do Divadla Aréna sa po obnove opäť vrátia diváci. Čím novým prekvapí

Divadlo Aréna bolo založené v roku 1828 na petržalskej strane Dunaja. Zo začiatku slúžilo ako nekrytý divadelný amfiteáter, z čoho pochádza súčasný názov Aréna. Budovu divadla postavili neskôr, v roku 1898 a od tých čias až do dnešnej doby jej výzor ostal takmer nezmenený. Po druhej svetovej vojne a pripojení Petržalky k Bratislave, bola budova pre verejnosť na takmer 50 rokov zatvorená, a slúžila ako sklad. V roku 1994 slovenský mím, choreograf, režisér a pedagóg Milan Sládek, prišiel po návrate z Nemecka s myšlienkou založenia Nadácie za obnovenie Divadla Aréna. V nasledujúcom roku sa začala iba čiastková obnova, ktorá bola nevyhnutná pre prevádzku divadla.

Až v roku 2021 sa spustila rozsiahlejšia rekonštrukcia. Celkové náklady zrekonštruovanej a zmodernizovanej komplexnej obnovy, ktorú realizoval jej zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj si vyžiadali vyše 12 miliónov eur. Oprava zahŕňala nielen stavebné úpravy, ale aj inštaláciu špičkovej techniky. Vymenila sa celá strecha, okná, vzduchotechnika, elektroinštalácia a vonkajšia fasáda dostala nový nádych.

Medzi najviditeľnejšie prídavky patrí nová veža s potrebnou technológiou, ktorá zabezpečuje ovládanie ťahov pre javisko. Budova Divadla Aréna sa tak po architektonickej stránke vrátila do pôvodného stavu v akom bola v roku 1939. „Najzásadnejšou zmenou, ktorou divadlo prešlo, je to, že pribudla na streche divadelná veža. Touto podobou sa divadlo vrátilo do roku 1939, existencia veže v tomto roku je fotograficky aj doložená. Pribudla preto, aby divadlo malo modernú divadelnú technológiu a to ťahy. Práve tie sú umiestnené vo veži. Je ich 14 a každý ťah unesie až 500 kilogramov," informovala Štandard hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Keďže budova je národnou kultúrnou pamiatkou, zhotoviteľ musel pristupovať k rekonštrukcii citlivo. Na celý proces dohliadal Krajský pamiatkový úrad Bratislava. Okrem spomínanej veže sa upravovala aj vonkajšia fasáda s prístavbou v zadnej časti tak, ako to bolo v minulosti. „Zásadnou požiadavkou investora, vychádzajúcou z potrieb divadelnej prevádzky, bolo vybudovanie veže povraziska, ktorá dáva oveľa väčšie možnosti pri práci so scénografiou a nasvietením javiska. Z historických stavebných výkresov aj fotografií je zrejmé, že divadlo pôvodne takúto povraziskovú vežu malo, ale v priebehu užívania bola odstránená. Za účelom zväčšenia kapacít zázemia divadla boli navrhnuté prístavby v zadnej časti objektu, ktoré boli rovnako dokumentované na historických plánoch a neskôr zanikli. Nakoľko chýbali jednoznačné podklady k samotnému architektonickému stvárneniu týchto častí budovy, súhlasil KPÚ Bratislava s ich poňatím formou novotvaru," uviedol pre Štandard z KPÚ Bratislava Ľubomír Augustín.

Na streche sa realizovali reštaurátorské práce dvoch existujúcich veží, umiestnené nad hlavným vchodom. V areáli sa nachádza aj vodná veža, na ktorej sa opravila tehlová časť a pre lepší prístup sa postavilo vo vnútri divadla aj nové schodisko. „Pri rekonštrukcii boli zachované a obnovené všetky existujúce hodnotné súčasti a prvky stavby – ide predovšetkým o omietkové a štukové stvárnenie fasád vežičiek, štukový erb Bratislavy, ale tiež oceľovú konštrukciu krovu. Do obnovy tiež bol zahrnutý priľahlý objekt vodnej veže, ktorému bola prinavrátená pôvodná stanová strecha, boli opravené poškodené časti tehlovej fasády, osadené nové drevené výplne a v interiéri bolo vybudované schodisko pre prístup do horného podlažia," upresnil Ľubomír Augustín.

Na rekonštrukciu boli aj kritické ohlasy súvisiace s výstavbou veže. Podľa KPÚ Bratislava je umiestnenie veže v poriadku, keďže sa tam v minulosti nachádzala. „Celkovo teda možno zhodnotiť, že obnova priniesla zásadné zlepšenie samotnej prevádzky divadla, pričom pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky zostali zachované a boli kvalitne obnovené. Časťou verejnosti boli kriticky prijaté nové architektonické vstupy, predovšetkým nadstavba veže povraziska. KPÚ Bratislava je názoru, že ide jednoznačne o výrazný zásah do zažitého obrazu budovy, ktorý však len rehabilituje pôvodné historické riešenie, ktoré je naviac z funkčného hľadiska mimoriadnym prínosom pre prevádzku divadla," zhodnotil Augustín.

V interiéri patrí medzi inovatívne prvky variabilné hľadisko, ktoré sa nachádza v hlavnej sále. Jeho prednosťou je flexibilné využitie priestoru nielen pre predstavenia, ale aj veľké podujatia ako napríklad plesy, firemné večierky. Divadlo chce byť oveľa viac prístupné širokému spektru divákov, nakoľko je po novom bezbariérové a priestorovo prispôsobené aj pre túto skupinu návštevníkov. Pre lepší umelecký zážitok bola vymenená a nainštalovaná aj moderná technika, ktorá reflektuje najnovšie trendy v oblasti osvetlenia, zvuku a vizuálnej prezentácie. „Kompletne obnovená bola aj javisková technológia, zvuková, osvetľovacia, projekčná technika. Divadlo disponuje variabilným javiskom (dá sa výškovo prispôsobiť na rôzne typy predstavení či podujatí) a zasúvateľným hľadiskom," dodala Lucia Forman.

Počas rekonštrukcie Divadlo Aréna nemalo prestávku, fungovalo v priestoroch Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, čo bolo predsa určitým obmedzovaním, keď javisko využíva viacero súborov. V upravených priestoroch uvedie na začiatku divadelnej sezóny premiéru inscenácie nórskeho autora Henrika Ibsena Nepriateľ ľudu. Posledná hra Henrika Ibsena je čiastočne inšpirovaná skutočnými udalosťami, v ktorej sa snažil aktívne bojovať za spoločenské témy. Táto inscenácia v réžii Rastislava Balleka je súčasťou Občianskeho cyklu. Okrem predstavení ostáva divadlo aj pri dlhoročných aktivitách, akými sú Jazz v Aréne, priame prenosy z Metropolitnej Opery v New Yorku, Kino Aréna a Detská Univerzita Komenského.

Novinkou je nedávno podpísané Memorandum o vzájomnej spolupráci medzi Divadlom Aréna a Vysokou školou múzických umení v Bratislave, ktoré umožňuje realizáciu spoločných divadelných alebo tanečných predstavení, koncertov, výstav či iných kultúrno-spoločenských podujatí. Memorandum sa týka spolupráce pri organizovaní festivalov zameraných na divadlo, hudbu a tanec.