Súd totiž nezohľadnil jeho disciplinárny trest za jazdu pod vplyvom alkoholu z roku 2010, pretože tento bol už zahladený.

Disciplinárny senát neuznal argumenty obhajoby

Členovia disciplinárneho senátu sa tak nestotožnili s obhajobou sudcu Klimenta, že jeho útok a vulgárne nadávky voči sudcovi Paludovi boli vlastne nutnou obranou. Kliment ďalej tvrdil, že aj provokácia pri dopravnej situácii na ceste je stav, voči ktorému možno využiť nutnú obranu.

Súd však disciplinárne vinnému sudcovi Klimentovi pomerne jasne vysvetlil, že napadnutie inej osoby za domnelý dopravný priestupok v žiadnom prípade nemôže byť považované za nutnú obranu. Neexistovali totiž žiadne okolnosti odôvodňujúce využitie nutnej obrany, ako napríklad hroziaci útok voči Klimentovi, a rovnako Klimentov útok na Paludu bol zjavne neprimeraný k okolnostiam hádky.

Z dokazovania na základe kamerových záznamov z miesta potýčky bolo podľa súdu zrejmé, že sudca Paluda nijakým spôsobom neohrozoval sudcu Klimenta. Naopak, bol to práve Kliment, ktorý chytil Paludu pod krk, triasol ním a vulgárne mu nadával, pričom prestal až po tom, ako ho Paluda upozornil, že takýmto konaním môže prísť o sudcovský talár.

Obhajoba neuspela ani so zaujatosťou navrhovateľov

Advokát Matúš Harkabus pred súdom neuspel ani s obhajobou založenou na údajnej zaujatosti navrhovateľov disciplinárneho konania, čím malo byť konanie neprípustné. Tieto tvrdenia označil súd za ničím nepodložené dojmy sudcu Klimenta.

Súd Klimentovi následne vysvetlil, že navrhovatelia sa okrem plnenia svojich zákonných povinností v podobe podania návrhu na disciplinárne potrestanie agresívneho sudcu nijakým spôsobom nepodieľali na rozhodnutí o jeho vine.

Argument zaujatosti navrhovateľov preto nebol podstatný, keďže o vine či nevine rozhodovali úplne iné osoby. Kliment v podstate tvrdil, že návrh na jeho potrestanie by mala podať iba osoba, ktorá má k nemu neutrálny vzťah, inak by bolo celé konanie nespravodlivé.

Ide, samozrejme, o rovnaký právny nezmysel, ako obhajobné argumenty o nutnej obrane. Hoci sa pri tomto argumente sudca Kliment odvolával na iné disciplinárne stíhanie sudcu Moznera, súd mu vysvetlil, že išlo o úplne inú skutkovú vec, ktorá s prejednávanou vecou Klimenta nemá žiadnu súvislosť.

Advokát Harkabus po odsúdení sudcu Klimenta odmietol konkretizovať, či podá opravný prostriedok voči rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu.

Ďalšie disciplinárne odsúdenie Klimenta už bude posledné

Ako už konštatoval Najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí, disciplinárne vinný sudca Kliment nebol preradený na súd nižšieho stupňa len preto, že jeho predchádzajúci disciplinárny trest bol zahladený. Súčasné uznanie viny zo závažného disciplinárneho previnenia však bude mať výrazný vplyv na jeho nasledujúce disciplinárne stíhanie.

Návrh naň podal minister spravodlivosti Boris Susko s odôvodnením, že sudca Kliment porušoval základné ľudské práva a slobody vo svojom senáte 5T. Tieto tvrdenia podľa ministra spravodlivosti podporujú rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ako napríklad Ústavného súdu SR.

Minister Susko viní Klimenta zo závažných pochybení, a to predovšetkým z toho, že v roku 2020 vzal advokáta Mareka Paru do väzby ešte predtým, ako bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti.

Minister tiež namieta spôsob, akým Kliment vyhlásil rozhodnutie o vzatí Paru do väzby, pričom jeho slová o „zdvihnutom prste všetkým, ktorí by chceli páchať trestnú činnosť,“ označil za neprípustné. Ďalší skutok sa týka Klimentových vyjadrení o Parovi v rozhovore pre denník SME.

Za tieto činy navrhuje minister Susko odvolanie Klimenta z funkcie sudcu. Najvyšší správny súd bude o tomto návrhu rozhodovať už v decembri 2024, pričom nie je viazaný navrhovaným trestom zo strany ministra spravodlivosti.

Zákon pri uznaní viny vyžaduje stratu sudcovskej funkcie

Aj bez navrhovaného trestu ministra Suska však hrozí sudcovi Klimentovi vyzlečenie zo sudcovského taláru. Zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý obsahuje ustanovenia o ukladaní disciplinárnych trestov sudcom, totiž v prípade opätovného uznania Klimentovej viny nedáva súdu inú možnosť.

Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je totiž okrem iného aj to, ak sudca spácha závažné disciplinárne previnenie opakovane.

A to je môže byt presne prípad sudcu Klimenta. Bol uznaný vinným zo závažného previnenia pri sudcovi Paludovi. Skutky, ktoré sú mu kladené za vinu v návrhu od ministra Suska sú rovnako závažným disciplinárnym previnením. Ak bude za ne odsúdený, bude sa na neho hľadieť ako na recidivistu. A zákon v tomto prípade nepozná inú možnosť, ako trest odvolania z funkcie sudcu.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu síce nemožno predvídať, ale v prípade Klimenta hrá v jeho neprospech viacero rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý v minulosti konštatoval porušovanie práv obvinených zo strany jeho senátu. Sudca Kliment navyše odmietol rešpektovať aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý ho označil za zaujatého sudcu v trestnej veci, pretože prokuratúru zastupoval jeho synovec Repa.

Disciplinárny senát sa tak bude musieť vysporiadať s otázkou, kde je ešte hranica právneho názoru sudcu, a kde už dochádza z jeho strany k porušovaniu práv súdených osôb. Ak však bude obhajoba Klimenta rovnakej kvality, ako pri napadnutí sudcu Paludu, možno už dnes hovoriť o strate jeho sudcovskej stoličky.

Novinárka Tódová bráni Klimenta zavádzaním

Napriek jednoznačne preukázanej disciplinárnej vine sudcu Klimenta existujú osoby, ktoré toto rozhodnutie súdu spochybňujú. Novinárka Monika Tódová tvrdí, že vo verejnosti môže ostať pocit nespravodlivosti, keďže nikto neriešil správanie sudcu Paludu, ktorý podľa nej Klimenta provokoval.

Tódová rovnako ako Kliment tvrdí, že predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta bol ako disciplinárny navrhovateľ zaujatý, keď žiadal Klimentovo preloženie na súd nižšieho stupňa. Podľa Tódovej disciplinárny súd pri tomto návrhu povedal, že to bolo neadekvátne.

Obe argumenty Tódovej o akomsi nespravodlivom procese Klimenta sú iba zavádzaním verejnosti, pretože disciplinárny súd na tieto otázky dal jasnú odpoveď. Šikuta ako navrhovateľ nemohol byť zaujatý, pretože nerozhodoval o vine Klimenta.

Skutočnosť, že nepodal rovnaký disciplinárny návrh na Paludu, je okrem iného aj preto, že Paluda sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia na rozdiel od Klimenta. Teórie o akejsi provokácii Paludu boli pri dokazovaní označené súdom za nepodložené domnienky Klimenta.

Navyše, súd nikdy nepovedal, že preloženie Klimenta na súd nižšieho stupňa bolo neadekvátne. Súd v skutočnosti povedal, že tento trest nemohol uložiť pre zahladenie Klimentovej jazdy pod vplyvom alkoholu.

Sudca Kliment jednoznačne pochybil a zvolil si obhajobu, ktorej stratégia nemala nič spoločné s právnymi vedomosťami či skutkovými okolnosťami činu. Nasledujúce disciplinárne konanie o jeho údajných pochybeniach bude možno jeho posledné.

V prípade opätovného uznania viny to bude pre verejnosť objektívne a silné svedectvo o tom, ako hlboko môže klesnúť sudca Najvyššieho súdu, hoci je časťou médií stále účelovo vykresľovaný ako bojovník so zločinom.