Hoci Moskvu a Peking všeličo rozdeľuje, mnoho otázok dokážu spoločne riešiť. Nič ich však nezjednocuje viac, ako súčasná politika Západu.
Na novembrovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo Rusko britský návrh rezolúcie vyzývajúcej na prímerie v občianskej vojne sužujúcej Sudán. Nie je bežné, aby Rusko vetovalo rezolúciu týkajúcu sa vzdialeného konfliktu, ktorá bola pre ostatných viac-menej prijateľná. Ruské veto tiež ukázalo odlišnosť od Číny, ktorá by text nechala prejsť. Obe veľmoci sa líšia aj inde.
Najprv k Sudánu. Tamojšia občianska vojna medzi vládou a jednotkami generála Hemedtiho nezostala mimo pozornosti vonkajších hráčov a na každej strane konfliktu sa stretávajú krajiny, ktoré inak nemajú nič spoločné (pozri môj predchádzajúci článok). Z Ruska, ktoré spočiatku nemalo o konflikt záujem a dokonca dovolilo vagnerovcom, aby sa nechali najať vzbúrencami, sa postupne stal najvýznamnejší zahraničný podporovateľ sudánskej vlády. Jej šéf generál Burhán ponúkol Moskve vojenskú námornú základňu pri Port Sudáne, kde vláda momentálne sídli, pretože je tam bezpečnejšie ako v hlavnom meste Chartúme.