Opoziční poslanci nesúhlasia s vládnym rozpočtom. Zvyšovanie výdavkov ohrozuje ekonomiku, tvrdia

Vláda plánuje zvýšiť výdavky o 3,7 miliardy eur, čo opoziční poslanci považujú za škodlivé pre ekonomiku a obyvateľov.

Snímka obrazovky 2024-09-26 o 12.34.45 Marián Viskupič. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Opoziční poslanci nepodporia návrh rozpočtu na budúci rok, v rámci ktorého vláda zvyšuje svoje vlastné výdavky napriek konsolidačným opatreniam s dosahom na občanov a podniky.

Predstavený rozpočet pritom počíta so zvýšením výdavkov každého rezortu a s celkovým výrazným rastom nákladov verejnej správy. Zhodli sa na tom vo štvrtok v rámci rozpravy k návrhu verejného rozpočtu poslanci politických klubov Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS).

„Ľudia zaplatia o 5 miliárd navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 miliardy eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 miliardy eur, na úrovni približne 1 percenta hrubého domáceho produktu,“ povedal Marián Viskupič (SaS).   

Ďalej doplnil, že „takýto v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike.“ Slovensko by malo byť pritom jedinou krajinou v eurozóne, ktorá konsoliduje a zároveň zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu.

Medziročný rast výdavkov na strane štátu by mal byť na úrovni viac ako 12 percent. Od občanov, živnostníkov, firiem chce pritom vybrať medziročne takmer o 22 percent viac, a to pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky, uvádza Viskupič.

Zároveň upozornil na výšku deficitu, ktorá by mala v budúcom roku dosiahnuť podobnú sumu ako v roku 2023. To podľa opozičného poslanca nepredstavuje správne vykonanú konsolidáciu, a to práve najmä z dôvodu zvyšovania výdavkov vlády.

Na tento stav a rovnako aj predpokladaný negatívny vývoj domáceho podnikateľského prostredia a zvyšovanie výdavkov pre domácnosti upriamil pozornosť aj Štefan Kišš (PS). Uviedol, že predstavený rozpočet prehĺbi chudobu a najviac sa dotkne najzraniteľnejších sociálnych skupín.

Oba poslanecké kluby sa zhodli aj na negatívnych dôsledkoch predpokladanej inflácie na úrovni približne 6 percent, ktorá je trojnásobne vyššia než cieľová inflácia Európskej únie (EÚ). To by malo zapríčiniť ďalšie ochudobňovanie občanov aj v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ.

„Tento rozpočet, rozpočet minulosti, konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí,“ uviedol Kišš.

(tasr)