20. novembra 2024 bol v Štandarde uverejnený článok s názvom Ochranári v Tatrách: Nechali sme si trestuhodne zničiť vysokohorské lesy. Článok obsahuje nepresnosti a zavádzajúce informácie, na ktoré by som chcel v krátkosti reagovať.
1. Názov a text článku evokuje, že s odstupom času ochranári (ktorými sa v bežnom ponímaní rozumejú ľudia chrániaci prírodu) dospeli k presvedčeniu, že ponechanie časti lesov na samovývoj bolo zločinom a ťažkým previnením.
Hoci funkcia vedúceho ochranného obvodu Tatranská Javorina v prípade pána Slivinského a vedúceho odboru ochrany lesa a lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra v prípade pána Andreja Kunca pôsobí dojmom, že sa venujú ochrane prírody, v praxi sa obidvaja páni venovali alebo venujú lesníckej disciplíne označovanej pojmom „Ochrana lesa“. Žiaľ, nejde len o drobný sémantický rozdiel, ale o diametrálne odlišnú disciplínu, keďže ochrana lesa ako lesnícka disciplína je činnosť, ktorá v konečnom dôsledku smeruje predovšetkým k ochrane dreva – toho v lesných porastoch alebo na skladoch dreva, ale aj toho očakávaného vo forme prírastkov drevnej hmoty. Za týmto účelom využíva aj mimoriadne jedovaté látky vrátane mnohých druhov pesticídov. Najviac používaným prostriedkom je však motorová píla a najbežnejším výsledkom je rúbanisko. Ochrana lesa a ochrana prírody sú tak v mnohých prípadoch v úplnom protiklade, čo možno vidieť na nasledovných fotografiách, ktoré boli spravené v tesnom susedstve na podobných stanovištiach:
Pán Kunca prirovnal spracovanie kalamity v lese k umývaniu rúk pred jedlom. „Nedajú sa umyť len štyri prsty a ďalších šesť ostane neumytých. Všetky prsty musia byť zbavené nečistoty pred jedlom.“ Problém s touto metaforou je ten, že umývanie prstov motorovými pílami spôsobuje ich amputáciu, ktorá pokračuje, kým nie je les premenený na rúbanisko.
