20. novembra 2024 bol v Štandarde uverejnený článok s názvom Ochranári v Tatrách: Nechali sme si trestuhodne zničiť vysokohorské lesy. Článok obsahuje nepresnosti a zavádzajúce informácie, na ktoré by som chcel v krátkosti reagovať.
1. Názov a text článku evokuje, že s odstupom času ochranári (ktorými sa v bežnom ponímaní rozumejú ľudia chrániaci prírodu) dospeli k presvedčeniu, že ponechanie časti lesov na samovývoj bolo zločinom a ťažkým previnením.
Hoci funkcia vedúceho ochranného obvodu Tatranská Javorina v prípade pána Slivinského a vedúceho odboru ochrany lesa a lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra v prípade pána Andreja Kunca pôsobí dojmom, že sa venujú ochrane prírody, v praxi sa obidvaja páni venovali alebo venujú lesníckej disciplíne označovanej pojmom „Ochrana lesa“. Žiaľ, nejde len o drobný sémantický rozdiel, ale o diametrálne odlišnú disciplínu, keďže ochrana lesa ako lesnícka disciplína je činnosť, ktorá v konečnom dôsledku smeruje predovšetkým k ochrane dreva – toho v lesných porastoch alebo na skladoch dreva, ale aj toho očakávaného vo forme prírastkov drevnej hmoty. Za týmto účelom využíva aj mimoriadne jedovaté látky vrátane mnohých druhov pesticídov. Najviac používaným prostriedkom je však motorová píla a najbežnejším výsledkom je rúbanisko. Ochrana lesa a ochrana prírody sú tak v mnohých prípadoch v úplnom protiklade, čo možno vidieť na nasledovných fotografiách, ktoré boli spravené v tesnom susedstve na podobných stanovištiach:
Pán Kunca prirovnal spracovanie kalamity v lese k umývaniu rúk pred jedlom. „Nedajú sa umyť len štyri prsty a ďalších šesť ostane neumytých. Všetky prsty musia byť zbavené nečistoty pred jedlom.“ Problém s touto metaforou je ten, že umývanie prstov motorovými pílami spôsobuje ich amputáciu, ktorá pokračuje, kým nie je les premenený na rúbanisko.
Bezzásahový režim umožnil existenciu štrukturálne rozmanitého lesného ekosystému. Lesná pôda bez degradácie pôdy ťažobnými mechanizmami spolu s mŕtvym drevom a humusovou vrstvou zadržiavajú veľké množstvo vody a znižujú riziko povodní.
2. Ďalej je v článku uvedené konštatovanie pána Slivinského, že sme si nechali trestuhodne zničiť v mnohých oblastiach vysokohorské lesy. Toto dáva do súvisu s poklesom vodozádržnej funkcie lesa a s tragédiou v Monkovej doline, kde v lete tohto roku zahynuli dvaja ľudia. Podľa názoru pána Slivinského bezzásahový režim znásobil škody, ktoré by inak vznikli, samozrejme, ak by vôbec vznikli, čím robí nepriamo ochranu prírody zodpovednú za smrť ľudí.
Toto tvrdenie pána Slivinského je obzvlášť nemiestne, najmä preto, že pán Slivinský nemá pre toto tvrdenie žiadny dôkaz. Práve naopak – v blízkosti lokality, kde došlo k tragickému zosuvu, sa masívny zosuv udial v lete roku 2006 a udial sa kompletne v zelenom lese. Lesný porast bol dospelý, hustý, zelený, no napriek tomu sa tam po silnom daždi zosunula pôda. Bolo to v doline Pod Šiku len cca 700 m vzdušnou čiarou od tohtoročných zosuvov v Monkovej doline.
Nikomu však nenapadlo, že by príčinou zosuvu bol zelený les. Rovnako dnes je nesprávne hľadať príčiny rozsahu zosuvu v bezzásahovom režime. S najväčšou pravdepodobnosťou bola príčinou zosuvov v obidvoch prípadoch kombinácia strmého terénu, plytkej pôdy, ktorú na materskej hornine podmočila voda a špecifického geologického prostredia tvoreného naklonenými vápencami a dolomitmi.
Hydepark je priestor na diskusiu pre autorov z akademickej, environmentálnej či inej sféry alebo verejného života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.