Susanne Schröter

Už sám termín „usmerňovanie“ podľa vtedajšieho študentského združenia ASTA naznačoval, že ide o pravicovo-populistické podujatie a pozvaní rečníci vrátane odborníka na islam profesora Ruuda Koopmansa z Humboldtovej univerzity v Berlíne a renomovaného psychológa Ahmada Mansoura, ktorý je arabsko-palestínskeho pôvodu, boli za poukazovanie na problémy integrácie odsúdení ako pravicoví extrémisti.

V tomto postoji neboli osamotení. Dlhé roky sa v politickom a mediálnom diskurze ignorovala temná stránka migrácie. Každý, kto nedodržiaval toto pravidlo mlčania, bol okamžite očiernený ako rasista.

Integrácia sa považovala predovšetkým za zodpovednosť spoločnosti a ak sa nepodarila, ak migranti vzbudili pozornosť ako páchatelia násilia, obviňovala sa z toho práve ona - spoločnosť, ktorá bola definovaná ako štrukturálne rasistická a v ktorej boli migranti vždy vnímaní ako obete tohto údajného rasizmu.

Naratív nemeckej migračnej politiky

Oficiálny naratív, ktorý siahal ďaleko do radov CDU, hovoril o tom, že migrácia je prirodzený jav. Neustálemu prílevu miliónov ľudí z chudobou postihnutých oblastí Ázie a Afriky sa nedalo zabrániť, hranice sa nedali ochrániť a navyše ľudskosť si vyžadovala, aby tí, ktorí hľadajú ochranu, neboli odmietaní.