Budeme platiť iba bitcoinom? Čo tomu ešte bráni

Svet kryptomien zažíva po zvolení Donalda Trumpa do Bieleho domu renesanciu. Neozýva sa to len z úst nadšencov, ktorí sa tešia z toho, že novozvolený americký prezident plánuje vytvárať bitcoinové strategické rezervy, lákať do krajiny ťažiarov a odstraňovať z kľúčových pozícií ľudí, ktorí sa snažia odvetvie príliš silno regulovať.

Tieto faktory ocenili aj malí investori naprieč trhmi. Cena bitcoinu vystúpila od vykryštalizovania výsledkov volieb zhruba o polovicu. Hodnota ďalších známych kryptomenových brandov ako ripple, stellar, cardano či dogecoin sa za pár týždňov niekoľkokrát znásobila.

Prílev peňazí do kryptomien bol obrovský. Bitcoin je momentálne v prvej desiatke najcennejších aktív, keď sa celková trhová hodnota pohybuje tesne pod úrovňou dva bilióny dolárov.

No napriek tomu, že sa za 15 rokov existencie stal jedným z najcennejších aktív a štáty so slabými menami ako Salvádor či Stredoafrická republika povolili bitcoin ako zákonné platidlo [Stredoafrická republika neskôr rozhodnutie zvrátila, pozn. red.], má k naplneniu myšlienky, ktorá stojí za jeho zrodom, ešte ďaleko.

Prekážky na ceste k nahradeniu finančného systému

Obrovský povolebný kryptomenový ošiaľ svedčí o tom, že bitcoin sa dostáva do povedomia čoraz širšieho spektra ľudí a spoločnosť ho čoraz viac akceptuje. Prevažná časť kupujúcich ho však zatiaľ stále vníma najmä ako cenné aktívum, ktoré sa oplatí zahrnúť do svojho portfólia a opatrne doň investovať. A nie ako alternatívu k súčasnému finančnému systému.

Dobre to ilustrujú bitcoinové ETF fondy, do ktorých od ich spustenia v januári tohto roka natieklo už 110 miliárd dolárov, čo znamená, že fondy dnes držia približne 5,5 percenta (bezmála 1,15 milióna) celkovej existujúcej ponuky bitcoinov.

Napriek tomu, že mnoho ľudí si k bitcoinu nachádza cestu, zatiaľ možno pozorovať len málo náznakov, že by mal v blízkej budúcnosti nahradiť dolár či euro a stať sa všeobecne uznávaným platidlom.

Zatiaľ má najznámejšia kryptomena pomerne ďaleko aj k tomu, aby predstavovala akési digitálne zlato. Teda alternatívu k bežným peniazom, ktorá v čase nestráca hodnotu a predstavuje bezrizikovú investíciu. Takú, ktorá je žiadaná najmä v období neistoty, keď sa svetom šíria negatívne správy o ekonomickom či geopolitickom vývoji.

Pohnútkou, ktorá viedla k vzniku bitcoinu, bola najmä túžba po systéme, ktorý centrálnym bankám odoberie moc nad tvorbou a kontrolou peňazí. A ktorý umožní rýchlo uskutočňovať veľké množstvo transakcií, pričom sa zachová anonymita kupujúcej aj predávajúcej strany, tak ako to je v prípade hotovosti.

Hlavné domény kryptomien ako decentralizácia a relatívna anonymita však v súčasnosti slúžia aj na ilegálne obchodné aktivity. Kritici tvrdia, že uľahčujú finančné aktivity zločineckým skupinám či teroristickým organizáciám.

Krajiny ako Severná Kórea, Irán či Rusko, ktoré čelia sankciám západných krajín, využívajú bitcoin a ďalšie kryptomeny ako prostriedok na ich jednoduchšie obchádzanie.

Ďalší poukazujú na to, že ťažba bitcoinu a udržiavanie blockchainu si vyžadujú obrovské množstvo energie, čo negatívne vplýva na životné prostredie.

To všetko bitcoinu kazí imidž.

Bitcoinu zatiaľ chýba všeobecná dôvera

Hoci kritici poukazujú na to, že bitcoin má mnoho nedostatkov a pri požiadavke decentralizácie finančného systému sa novými (neželanými) bankami de facto stali kryptoburzy a sprostredkovateľské spoločnosti, nie je to najväčší problém pri širokospektrálnej adopcii bitcoinu ako globálnej meny. Tým je zatiaľ najmä všeobecná dôvera.

Vidno to na obavách z jeho vysokej volatility.

Na bitcoin majú obrovský vplyv takzvané veľryby – ľudia a inštitúcie, ktorí držia veľké množstvo jeho „mincí“. Cena bitcoinu a iných kryptomien potom pri uzavretí veľkých obchodov divoko kolíše a niektorí analytici tvrdia, že to obmedzuje ich užitočnosť ako prostriedku transakcií, keďže kupujúci a predávajúci nechcú prijímať platby v niečom, čoho hodnota sa môže zo dňa na deň dramaticky zmeniť.

Práve toto myslenie len potvrdzuje, že paradigma sa ešte nezmenila, keďže sa posudzuje hodnota bitcoinu v dolároch namiesto toho, aby sa každý zaoberal tým, koľko bitcoinu je hodný jeden dolár.

V hlavách ľudí pri kúpe a výmene tovarov stále prebieha kalkulácia, koľko dolárov, eur, jüanov či rubľov dostanú za zinkasovaný bitcoin. To sa zatiaľ napriek čoraz väčšej všeobecnej akceptácii kryptomien takmer vôbec nezmenilo a zrejme tak skoro ani nezmení.