Táto metóda sa za desaťročia vyvinula do zabehnutého spôsobu, akým liberálne elity obchádzali demokratické pravidlá a vytvárali legislatívu, ktorá nemala verejnú ani právnu oporu, ale bola v súlade s ich požiadavkami. Najznámejšími príkladmi toho sú rozsudky Roe vs. Wade, ktorým Najvyšší súd USA vytvoril niečo ako „právo na potrat“ a Obergefell vs. Hodges, ktorým zas vnútil všetkým štátom USA homosexuálne manželstvá.

Fungovalo to však aj naopak. Ak niektorý štát prijal legislatívu, ktorá sa vládnemu liberálnemu establišmentu, ktorého súčasťou nie sú len štátne štruktúry, ale aj médiá, mimovládky či univerzity, nepáčila, súdy ju automaticky rušili. Príkladmi boli po desaťročia všetky snahy akokoľvek obmedziť potraty pred 24. týždňom (6 mesiac!) tehotenstva.

Potom však prišlo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta, jeho tri nominácie na Najvyšší súd a súbežne s tým aj vzostup gender ideológie. V súčasnosti sa to všetko javí ako vrchol a zároveň možné zavŕšenie systému liberálnej hegemónie, ktorý sa buď začne rúcať, alebo sa preklopí do totality. Dôležitým dielikom v ďalšom vývoji môže byť práve prípad U. S. vs. Skrmetti. Ale aj nemusí, keďže celý prípad môže tiež vyfučať do prázdna.  

Ako je to možné? A čo sa to vlastne deje?

Príbeh zákona SB1

Príbeh, ktorý môže byť podľa Matta Walsha začiatkom konca gender ideológie, začal písať on sám, a to v lete minulého roka, keď odhalil škandál v nemocnici Vanderbilt University Medical Center. Tá sa nachádza v meste Nashville v štáte Tennessee, kde Walsh sám žije. Nemocnica, rovnako ako mnoho iných - poskytuje takzvanú „starostlivosť potvrdzujúcu rodovú identitu" mladistvým (gender-affirming care), vrátane podávania blokátorov puberty, hormónov opačného pohlavia či chirurgických zákrokov na „zmenu pohlavia.“ Skrátka, všetky tie veci, ktoré mrzačia deti oklamané sociálnymi sieťami a modernými ideológiami.

Škandál pritom nespočíval len v tom, že deťom tak nemocnica spôsobuje trvalé a nezvratné zdravotné poškodenia, čo napokon ukázal aj dokument Čo je žena. Walsh to - príkladom spomínanej nemocnice -posunul ešte ďalej. Tým, že odkryl komunikáciu lekárov, z ktorej vyplynulo, že celá „gender care“ je vlastne jeden veľký a nechutný biznis. Teda, že to, nad čím sa národ pohoršoval pri sledovaní jeho filmu, si lekári na konferenciách pochvaľujú pre vysoké sumy, ktoré zarábajú na operáciách či predpísaných hormónoch. 

Reakciou na Walshove odhalenia bolo expresné prijatie zákona štátom Tennessee, ktorý je známy pod názvom SB1 a ktorý zakazuje podávanie hormónov ako aj operácie zamerané na zmenu pohlavia osobám mladším ako 18 rokov. Dodajme, že zákon schválili obe komory miestneho parlamentu drvivou väčšinou. Podobnú legislatívu v posledných rokoch prijalo ďalších 23 štátov USA, pričom ďalšie dva - New Hampshire a Arizona - zakazujú len operácie, ale nie užívanie hormónov.

Krátko na to sa o slovo prihlásili liberálne elity, dnes známe pod názvom progresívci, ktoré sa pokúsili použiť svoju tradičnú zbraň - sudcovský aktivizmus. Zákon preto na súde napadli (akože) tri rodiny s transdeťmi, ktoré sú v skutočnosti transaktivisti združení v organizácii Americká únia občianskych slobôd (ACLU) a tiež Bidenova administratíva. Nejde im pritom o nič iné, ako o zrušenie zákonov prijatých v 26 štátoch USA. Rovnako ako pri potratoch.

Najprv sa im darilo, lebo prvostupňový súd žiadal zákon zrušiť, alebo upraviť, no senát Odvolacieho súdu pre šiesty obvod v Cincinnati tento rozsudok zvrátil a zákon ponechal v platnosti. Keďže sú však progresívci dotieraví a neodbytní, prípad sa dostal na Najvyšší súd.

Na Najvyššom súde

Ten ho prijal na prerokovanie s tým, že uznal len námietku Bidenovej administratívy, ktorá ho považuje za diskriminačný na základe pohlavia a nie námietku rodín, ktoré ho napadli pre údajný zásah do rodičovských práv. A aj keď sa to zdá ako detail, práve toto je teraz kľúčová vec celého sporu. Z dvoch dôvodov.

Prvým je to, že Najvyšší súd pomerne nedávno, v roku 2020, v prípade Bostock vs. Clayton County, v jedinom prípade týkajúcom sa transagendy, aký kedy prerokoval, rozhodol, že už spomínaný zákon o občianskych právach z roku 1964, prijatý po atentáte na Kennedyho, chráni pred diskrimináciou v zamestnaní aj transrodové osoby. Súd sa pritom opieral práve o zákaz diskriminácie „z dôvodu pohlavia“.

Na celom prípade je pritom zaujímavé, že k liberálnej štvorici (vtedy ešte so sudkyňou Ginsburgovou) sa vtedy pridal okrem predsedu súdu Robertsa, ktorý často hlasuje ako liberál, aj Trumpov nominant Neil Gorsuch. Ten dokonca napísal väčšinové stanovisko.

Sudca Samuel Alito vtedy v nesúhlasnom stanovisku napísal, že väčšina konala skôr ako zákonodarný orgán než ako súdny orgán. „Dokonca aj v dnešnom chápaní je pojem diskriminácie z dôvodu ´pohlavia´ odlišný od diskriminácie z dôvodu ´sexuálnej orientácie´ alebo ´rodovej identity´, napísal vtedy Alito, ku ktorému sa pripojil aj sudca Clarence Thomas, (Kavanaugh napísal vlastné nesúhlasné stanovisko).

V súčasnosti síce verejnosť aj médiá viac-menej očakávajú, že sudcovia rozhodnú v neprospech žalobcov, keďže konzervatívna väčšina, najmä dvojica Kavanaugh a Alito, boli na pojednávaní k argumentácii zástancov gender ideológie značne kritickí. Je tu však jedno významné ale. A tým je práve Gorsuch, ktorý počas celého pojednávania mlčal. Aj keď sa stále zdá pravdepodobnejšie, že by sa mal pripojiť ku konzervatívnej väčšine, isté to nie je. A jeho mlčanie pochybnosti zväčšuje.

Dodajme, že v USA sa teraz rozoberá aj konanie sudkyne Amy Coney Barretovej. Ako to už v takýchto prípadoch - zvlášť v USA - býva, progresívci vystupňovali emócie na maximum a za obhajcu rodín provokatívne vybrali osobu menom Chase Strangio. Ženu, ktorá sa identifikuje ako muž a ktorú jej okolie oslavuje ako „prvého transprávnika, ktorý vystupuje v prípade na Najvyššom súde“. Barretová, hoci vystupovala kriticky, právničku oslovovala preferovanými zámenami, teda v mužskom rode, a to tiež vzbudzuje malé pochybnosti.

Tí, ktorí pripomínajú, že ešte nič nie je isté, upozorňujú aj na prípad Santos-Sacarias vs. Garland, v ktorom Najvyšší súd pojednával o prípade transsexuála (muža, ktorý sa identifikuje ako žena). Prípad sa síce netýkal transsexuality, ale jeho vyhostenia z USA. A aj keď sa vtedy všetci deviati sudcovia zhodli na rozsudku, Alito a Thomas uverejnili samostatné stanovisko, v ktorom - na rozdiel od ostatných - používali mužské zámena.

https://twitter.com/realJennaEllis/status/1864351470042161176

Pochybnosti sú to maličké a možno viac ukazujú, akí zásadoví sú Thomas s Alitom. Obzvlášť, ak Alito (s Gorsuchom) v minulosti naznačovali, že Kavanaughovi a Barretovej chýba viac odvahy. Ak však zohľadníme náchylnosť sudcu Robertsa pridať sa k liberálom, ukazuje sa, že ešte nič nie je isté.

Druhým dôvodom, prečo je dôležité, že súd prijal len námietku Bidenovej administratívy, teda vlastne ministerstva spravodlivosti, je ten, že Biden v januári na poste prezidenta končí. No a keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu sa očakáva až v júni, je jasné, že dovtedy už bude vymenovaná nová vláda, pri ktorej je možné, že z prípadu vycúva.

Aj keď túto možnosť napríklad v NY Times považujú zatiaľ za málo pravdepodobnú, v rovnakom texte pripomínajú, že niečo podobné sa už raz stalo. Konkrétne v roku 2017, keď sa Trump ujal úradu prezidenta prvýkrát. Najvyšší súd vtedy nerozhodol v prípade, ktorý predtým prijal na rozhodovanie a týkal sa toho, či môže transrodové dievča, ktoré sa vyhlásilo za chlapca, používať chlapčenské toalety na strednej škole vo Virgínii, ktorú navštevuje.

V súčasnosti sa zdá, že minimálne časť sudcov Najvyššieho súdu by bola rada, keby sa takáto situácia zopakovala, lebo na dva a polhodinovom pojednávaní dávali - najmä tí z konzervatívneho tábora - najavo, že najradšej by prípad neposudzovali. A to preto, že túto agendu považujú skôr za vec, o ktorej by sa malo rozhodnúť v parlamentoch a nie na súdoch.

Za všetkých to povedal najjasnejšie sudca Brett Kavanaugh, ktorý Elizabeth Prelogarovej, právnej zástupkyni Bidenovej administratívy povedal, že predložila „silné politické argumenty“, ale že Tennessee a ďalšie štáty s podobnými zákonmi tiež predložili silné argumenty. Ak „ústava neberie ohľad na to, ako vyriešiť medicínske a politické argumenty, prečo by súdy nemali ponechať tento druh otázok na demokratický proces?“ pýtal sa sudca.

Mimochodom, Prelogarová zastupovala Bidenovu administratívu už v prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, pri ktorom Najvyšší súd zrušil rozhodnutie Roe vs. Wade.

Kastrácia detí ako Aspirin

O pojednávaní dodajme už len to, že v ňom pomerne významnú úlohu zohráva aj Európa, kde sa na základe správy Hilary Cassovej, ktorú si objednala britská vláda, strhla vlna obmedzenia gender ideológie vo vzťahu k deťom. A na pojednávaní to bolo viackrát spomenuté. Celkovo to však na človeka z neprogresívneho prostredia muselo pôsobiť až neuveriteľne, a to už len z toho dôvodu, že hlavný argument liberálnej strany bol priam absurdný.

Nielen Elizabeth Prelogarová spolu s už spomínanou transsexuálnou právničkou menom Chase Strangio, ale aj liberálni sudcovia, sa totiž tých konzervatívnych a aj verejnosť snažili presvedčiť, že v tomto prípade ide o diskrimináciu na základe pohlavia, pretože deti, ktoré majú skutočné hormonálne problémy, majú prístup k hormónom a deti, ktoré si chcú zmeniť pohlavie, takúto možnosť nemajú.

Nepomáhalo pritom vysvetlenie, že prístup k blokátorom puberty majú zamedzený všetky deti, či už dievčatá, alebo chlapci, a preto o diskriminácii nemôže byť ani reči. No kto chcel vidieť diskrimináciu, ten ju tam vždy našiel.

Najabsurdnejší moment však prišiel vtedy, keď generálny právny zástupca Tennessee Matthew Rice argumentoval, že zákon je založený výlučne na „medicínskom účele, nie na pohlaví pacienta“ a „chráni neplnoleté osoby pred rizikovými ... liekmi“.  Vtedy ho prerušila sudkyňa Sotomayorová, ktorá mu povedala, že „každý lekársky zákrok“ a rovnako tak užívanie liekov, „je spojené s rizikom,“ pričom ako príklad použila aspirín. Sotomayerovej sa teda podarilo prirovnať kastráciu detí k užívaniu aspirínu.

Napokon, k americkému koloritu patrí aj to, čo sa dialo pred súdom, kde mali svoje zhromaždenia tak prívrženci ako aj odporcovia zákona. Na podujatí podporovateľov pritom vystúpil samotný Matt Walsh a Chloe Coleová, ktorá si sama prešla tranzíciou a aj detranzíciou. Ich podujatie pritom celý čas prerušovali hlasnou hudbou, megafónmi a výkrikmi odporcovia zákona, ktorí podľa Daily Wire vykrikovali urážky na rečníkov a viackrát sa snažili vniknúť na pódium, čo možno vidieť aj na videu nižšie.

https://youtu.be/zZz2SLevbBU?t=208

O tom, že celá vec je momentálne v centre diania, svedčí aj návrh zákona od senátora Rogera Marshalla, republikána z Kansasu, ktorý chce, aby bolo užívanie hormónov a operácie na zmenu pohlavia pre deti zakázané na federálnej úrovni. Pri predstavení svojho zámeru pritom uviedol, že „dni, keď dementní lekári a aktivisti bohatli na mrzačení, sterilizácii a kastrácii detí, sú preč“.

O tom, či má Marshall pravdu, sa dá zatiaľ vážne pochybovať. V júni možno uvidíme, či má pravdu Walsh a ďalší a či sa aspoň v USA začína koniec éry gender ideológie, ideológie občianskych práv a sudcovského aktivizmu. A možno nie.

No zdá sa, že už dnes je jasné, že hradba, ktorú okolo seba vybudovali liberálne elity, má minimálne ďalšie diery.