Najvyšší súd USA otvoril tému potratov. Očakávania sú obrovské

Zásada s názvom stare decisis

Trochu prekvapivo sa však súd omnoho viac ako životaschopnosti venoval zásade stare decisis. Tento termín pochádza z latinského Stare decisis at non quieta movere, čo znamená stáť za vecami, o ktorých sa rozhodlo. Zjednodušene povedané, jedná sa o zásadu precedensu, ktorá je v angloamerickom právnom systéme veľmi silná a ktorá hovorí o tom, že ak už o nejakej veci bol vedený súdny spor, tak sa týmto rozhodnutím má riadiť aj v ďalších prípadoch. A keďže Najvyšší súd o otázke potratov rozhodoval už viackrát, Rikelmanová aj Prelogarová sa pochopiteľne odvolávali najmä na tento princíp a dovolávali sa toho, aby podľa neho Najvyšší súd zákon z Mississippi zrušil. Lebo ak by súd prehlásil predmetný zákon za ústavný, tak by tým pozmenil či priamo zrušil minimálne prípad Planned Parenthood vs. Casey a pravdepodobne aj Roe vs. Wade, čo bolo doposiaľ nepredstaviteľné.

Sudca Brett Kavanaugh tu však upozornil na to, že „niektoré z najvýznamnejších a najdôležitejších“ rozhodnutí v histórii Najvyššieho súdu zrušili predchádzajúce rozhodnutia, pričom spomínal najmä prípad Brown v. Board of Education, ktorý zrušil rasovú segregáciu. Keby súd v týchto prípadoch dodržal zásadu stare decisis, „táto krajina by bola úplne iným miestom,“ povedal sudca a pýtal sa, prečo by súd nemal v tomto prípade urobiť to isté? Rikelmanová mu odpovedala, že súd by v takom prípade potreboval „osobitné odôvodnenie“ (special justification), ktoré však podľa nej prípad z Mississippi neposkytuje.

Elizabeth Prelogarová zastupujúca Bidenovu administratívu zas tvrdila, že na to, aby nebola porušená zásada stare decisis by štát musel prinajmenšom predložiť nejakú vecne zmenenú okolnosť alebo vecne nový argument (some kind of materially changed circumstance or some kind of materially new argument), čo sa podľa nej v prípade predmetného zákona taktiež nestalo. Proti tomu sa však vyslovil sudca Samuel Alito, ktorý sa Prelogarovej opýtal, či by nemali byť súdne rozhodnutia povoľujúce rasovú segregáciu černochov zrušené aj bez toho. „Nestačilo by povedať, že v deň, keď bolo (súdne rozhodnutie) vynesené, to bolo mimoriadne nesprávne rozhodnutie a teraz by malo byť zrušené?“ pýtal sa podľa CNA Alito.

Politizácia súdu

Traja liberálni sudcovia Stephen G. Breyer, Sonia Sotomayorová a Elena Kaganová zas tvrdili, že ak by boli zrušené rozsudky v prípadoch Roe a Casey, tak by to podkopalo integritu súdu, keďže by to signalizovalo, že jeho rozhodnutia boli ovplyvnené politickým tlakom. To by podľa nich mohlo viesť k strate dôvery v súdny systém a zničiť Najvyšší súd (čím sudcovia mohli narážať aj na hrozby prezidenta Bidena, ktorý chce navýšiť počet sudcov Najvyššieho súdu, aby zvrátil konzervatívnu väčšinu).

Najzaujímavejšiu odpoveď na túto námietku ponúkol obhajca Stewart, ktorý tvrdil, že prelomením predchádzajúcich precedensov by sa súd práveže vymanil z politických tlakov, ktorým podľahol, keď prijal rozhodnutia v prípadoch Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey. Ako správne poukázal, ani jedno z týchto rozhodnutí „nemá žiadny základ v ústave“ a „poškodili demokratický proces“, keďže držia Najvyšší súd „v centre politickej bitky, ktorú nikdy nemôže vyriešiť“. Stewart tým narážal najmä na to, že rozhodnutie v prípade Roe vs. Wade a všetky z neho vyplývajúce neprimerane vstúpili do politickej otázky, ktorú súd nemal riešiť a mal ju ponechať na demokraticky zvolené štátne zákonodarné zbory, nie na súdy. Práve kvôli tomu podľa neho vidíme desaťročia tiahnuce sa legislatívno-súdne spory okolo regulácie potratov. Napokon to, že potraty politizujú súdnictvo, ukazuje aj to, že každý sudca sa hodnotí ako konzervatívny alebo liberálny podľa toho, aký má názor na potraty.

Čo ukázalo pojednávanie

Celé pojednávanie bolo veľmi prekvapivé. A to z toho dôvodu, že v ňom hlavný priestor dostala zásada stare decisis. To signalizuje, že rozhodnutie môže znamenať nielen prelom v otázke toho, či štáty môžu regulovať potraty, ale dokonca zvrátenie rozhodnutia z prípadu Roe vs. Wade. Aj keď liberáli tým pred pojednávaním strašili, konzervatívci sami neverili tomu, že by v dnešnej dobe sudcovia našli odvahu na to, aby zvrátili rozhodnutie v prípade Roe vs. Wade. Mnohí konzervatívci boli skeptickí už len v otázke, či súd vôbec podporí zákon z Mississippi. Po pojednávaní sa to však zdá ako úplne jasné. Otázkou zostáva, nakoľko sa nové rozhodnutie dotkne prípadov ako Planned Parenthood vs. Casey, prípadne Roe vs. Wade.

Podľa toho, ako sa sudcovia na pojednávaní, správali, sa zdá, že proti zákonu z Mississippi sa vyslovia len liberálni sudcovia, čo znamená, že zákon by mal prejsť. Predpoklady hovoria, že predseda súdu Roberts tu bude chcieť skončiť a nerušiť predchádzajúce rozhodnutia. Alito, Kavanaugh a Coneyová Barrettová, zdá sa, budú chcieť nejako pozmeniť aj rozhodnutia z prípadov Roe a Casey. Otázka je, kam sa postavia zvyšní dvaja konzervatívni sudcovia, teda Gorsuch a Thomas. A otázkou je aj to, či bude na Najvyššom súde rovnaká atmosféra aj v júni, prípadne v júli, keď by mali sudcovia v predmetnej veci rozhodnúť.

Čomu sa venujú liberáli

Nemenej zaujímavý je aj pohľad do liberálneho tábora. Aj keď sa predpokladalo, že liberálne médiá, mimovládky a tiež Bidenova administratíva budú túto diskusiu silno atakovať, všetci sú až prekvapivo ticho. Teda nie že by sa neozývali, no s hystériou okolo zákona z Texasu sa to takmer nedá porovnať. V to mrazivé ráno mali pred budovou súdu väčšinu prolife aktivisti. Z inak výstredných a hlučných zástancov potratov väčšiu pozornosť vzbudili len štyri ženy, ktoré počas demonštrácie pred súdom zjedli za potlesku davu, ktorý dvíhal ruky k nebu a vykrikoval heslo „potratová tabletka navždy“, tabletku spôsobujúcu umelý potrat.

Médiá, ktoré sú inak plné hystérie o obmedzovaní ľudských práv, teraz akoby stratili zápal. S výnimkou vyššie spomínaného listu New York Times. Prekvapil aj prezident Biden, ktorý povedal, že proces nesledoval, no jeho názor na Roe vs. Wade je stále rovnaký. Jeho administratíva sa pritom obrovsky angažovala v prípade podobného zákona v Texase. Špekuluje sa, že za tým môže byť jednak prepálená progresivistická politika, ktorá demokratom odčerpáva hlasy a z Bidena robí veľmi nepopulárneho prezidenta. A jednak to, že zvrátenie Roe by mohlo demokratom pomôcť a zmobilizovať ich voličov pred midterms, teda voľbami, ktoré čakajú Ameriku na jeseň budúceho roka a kde to pre nich zatiaľ vyzerá na veľkú porážku.

Ktovie, uvidíme. V každom prípade v Amerike sa práve začalo niečo, na čo čakali celé generácie amerických obhajcov ľudského práva na život. Keby Amerika potraty dokázala obmedziť, bola by po Poľsku len druhým štátom, kde sa to podarilo.

Nikde inde pre to zástancovia nenarodených detí neurobili viac.