Vodca sýrskych militantov bojoval proti Američanom, neskôr ho financovali

Americké úrady označili súčasného vodcu militantov z Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) za teroristu pred viac ako desiatimi rokmi a jeho skupina uskutočnila viacero teroristických útokov v celej Sýrii.

Po zvrhnutí prezidenta Asada Džawlání vedie krajinu s viac ako 23 miliónmi obyvateľov, ďalších niekoľkých miliónov zo Sýrie utieklo. Mnohí z nich sa teraz budú chcieť podľa CNN vrátiť domov.

Ako sýrsky „zahraničný bojovník“ vo veku niečo vyše 20 rokov Džawlání v Iraku bojoval proti Američanom, keď na jar 2003 vtrhli do krajiny. Dostal sa preto do neslávne známeho irackého väzenia Camp Bucca, ktoré spravovali USA. Stalo sa kľúčovým náborovým miestom pre teroristické skupiny vrátane tých, z ktorých neskôr vzišiel Islamský štát (IS).

Po prepustení z väznice sa vrátil do Sýrie a začal bojovať proti vláde prezidenta Bašára Asada s podporou prvého vodcu kalifátu IS Abú Bakra al-Baghdádího. V Sýrii založil militantnú skupinu Front an-Nusrá, ktorá prisahala vernosť al-Káide.

Front an-Nusrá v tom čase dostával podporu od Spojených štátov, keďže ho ministerstvo zahraničia označilo za „umiernenú opozíciu“. Na zoznam teroristov ich zaradili až neskôr.

V roku 2016 sa Džawlání od tejto teroristickej skupiny odtrhol. Jeho skupina HTS ovládala milióny ľudí v severozápadnej sýrskej provincii Idlib a poskytovala im základné služby, uviedol pre televíziu CNN odborník na terorizmus Aaron Zalin.

Džawlání podľa vlastných slov dozrel od čias, keď pred dvadsiatimi rokmi bojoval proti Američanom v Iraku. Jasne tiež deklaruje zachovanie práv menšín v Sýrii vrátane kresťanov.

Podľa CNN sa ťažko dá preveriť pravdivosť jeho nedávnych zmierlivých vyhlásení, hoci jeho bojovníci po nedávnom dobytí sýrskych miest nezačali robiť sektárske masakre v štýle IS.

CNN pripomína, že aj hnutie Taliban sa pred obsadením celého Afganistanu v lete 2021 prezentovalo ako láskavejšie a jemnejšie. „Taliban 2.0“ teraz vládne v krajine železnou rukou rovnako, ako keď bol pri moci pred útokmi z 11. septembra. Džawláního zaobchádzanie s alavitmi a kresťanmi bude preto dôležitým ukazovateľom jeho pravej tváre, dodala televízia.

(tasr)