Obvinení čurillovci sa sťažujú na vlastné praktiky, no pri väzbe majú pravdu

Úrad inšpekčnej služby zadržal a obvinil bývalých príslušníkov NAKA, Magulu a Dunčka, z marenia spravodlivosti, za čo im hrozí trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov. Vyšetrovateľ ich viní z toho, že v roku 2021 prezradili informácie o pripravovanom zadržaní zo strany polície podozrivým Petrovi Petrovovi, Matejovi Zemanovi a Csabovi Dömötörovi.

Traja podozriví mali byť v minulosti zadržaní tímom Oblúk, ktorý ich podozrieval z manipulovania svedeckými výpoveďami. Tento prípad súvisí aj so súčasným obvinením bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorý mal svojím pokynom v roku 2021 zabezpečiť prepustenie už zadržaného Csabu Dömötöra tímom Oblúk a zmariť zadržanie Petrova a Zemanova.

Obvinení Magula a Dunčko čelili návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave na vzatie do väzby, a to pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených. Sudca Mestského súdu Bratislava I Ján Golian tomuto návrhu nevyhovel, a to pre predčasné trestné konanie voči obvineným.

Predčasné trestné stíhanie znamená, že prokurátor alebo vyšetrovateľ nezabezpečili dostatok dôkazov, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý sa kladie obvineným za vinu. Jednoducho povedané, obvinenie stojí na nepresvedčivých dôkazoch.

Prokurátor nedokázal relevantne odôvodniť potrebu väzby

Sudca ďalej odmietol väzobné dôvody zo strany prokurátora aj preto, že podľa jeho názoru z trestnej činnosti obvinených vypovedá iba Peter Petrov, a to vo výsluchu z roku 2021. Sudca správne poukázal na to, že od daného výsluchu ubehli už tri roky, a preto je ústavne neudržateľné vyhovieť návrhu na kolúznu väzbu po tak dlhej dobe.

Podstata kolúznej väzby totiž spočíva v zabránení obvinenému ovplyvňovať svedkov, čo vzhľadom na časový odstup v tomto prípade už nie je právne relevantné. Sudca poukázal na nezmyselnosť väzby, pretože počas troch rokov mohli obvinení pôsobiť na svedkov alebo koordinovať svoje výpovede, no v súčasnosti sa nič podobné nepreukázalo.

Prokurátor oprel obvinenie aj väzobné dôvody o výpovede kajúcnika Petrova, známeho pod prezývkou Tiger, a bývalého člena piťovcov Matúša Šelestiaka. Šelestiak v máji tohto roka vypovedal, že mu Magula v júli 2021 povedal, že majú „pod kontrolou“ a ukrytého Zemana. Prokurátor videl v svedectve Šelestiaka pokusy o ovplyvňovanie svedkov zo strany Magulu.

Okrem svedeckých výpovedí odôvodňoval prokurátor väzobné stíhanie aj tým, že čurillovci Milan Sabota, Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Branislav Dunčko, Róbert Magula a Štefan Mašín majú na Signali, Threeme a WhatsAppe četovacie skupiny, v ktorých preberajú jednotlivé okolnosti trestných stíhaní. Upozornil tiež na skutočnosť, že v četoch majú nastavené mimoriadne krátke intervaly tzv. „miznúcich správ“, teda že sa daná komunikácia sama rýchlo vymazáva.

Sudca Golian v tomto bode poukázal na skutočnosť, že ide o bežný spôsob komunikácie v 21. storočí. Podstatná však bola skutočnosť, že z danej komunikácie nevyplýval žiadny dôkaz o tom, že by obvinení skutočne chceli akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať svedkov. Okrem toho prokurátor ani nevedel vysvetliť, koho konkrétne a ako mali policajti ovplyvňovať, čo je nevyhnutná podmienka vyhovení návrhu na kolúznu väzbu.

Kolúzna väzba je najprísnejším typom väzby z pohľadu podmienok jej výkonu, a rovnako prísne sa musia posudzovať aj okolnosti na jej navrhovanie zo strany prokurátora. Nestačia nejasné a nepodložené tvrdenia o ovplyvňovaní svedkov, ale v zmysle judikatúry súdov musí byť zo strany prokuratúry predložený konkrétny dôkaz o tom, že zo strany obvineného k tomu aj došlo alebo bola minimálne vyvíjaná snaha o také konanie.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj vnútroštátnych súdov, by väzobné rozhodnutia mali byť starostlivo odôvodnené konkrétnymi faktami a nemôžu sa opierať výlučne o obavy alebo domnienky. Súdna prax tiež zdôrazňuje, že dôkazná situácia musí byť dostatočne silná na odôvodnenie zásahu do osobnej slobody obvineného.

Prokurátor tak podľa súdu nielenže nemal dostatok dôkazov na vedenie trestného stíhania, ale rozhodne nemal žiadne právne udržateľné dôvody na väzbu v súčasnosti.

Dané závery jednoznačne vyplývajú z pomerne prekvapivej dôkaznej núdze prokurátora, ktorý okrem starých svedectiev, internetovej komunikácie, ktorá neobsahuje žiadne informácie o trestnej činnosti, a neschopnosti vysvetliť, koho vlastne mali ovplyvňovať, nevedel ponúknuť jediný relevantný dôkaz voči čurillovcom.

Čurillovci viedli v minulosti trestné stíhanie rovnakým spôsobom

Je skutočne zarážajúce, že s takýmito dôkazmi sa prokurátor rozhodol vzniesť obvinenie voči konkrétnym osobám.

Samotné obvinenie je pritom podľa v súčasnosti tiež obvineného Štefana Mašina, avšak v inej veci, koncipované spôsobom, že sa obvinení Magula a Dunčko mali nezisteným spôsobom od nezistenej osoby na nezistenom mieste v nezistenom čase dozvedieť informáciu, ktorá nie je bližšie špecifikovaná, že osoby Petrov, Zeman a Dömötör majú byť zadržané. mali vykonať bližšie nešpecifikované konanie, aby tomu zabránili.

Takto nepreskúmateľné obvinenie skutočne nezakladá žiadny dôvod domnievať sa, že obvinení niečo spáchali, pretože vôbec nie je zrejmé, čo mali spáchať a či skutok je vôbec trestným činom. Možno iba súhlasiť so sudcom Golianom, že trestné stíhanie sa javí ako predčasné, ak stojí na starých dôkazoch a nie je špecifikované v súlade s ustanoveniami trestných noriem.

V tomto bode však treba poukázať na paradox, že sa čurillovci sťažujú na neuchopiteľné obvinenie, ktoré z právneho hľadiska pred súdom celkom zjavne neobstojí. Čurillovci Daňko, Ďurka a Čurilla sú momentálne obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa v prípade vedenia tzv. „technického spisu“, mediálne označovaného aj ako spis č. 80. Tento spis obvinení údajne využívali na cvičné výsluchy kajúcnikov a iné nezákonné vedenie trestných stíhaní.

Čurillovci začali v danom prípade stíhanie pre organizovanú trestnú činnosť a korupciu, hoci nemali žiadne vedomosti o protiprávnej činnosti akýchkoľvek osôb, ktorá by odôvodňovala takýto postup. Jednoducho si trestné stíhanie vymysleli.

Bol to konkrétne Pavol Ďurka, kto začal fiktívne stíhanie pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, pričom nevedel popísať žiadny konkrétny prvok, o ktorý by vedel stíhanie oprieť. V uznesení abstraktne opisuje trestnú činnosť, ktorá sa má páchať sústavne od roku 2012 na území celej Slovenskej republiky, kde pôsobia nešpecifikovaní členovia a páchajú nešpecifikovanú trestnú činnosť prostredníctvom nešpecifikovaných úplatkov, vďaka ktorým dosahujú nešpecifikovaný zisk.

Začatie trestného stíhania zo strany Ďurku neobsahovalo žiadne skutočnosti, ktoré by ho vôbec odôvodňovali viesť zákonným spôsobom.

Rovnaký prístup zvolil prokurátor pri obvinení Magulu a Dunčka. Je preto ironické, že sa dnes Magula a Dunčko prostredníctvom svojho obhajcu Petra Kubinu sťažujú na postupy, ktoré sami v rámci policajnej skupiny využívali.

Pochybná dôveryhodnosť kajúcnika Petrova

V neposlednom rade tento prípad ukazuje aj problém s kajúcnikmi a ich dôveryhodnosťou. Počínanie svedka Petra Petrova a jeho rôzne svedectvá či spolupráce podrobne rozobrali vo svojich textoch kolegovia Dag Daniš a Matej Gašparovič.

Obvinenie policajtov, postavené na svedectve Petrova ako na kľúčovom dôkaze, bude mimoriadne problematické. Aj pri zaistení iných podporných dôkazov bude obhajoba vždy poukazovať na nedôveryhodnosť takéhoto kajúcnika, práve s ohľadom na jeho minulosť a spoluprácu s políciou.

Rozsiahla judikatúra vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, zdôrazňuje potrebu mimoriadne starostlivého preverovania a dokazovania všetkých aspektov svedectva osoby, ako je Petrov, ktorá usvedčuje iných výmenou za vlastné benefity.

Petrovova spolupráca a dôveryhodnosť budú rozhodne predmetom dôkladného skúmania obhajoby a súdu, ak sa vôbec obvinenie založené na jeho starom svedectve dostane pred sudcu. Z pohľadu judikatúry a súčasnej dôkaznej situácie totiž nemá veľkú šancu na úspech.

Zároveň bude potrebné zo strany prokuratúry či súdov rozhodnúť, či Petrov je dôveryhodný teraz, keď čurillovcov usvedčuje, alebo bol dôveryhodný v minulosti, keď s nimi spolupracoval a zatajoval informácie o trestnej činnosti čurillovcov.

Pretože svedok v zásade nemôže byť dôveryhodný, ak v jednom konaní hovorí pravdu a v inom klame. Kajúcnik už vôbec nie.

Obvinenie Dunčka a Magulu svojím obsahom začína pripomínať trestné stíhania, ktoré sa naštartovali od roku 2020 a ktoré mnohé skončili konštatovaním súdov o porušovaní ľudských práv či rušením obvinení pre nezákonnosť. Nebolo to účelové, ale jednoducho im chýbal právny základ, aj keď sa to určité médiá snažili vykresľovať opačne.

Hoci sú čurillovci dnes nepohodlnými osobami pre časť politikov či verejnosti, nemožno v žiadnom prípade poľaviť zo základných právnych štandardov, ktoré by im garantovali zákonný a spravodlivý proces. Medzi také štandardy patrí aj obvinenie, ktoré nie je postavené na vode, ale na dôkazoch.

V opačnom prípade dôjde zo strany orgánov činných v trestnom konaní k zníženiu sa na úroveň predošlých elitných policajtov a prokurátorov, ktorí v snahe bojovať proti temným silám sami neváhali využívať temné metódy.