Ministerstvo vnútra pre Štandard priznalo, že počet týchto ochranných stavieb, ktoré budovali v období po druhej svetovej vojne, je v súčasnosti nedostatočný.
„Na území Slovenskej republiky sa nachádza 1535 odolných a plynotesných úkrytov. Môže sa v nich ukryť celkom 270-tisíc osôb. Približne jedna štvrtina je v Bratislave, kde sú aj úkryty s najväčšou kapacitou, konkrétne v mestskej časti Ružinov (350 osôb),“ uviedol pre redakciu hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Z pohľadu krajov je na prvom mieste Bratislavský so 406 úkrytmi, potom nasledujú Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Nitrianský a Košický, ktoré majú od 220 po 170 úkrytov. V Prešovskom kraji evidujú 124 a v Trnavskom len 59 úkrytov.
Z celkového počtu je 921 odolných úkrytov a 614 plynotesných. Z toho je 588 určených pre obyvateľov a 947 pre zamestnancov firiem i organizácií, v ktorých sú umiestnené. Pre zvyšnú populáciu sa plánuje ochrana pred možnými následkami mimoriadnych udalostí v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne v rodinných domoch a iných stavbách, ako aj v priestoroch dopravnej infraštruktúry.
Vybavenie úkrytov
Odolné úkryty sú vybavené zariadeniami na zásobovanie vodou aj elektrickou energiou, ďalej kanalizačným, filtračným a ventilačným zariadením, telekomunikačnou technikou, prístrojmi na signalizáciu polohy pri zavalení, zariadením na zabezpečenie podmienok potrebných na pobyt, hasiacimi prístrojmi a náradím na vyslobodenie z poškodeného úkrytu.
Tieto úkryty sú určené na ochranu proti vonkajšiemu statickému a dynamickému zaťaženiu, na zabezpečenie plynotesnosti stavby, na zabezpečenie dodávky filtrovaného vzduchu pre ukrývané osoby, ktoré sa v nich môžu zdržiavať dlhšiu dobu, minimálne päť dní.
Plynotesné nemajú také hrubé steny a stropy. Sú vhodné na krátkodobý pobyt osôb. Je v nich filtračné, ventilačné a sanitárne zariadenie, telekomunikačná technika, elektroinštalácia, náradie na vyslobodenie z poškodeného úkrytu, hasiace prístroje.
Kedy ich použiť?
Ukrytie nadväzuje na varovanie obyvateľstva prostredníctvom hlásnej služby, ktorá zabezpečuje včasné varovanie ľudí a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnych udalostí a samospráv o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej situácie.
„Ukrytie sa plánuje najmä v prípade radiačnej havárie. Je však nutné podotknúť, že vzhľadom na nedostatočné kapacity ochranných stavieb v Slovenskej republike sa odporúča využitie jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne, alebo využitie improvizovaných priestorov, ako sú pivničné a garážové priestory, suterény rôznych prístupných objektov, ktoré je najlepšie izolovať od pôsobenia rádioaktívnych látok vo vnútornom prostredí,“ objasnil nám hovorca rezortu vnútra.
Keby nastal vojnový konflikt a očakávali sa letecké nálety, alebo pri útoku vojenskými otravnými bojovými látkami, je na ukrytie tiež vhodné využiť všetky dostupné zariadenia civilnej ochrany a všetky suterénne, pivničné a podzemné priestory.
Nadštandardný Trenčín
V porovnaní s inými samosprávami sa v Trenčíne nachádza najväčší počet odolných a plynotesných úkrytov. V súčasnosti je tu 78 ochranných stavieb s filtroventilačným zariadením, ktoré majú kapacitu 14 619 osôb, čo je viac ako napríklad v celom Trnavskom kraji.
„Mesto Trenčín je nadštandardne vybavené úkrytmi CO. Je to hlavne preto, že tu bolo v minulosti velenie východného vojenského okruhu. No napriek tomu ich počet nepostačuje,“ poznamenala pre Štandard hovorkyňa trenčianskej samosprávy Erika Ságová.
Radnica má v priamej správe 35 úkrytov a spravuje aj 7 úkrytov, ktoré sú v mestských školách. „Všetky úkryty v našej správe sú po ich spohotovení prevádzkyschopné. Je v nich vzduchotechnika (filtroventilačné zariadenie), náradie – lopaty, krompáče a pod., nosidlá, voda, toalety, umývadlá, elektrina. Potraviny ani lieky v CO úkrytoch nie sú. Taktiež tam nie sú postele, ležadlá, stoly ani stoličky,“ objasnila nám Ságová.
Niektoré úkryty sú jednoúčelové a sú stále zamknuté. Niektoré využívajú aj dvojúčelovo a v súčasnosti slúžia napríklad ako sklady, bary, garáže či zasadačky.
Kľúče od tých úkrytov, ktoré sú umiestnené v bytovkách, majú aj správcovia týchto domov. No môžu ich vybrať zo zalepených a zapečatených obálok iba vtedy, ak bude vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá by si vyžadovala ukrytie obyvateľstva.
„Vždy musia o otvorení úkrytu upovedomiť pracovníkov Útvaru interných služieb MsÚ Trenčín,“ podotkla hovorkyňa.
Mesto v týchto ochranných stavbách zabezpečuje pravidelnú údržbu, čistenie a revízie, ktoré vyplývajú z legislatívy. Hovorkyňa nás informovala, že revízia elektroinštalácie sa v mestských úkrytoch naposledy uskutočnila v marci 2020 a posledná revízia funkčnosti filtračno-ventilačného zariadenia (FVZ) bola v júli 2023.
„Za ostatné štyri roky boli každoročne na starostlivosť o úkryty v mestskom rozpočte alokované financie vo výške 20- až 30-tisíc eur. Štát prispieva iba minimálne, a to formou refundácie nákladov za vykonané revízie funkčnej skúšky FVZ raz za tri roky,“ doplnila Ságová.
Suterény a pivnice
V trenčianskych odolných a plynotesných úkrytoch je možné v prípade potreby poskytnúť útočisko pre 16,3 percenta obyvateľov s trvalým pobytom v meste. Ostatní by museli vyhľadať iné priestory. V čase ohrozenia by suterénno-pivničné priestory pod bytovkami boli prispôsobené občanmi tak, aby im slúžili ako jednoduché úkryty budované svojpomocne.
Ľudia bývajúci v rodinných domoch (okrajové časti mesta) by sa ukryli vo vlastných pivniciach, ktoré by si tiež prispôsobili tak, aby sa ochránili. Občania, ktorí nemajú pivničné priestory, by sa mohli ukryť u susedov, u blízkej rodiny a podobne. Takýto scenár by platil nielen v Trenčíne, ale všade na Slovensku.
Samosprávy, vzhľadom na obmedzený zdroj financií, nemajú dostatok peňazí na komplexnú modernizáciu úkrytov. Ani štát, ktorý sa konsolidačnými opatreniami snaží znížiť deficit verejných financií, nie je v takej kondícii, aby sa touto témou aktuálne zaoberal.
„V prípade ochranných stavieb sa s prípadnými investíciami počíta v dlhodobom horizonte,“ dodal Neumann.