Nie je to len štatistická ilúzia
Nízka miera nezamestnanosti môže mať rôzne dôvody a vysvetlenia. A nie každá príčina nízkej nezamestnanosti musí vyvolávať optimizmus. Ekonomicky zorientovanému čitateľovi iste hneď napadne niekoľko možných vysvetlení tohto typu.
Prvý môže byť, že dlhodobo nezamestnaní sú frustrovaní a z trhu práce jednoducho odišli. To by štatisticky znížilo mieru nezamestnanosti, ktorá je pomerom počtu nezamestnaných k pracovnej sile, teda súčtu počtov nezamestnaných a zamestnaných. Lenže v tom to nie je.
V posledných rokoch rastie aj miera zamestnanosti, teda podiel zamestnaných na počte ľudí v produktívnom veku. Nielenže ľudia z trhu práce neodchádzajú, oni prichádzajú a zamestnávatelia sú schopní ich absorbovať. V strednej Európe by sme mali navyše dodať, že sa to v ostatných rokoch deje aj v situácii masívneho prílivu pracovnej sily z Ukrajiny.
Ďalším „podozrivým“ môže byť štátna pomoc najmä v období pandémie. Tá, samozrejme, vysvetľuje, prečo sa nezamestnanosť výraznejšie nezvýšila počas pandémie – respektíve prečo sa výrazne zvýšila v Amerike, ale nie v Európe.
No pandémia a súvisiace opatrenia sú dávno za nami a nezamestnanosť nerastie. Ak by sme nízku nezamestnanosť pripísali takzvaným zombie firmám, ktoré udržujú zamestnanosť, hoci sú neproduktívne, tak potom majú neobvykle dlhú schopnosť prežívať aj po ukončení štátnej podpory, a to naprieč rôznymi ekonomikami.
V tomto kontexte možno niekomu napadne iné vysvetlenie, a to inflačná politika centrálnych bánk. Makroekonomická teória štandardne predpokladá, že existuje inverzný vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou. Vysvetlením tohto vzťahu môžu byť „zlé peniaze“ (ako by to nazval Juraj Karpiš), keď lacné peniaze umožňujú vznik a prežitie firiem, ktoré by inak nefungovali. Tým sa vraciame k myšlienke zombie firiem.
Lenže tieto makroekonomické teórie na súčasnú situáciu nesedia. Inflácia sa rapídne znížila a nezamestnanosť sa nezvýšila. To by naznačovalo, že inflácia bola vyvolaná nákladovými šokmi – narušením dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine –, nie politikou centrálnych bánk, teda „zlými peniazmi“ (o tejto debate som už písal v júni).
Opatrný výhľad do budúcnosti
Jedným z faktorov, ktorý mohol prispieť k pozitívnemu vývoju nezamestnanosti, je zmenšovanie populácie. Jednotlivé ekonomiky zápasili s vysokou nezamestnanosťou, ak ohliadneme od krátkych periodických recesií, najmä v obdobiach, keď na trh práce vstupovali silné populačné ročníky. Tento problém dnes nemáme, naopak populácia v západných štátoch sa zmenšuje, a zásadná zmena nás v budúcnosti nečaká.
Iným faktorom, ktorý tiež nevzbudzuje optimizmus, je stagnácia či dokonca pokles produktivity práce. To sa týka predovšetkým Európy. Napriek klesajúcej nezamestnanosti v ostatnom období európske ekonomiky viac-menej stagnovali. Príčinou mohli byť už spomenuté nákladové šoky, ktoré však neboli len výsledkom faktorov mimo kontrolu domácej politiky. Európsku produktivitu zjavne poškodzujú politiky, ktoré sama tvorí, či už ide o Green Deal, reakcie na pandémiu alebo konflikty vo svete.
Nízka miera nezamestnanosti však vzbudzuje optimizmus v inom aspekte. Témou ostatného roku je umelá inteligencia a ďalšia automatizácia, nahradzovanie ľudskej práce strojmi. Lenže toto sa deje už dlho, hoci v odvetviach, ktoré možno unikali pozornosti intelektuálov. Nezamestnanosť neklesá len všeobecne, ale miera nezamestnanosti klesá aj u málo kvalifikovaných pracovníkov, u ktorých by sme nahradzovanie strojmi primárne očakávali.
Dlhodobá a intenzívna automatizácia v mnohých odvetviach zjavne nevyvolala dlhodobú nezamestnanosť. Naopak, zamestnanosť navzdory automatizácii vzrástla. V kombinácii so zmenšujúcou sa populáciou v produktívnom veku sa ďalší postup v automatizácii javí ako veľmi žiadúci – vrátane toho, čo môže priniesť (správne využitá) umelá inteligencia.
Pri všetkých negatívnych správach, ktoré o súčasnom stave ekonomiky dostávame, by sme nemali prehliadať aj tie pozitívne. Zvlášť na Slovensku, kde skúsenosť s vysokou nezamestnanosťou transformačného obdobia nie je len dávnou spomienkou.
