Primárka prešovskej infektológie: Covid už nie je nebezpečný, bojujeme so žltačkou

Roky 2020 a 2021 si ľudia navždy budú spájať s pandémiou COVID-19. Vírus, ktorý na Slovensko dorazil údajne z ďalekej Číny, spôsobil rozsiahle škody na ľudských životoch. Jeho dnešná mutácia už však podľa odborníčky nie je život ohrozujúca a aj vďaka pripravenosti sa stala bežnou súčasťou života.

Počty pacientov s covidom na oddelení infektológie v nemocnici J. A. Reimana v Prešove sú v súčasnosti minimálne, miesta plnia pacienti s hepatitídou. „Rozhodne ide o pokles výskytu ochorenia COVID-19 v porovnaní s predchádzajúcou pandémiou. Infekcia nemá zvláštne príznaky, ktoré ju odlíšia od bežných viróz. Aj vďaka očkovanosti a premoreniu už nejde o také početné závažné formy indikované na hospitalizáciu,“ uviedla pre Štandard Capáková.

Ako dodala, pacientov s covidom a zápalmi pľúc rôznej príčiny prijímajú zväčša na interné oddelenia, no ani tam nejde zatiaľ o veľké počty. Ochorenie zvládajú v prvej línii už aj obvodní lekári.

Covidu sa netreba báť, no je potrebné byť pripravený

V súčasnosti už aj všeobecní lekári vedia odporučiť liečbu, ktorá tento vírus dokáže zastaviť. „U mladých nekomplikovaných jedincov, respektíve jedincov s dobrou imunitou, ide o symptomatickú liečbu, vitamíny, hydratáciu a telesné šetrenie niekoľko dní. Stále je však dôležitá izolácia aj pár dní po odznení príznakov, respektíve po vykonaní a potvrdení negativity samotestovaním. U starších pacientov a u pacientov so závažnými komorbiditami radšej odporúčame dobre známe antivirotiká,“ dodala primárka s tým, že antibiotická liečba nie je bežnou súčasťou.

Lekárka tvrdí, že sa covidu netreba báť. Zdôrazňuje však, že treba byť informovaný a pripravený. Odporúča preto testovanie a očkovanie najmä rizikovým skupinám. Nosenie rúška v čase respiračného ochorenia považuje za samozrejmé.

Mohlo by Vás zaujímať Trvá to už nejako dlho. Prešovčania majú žltačku stále za pätami

„Nosenie rúška by malo byť samozrejmé v zdravotníckych zariadeniach u zdravotníckych pracovníkov, ale napríklad aj v čakárňach u pacientov s respiračnými prejavmi, u rizikových pacientov, napríklad onkologickí, starší či polymorbídni pacienti. Nie je to módny výstrelok, ale aj morálna otázka postoja a prejav informovanosti, ohľaduplnosti a zodpovednosti,“ myslí si odborníčka.

Žltačka neustupuje, týka sa už aj majoritnej skupiny obyvateľstva

Primárka infektológie vraví, že od septembra neevidujú na ochorenie COVID-19 žiadne úmrtie. „Na žltačku však áno. Na infekčnom oddelení máme stále plný stav pre epidémiu hepatitídy A už druhý rok,“ informovala Štandard s tým, že pretrvávajúcu chorobnosť vníma ako najintenzívnejšiu vlnu žltačky za posledné roky.

"Počas mojej 27-ročnej praxe takáto rozsiahla epidémia vírusovej hepatitídy typu A nebola. Pamätám si epidémiu prevažne u detí do päť rokov, to bolo asi pred pätnástimi rokmi. Trvala mesiac a vyskytla sa v obci Lomnička,“ spomína si lekárka.

V okrese Prešov sú v súčasnosti aktívne dve ohniská, a to v obciach Rokycany a Fričovce (spolu je tam 22 ochorení). V okrese Sabinov je aktívne jedno ohnisko, a to v obci Jarovnice (spolu je tam 50 ochorení). Najhoršia situácia je v okrese Stará Ľubovňa, kde je až sedem aktívnych ohnísk, a to v obciach Lomnička, Čirč, Kolačkov, Jakubany, Stará Ľubovňa - časť Podsadek, obec Šarišské Jastrabie a samotné mesto Stará Ľubovňa.

Pre jeden potvrdený prípad zo začiatku decembra zostalo do konca semestra na dištančnej výučbe 1 200 študentov Univerzity Komenského v Bratislave. Posledné dáta štátnych hygienikov podľa denníka Pravda hovoria, že na Slovensku je aktuálne celkovo vyše štyritisíc prípadov, najviac hepatitídy typu A je v Košickom kraji. 

Začalo to pred vyše rokom

Infekčná hepatitída typu A sa vo väčšom počte začala objavovať v Prešovskom kraji v lete 2023. Svoj vrchol dosiahla v októbri, keď na oddelení infektológie vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove evidovali až 85 pacientov. Počet lôžok bol kapacitne úplne vyčerpaný.

Mohlo by Vás zaujímať Petko: Vyzývame lekárov, aby stiahli výpovede a netraumatizovali spoločnosť

Situácia sa vyhrotila tak, že do Prešova pricestoval vtedajší hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý po rokovaní s kompetentnými orgánmi nariadil povinné očkovanie v ohniskách nákazy.

Vakcíny pomohli a nakazených ubúdalo. Keďže počet vakcín bol obmedzený, nasledovalo niekoľko nepravidelných vĺn nárastu a zníženia počtu nakazených. Ohniská nákazy sa presúvali z jedného miesta na druhé. 

Epidémia hepatitídy typu A, známa ako choroba špinavých rúk, zaznamenala najväčšie ohniská v miestach, kde žijú rodiny s nízkym hygienickým štandardom. S odstupom času sa však sporadicky rozšírila aj medzi majoritnú časť.

Hepatitída A sa objavuje v cykloch

Riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Prešove Jozef Varga pred časom Štandardu povedal, že vysoký počet nakazených nie je lokalizovaný v jednom mieste.

Mohlo by Vás zaujímať Nemocnice sa na akciové spoločnosti meniť nebudú. O mimoriadnej situácii vláda nerokovala

„Posúva sa v rámci východného Slovenska. Prvé prípady sa začali v okrese Košice, potom Michalovce, postupne sa ohniská nákazy začali vyskytovať v okrese Vranov nad Topľou, neskôr sa presunuli bližšie k Prešovu. Štandardne je ohnisko nákazy aktívne niekoľko mesiacov,“ vysvetlil odborník ešte v septembri tohto roka.

Epidémie vírusovej hepatitídy A sa podľa jeho slov objavujú v určitých cykloch, približne každých sedem až desať rokov. Za toto obdobie vyrastie v rizikových lokalitách nová generácia detí, ktoré proti ochoreniu nemajú vytvorené protilátky. Za najúčinnejší prostriedok proti hepatitíde preto považuje očkovanie.