Ako kórejská politika robí vrásky českej ekonomike

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol začiatkom decembra vyhlásil stanné právo a povolal do vládnych budov armádu. Parlament ho však o niekoľko hodín zrušil, čo armáda rešpektovala a zase sa stiahla. Prezident uznal prehru, ospravedlnil sa a parlament ho odvolal. To celé v priebehu niekoľkých dní.

V dvanástej najväčšej ekonomike sveta je navonok opäť pokoj, ozvena udalostí však ešte neustala. Napríklad v susednej Českej republike z toho celého majú vrásky. Do konca marca budúceho roka by totiž s kórejskou spoločnosťou KHNP (dcéra gigantu KEPCO) mal ČEZ podpísať zmluvu o výstavbe novej jadrovej elektrárne v Dukovanoch. Dva reaktory majú stáť každý osem miliárd eur a kórejská firma by mala mať opciu aj na nové bloky v Temelíne.

Mala, ak sa zmluva podpíše. Kórea je prezidentská demokracia a ak ústavný súd potvrdí odvolanie hlavy štátu, uskutočnia sa voľby, v ktorých je vysoká šanca na víťazstvo opozície. Tej sa nadchádzajúca dohoda s ČEZ-om nepáči. Podľa opozície aj mnohých iných odborníkov kórejská štátna firma cenovú ponuku výrazne „podstrelila“, keď nový reaktor ponúkla za polovičnú cenu oproti francúzskemu EDF.

Dumpingová cena má otvoriť brány kórejskému dodávateľovi do Európy. Južná Kórea chce navyše výstavbu Česku prefinancovať pôžičkou. Ak by dnešná opozícia odmietla zmluvu podpísať, celý proces by sa mohol vrátiť o niekoľko krokov späť.

Aby bol príbeh celý, spomeniem aj to, že americký Westinghouse (z českej súťaže bol vyradený v prvom kole) je v spore s KHNP o duševné vlastníctvo. Kórejčania plánujú použiť licencované reaktory Westinghouse, ten však tvrdí, že licencia platí len pre Kóreu, a nie pre export. Prípadné finančné urovnanie by ekonomickú životaschopnosť projektu pre Kóreu ešte viac zhoršilo.

Jadrové elektrárne sú pre energetickú sieť pilierom, pretože produkujú stabilnú, prevádzkovo lacnú a bezemisnú elektrinu. No ich výstavba so sebou nesie vždy veľké ekonomické riziko.

Koncern Westinghouse v roku 2017 zbankrotoval a musel sa reštrukturalizovať kvôli predraženiu výstavby dvoch elektrární. Ich cena narástla z 24 na 62 miliárd dolárov a stále nie sú hotové. Francúzska EDF zasa stratila 13 miliárd eur len na projekte elektrárne Hinkley Point.

Rosatom sa nateraz vyhol výraznejším sankciám, no väčšina jeho projektov je závislá od ruského kapitálu. Turecký projekt financuje Gazprombank, bieloruský, egyptský, maďarský či bangladéšsky projekt zasa priamo ruský štát a jeho exportná banka. Ak sa bude ruská kapitálová pozícia naďalej zhoršovať, bude musieť začať škrtiť tok desiatok miliárd dolárov aj do týchto projektov.

Jednoduché riešenie rizika nie je, stavba takto obrovského projektu je riziková z definície. Riziko však treba vážiť veľkosťou ekonomiky, a teda aj tým, aké veľké potenciálne predraženie projektu krajina unesie.