Výstavba dvoch 1200 megawattových blokov sa má začať tento rok s odhadovaným dokončením tesne po roku 2030. A už teraz je zjavné, že to bude veľký risk. Jeden dôvod je štandardný – výstavba jadrových elektrární v európskej realite vždy prerastá svoje pôvodné plány, takže náklady budú nakoniec výrazne vyššie a dostavba potrvá dlhšie. Zdržania v Paksi sa začali už v povoľovacom procese.
Projekt má však aj dodatočný problém. Dodávateľom je totiž ruský Rosatom. Ten má elektráreň nielen stavať, ale pôžičkou vyše 10 miliárd eur Maďarsku so splatnosťou do roku 2046 ju bude aj financovať.
Ohrozená spolupráca
Teoreticky to problém nebude, keďže nespadá do žiadnych sankcií. Lenže v praxi bude problémov viac než dosť. Rosatom totiž dodáva reaktory, ale veľkú časť technológií vrátane turbín a kontrolných systémov majú dodať západné firmy ako GE, Framatom či Siemens.
Práve Siemensu Berlín už v roku 2023 zatrhol dodávky na projekty Rosatomu. Maďarský premiér Viktor Orbán sa vtedy obrátil na Francúzsko, ktoré malo nemecké technologické výpadky nahradiť. Lenže Macron 2024 nie je Macron 2023 a aj francúzska spolupráca môže byť ohrozená, nehovoriac o americkej.
Ani nepriamy efekt sankcií nemožno úplne odignorovať. Na výrobu komponentov potrebuje Rosatom západné technológie, ako sú čipy, obrábacie stroje či softvér. Tie sa síce darí čiastočne získavať cez dovoz z tretích krajín, je to však drahšie, zložitejšie a nemalú časť importovaných západných technológií „zožerie“ prioritná výroba zbraní.
Naviac ruská flotila reaktorov je už pomerne prestarnutá a bude si čoskoro vyžadovať značné investície. Rosatom sa bude musieť čoraz viac rozhodovať medzi využitím obmedzených kapacít na zahraničné projekty alebo pre domácu výstavbu.
Praktické problémy
Problémy budú aj praktické. Pôvodný plán výstavby vznikol v roku 2014 a počítal s dodaním kľúčových komponentov po zemi cez Ukrajinu. Tlaková nádoba reaktora váži aj vyše dvesto ton a vyžaduje si zložitú logistiku. Vymyslieť alternatívnu cestu po mori bude zaujímavé. Výzvou môže byť aj pracovná sila, keďže pôvodne sa rátalo s tisíckami ukrajinských zváračov.
Posledný rébus je ekonomický. Rusko aj Maďarsko na tom nie sú kapitálovo najlepšie. Rosatom má síce zákaziek zatiaľ dosť a zarába obstojne, no jeho kapitál si hocikedy môže pre svoje potreby vypýtať štát, tak, ako si ho vypýtal od Gazpromu.
Väčší problém môže byť na strane Maďarska. To už dnes spotrebováva 4,3 percenta HDP len na platby dlhových úrokov, čo je najviac v celej EÚ. Teoreticky by sa mala nová elektráreň splatiť sama, všetko však bude závisieť od dopytu po bázickej elektrine.
Na jednej strane je tu dekarbonizáciou tlačená elektrifikácia priemyslu a dopravy, čo zvýši dopyt. Na strane druhej stojí prílev nových jadrových zdrojov, ako aj nové reaktory na Slovensku či plánovaná jadrová výstavba v Bulharsku a Poľsku, čo zvýši ponuku.
Jadrová energia má potenciál byť ešte dlho pilierom výroby elektriny. No každý nový projekt predstavuje extrémne ekonomické riziko s potenciálom zaťažiť krajinu na celé dekády. Aj preto Fínsko v roku 2022 ukončilo projekt výstavby novej elektrárne s Rosatomom, hoci v ňom utopilo už okolo 700 miliónov eur.
Maďari si budú musieť dobre rozmyslieť, či im to stojí za to riziko, kým je ešte čas. Vyzerá to však tak, že politické zadanie je jasné a na ekonomické prehodnotenie projektu a jeho rizík nebude žiadne miesto.
