Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bidenova administratíva predstavila nové klimatické ciele mesiac pred nástupom Trumpa

Vláda končiaceho prezidenta USA vo štvrtok predstavila nové ciele v oblasti klímy, ktoré vyplývajú z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, píše agentúra DPA.

Len mesiac pred inauguráciou Donalda Trumpa sa federálna vláda zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov v USA do roku 2035 o 61 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005.

„Som hrdý na to, že moja administratíva realizuje najodvážnejší klimatický program v americkej histórii,“ povedal prezident Joe Biden vo videopríhovore, v ktorom ocenil nové opatrenia zamerané na udržanie Spojených štátov „na ceste k nulovým čistým emisiám“ do roku 2050.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v prezidentskom úrade od dohody z Paríža odstúpil. Aj keď sa očakáva, že tak spraví aj po druhýkrát a zruší emisné predpisy, Bidenove nové klimatické ciele sú podľa portálu Axios navrhnuté s ohľadom na niektoré z Trumpových pravdepodobných politík.

Hovorkyňa Trumpovho tímu Karoline Leavittová pre agentúru AFP uviedla, že Trump počas prvého obdobia v Bielom dome „podporoval ochranu prírody a životné prostredie, a zároveň hospodársky rast pre rodiny“.

Tieto politiky podľa nej priniesli „cenovo dostupnú a spoľahlivú energiu pre spotrebiteľov spolu so stabilnými a dobre platenými pracovnými miestami“.

Bidenov vyslanec pre klímu John Podesta v telefonáte s novinármi pripustil, že Trump môže klimatické úsilie odsunúť do úzadia. Zároveň ale vyjadril presvedčenie, že hnacou silou pokroku v tejto otázke bude súkromný sektor a štátne a miestne samosprávy.

Environmentálne skupiny nové klimatické ciele končiacej administratívy vo všeobecnosti privítali. Stanovenie týchto cieľov, ako aj plán, ako ich dosiahnuť, malo lehotu najneskôr do februára 2025. Je v nich zahrnutý aj záväzok znížiť emisie „mimoriadne znečisťujúceho metánu“ o 35 percent do roku 2035.

„Toto je dôležitý bod a kritérium pre perspektívne štáty, mestá a podniky, ktoré si uvedomujú, že riešenie klimatických zmien je dobré pre hospodárstvo,“ vyhlásila Rachel Cleetusová z neziskovej organizácie Únia znepokojených vedcov.

Bidenova administratíva podľa AFP pravdepodobne presadzovala vôbec najambicióznejšie klimatické programy v histórii USA. Okrem iného sa vrátila k parížskej dohode a zaviazala sa chrániť 30 percent pôdy a vody do roku 2030.

Kritici však poukazujú na rozpor, ktorý spočíva v tom, že USA si zachovávajú postavenie najväčšieho svetového producenta fosílnych palív. Aj napriek pokroku však Spojené štáty zostávajú mimo plánu na splnenie svojho súčasného cieľa znížiť emisie do roku 2030 o 50 až 52 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini podpísal dve novely zákonov, obe sa týkajú vzdelávania

Zatiaľ čo prvá novela zákona o vysokých školách má priniesť zmenu v kreovaní správnej rady verejnej vysokej školy, druhá sa týka uznávania dokladov sestrám s odbornou prípravou v Rumunsku.

Novela zákona o vysokých školách upravuje okrem iného lehoty na vyhlásenie voľby rektora, pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy či kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora. Zavádza aj zmeny súvisiace s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

Ukrajina odmietla Pellegriniho vyjadrenie o výmene územia za mier

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina odmietla Pellegriniho vyjadrenie o výmene územia za mier

Úprava legislatívy o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií zase prinesie uznanie odbornej kvalifikácie sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku.

Zavádza zároveň koncept takzvaného automatického uznávania kvalifikácií v rámci členských krajín Európskej únie na pokračovanie v štúdiu.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunskí sociálni demokrati sa stiahli z povolebných rokovaní

Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) je však ochotná podporiť proeurópsku stredopravicovú menšinovú vládu, napísal vo štvrtok končiaci premiér a líder PSD Marcel Ciolacu na Facebooku.

„Nemôžete vytvoriť nič konkrétne s ľuďmi, ktorí hovoria jednu vec v súkromí a niečo iné pred novinármi. S takzvanými partnermi, ktorým sa hnusí sedieť s vami za stolom a ktorí si myslia, že sa takto ‚zašpinia‘, nič neurobíte,“ citovali Ciolaca agentúry Agerpress a MTI.

PSD podľa neho tolerovala takéto postoje dlho bez rozruchu. „PSD dôstojne odchádza od rokovacieho stola, ale neuteká pred zodpovednosťou. V parlamente je pripravená hlasovať za pravicovú menšinovú vládu,“ pokračoval Ciolacu.

Dodal, že PSD to robí preto, lebo Rumunsko naliehavo potrebuje vládu, ktorá by riešila súčasné problémy až do nadchádzajúcich prezidentských volieb.

Ciolacu reagoval na skutočnosť, že predsedníčka stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) Elena Lasconiová v stredu večer odišla z rokovaní o novej vláde, ktorú majú zostaviť „proeurópske“ strany, a účasť USR v koalícii podmienila splnením osembodového zoznamu podmienok.

Politička, ktorá sa v anulovanom prvom kole prezidentských volieb umiestnila na druhom mieste, obvinila potenciálnych koaličných partnerov – PSD, Národnú liberálnu stranu (PNL), Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) a zástupcov národnostných menšín –, že „nepochopili odkaz voličov“ z volieb 1. decembra.

Po odstúpení PSD majú zvyšky „proeurópskej koalície“ v zákonodarnom zbore menej ako 40 percent kresiel. Táto koalícia sa sformovala s cieľom pôsobiť ako blok vyvažujúci Calina Georgesca, ktorého označovala za proruského.

Ten bol totiž podľa prieskumov favoritom na zvolenie v prezidentských voľbách predtým, než ústavný súd anuloval výsledky prvého kola s tým, že Georgescovi „pomohla internetová kampaň z Ruska“.

Ďalším deklarovaným dôvodom vzniku koalície bola snaha zabrániť vstupu do vlády stranám, ktoré podľa nej predstavujú „krajnú pravicu“ – Aliancii za zjednotenie Rumunov (AUR), S.O.S. Rumunsko a Strane mladých ľudí (POT).

(tasr)

Minúta  |  

Patrioti sú v europarlamente opozíciou, povedal Orbán

Maďarský premiér na štvrtkovom stretnutí suverenistickej frakcie pred samitom EÚ v Bruseli avizoval, že Patrioti pre Európu (PfE) môžu mať o niekoľko rokov väčšinu europoslancov, citoval Viktora Orbána portál Telex.

Na samit EÚ pozval predseda Európskej rady António Costa aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Na otázku, či Orbán predstaví Zelenskému svoj mierový plán na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, maďarský premiér povedal, že „už je to na stole – buď to prijmú, alebo nie“.

„Pracujem a aj spím v pohotovostnom režime. Vždy som pripravený na akúkoľvek zmysluplnú diskusiu,“ odpovedal Orbán na otázku, či sa stretne v Bruseli so Zelenským.

(tasr)

Minúta  |  

TASS: V blízkosti budovy abcházskeho parlamentu sa strieľalo

Pri sídle parlamentu neuznanej republiky Abcházsko na severozápade Gruzínska doteraz neznámy páchateľ spustil streľbu, pričom zranil najmenej dvoch poslancov, povedal agentúre TASS anonymný zdroj z tamojšej generálnej prokuratúry.

„V blízkosti parlamentu došlo k streľbe. Podľa predbežných informácií sú zranení dvaja poslanci,“ povedal zdroj.

Ruská štátna agentúra nezverejnila žiadne ďalšie podrobnosti.

(sab)

Minúta  |  

Malatinec z Hlasu sa mal stretnúť so Šimkovičovou, podľa ministerky neprišiel

Roman Malatinec (Hlas) v stredu vyčítal ministerke kultúry, že nekomunikuje s kultúrnou obcou.

Martina Šimkovičová (nom. SNS) reagovala, že s poslancom z Hlasu sa mali v stredu stretnúť. "Tieto dvere sú otvorené, na úrade, môžu kedykoľvek prísť, snažila som sa mu dovolať, mal vypnutý telefón a potom nezdvíhal," uviedla.

Zároveň upozornila na pravidelné príspevky z Fondu na podporu umenia trom občianskym združeniam, ktoré spadali pod jedného žiadateľa. Tvrdí, že tie si za peniaze určené na podporu umenia vyúčtovávali napríklad cesty do New Yorku, Grécka, Estónska, Berlína, Gruzínska a podobne.

Malatinec vyzýva Šimkovičovú na prehodnotenie personálnych nominácií

Mohlo by Vás zaujímať Malatinec vyzýva Šimkovičovú na prehodnotenie personálnych nominácií

Ministerstvo kultúry tiež zdôraznilo, že má záujem o fungovanie fondu, čoho dôkazom je aj navýšenie jeho rozpočtu o desať miliónov eur pre rozvoj kultúrnej infraštruktúry v regiónoch.

Šimkovičová zároveň odmietla, že by voči generálnemu riaditeľovi Pamiatkového úradu SR Máriovi Comissovi bolo podané trestné oznámenie. Historické budovy by podľa ministerky mali byť čím skôr preklasifikované, aby sa na nich mohli jednoduchšie vykonávať opravy.

Poslanec Malatinec v stredu na tlačovej konferencii okrem iného vyzval ministerku kultúry, aby zvážila odvolanie riaditeľa pamiatkového úradu Comissa, riaditeľa Slovenskej národnej galérie Jaroslava Niňaja aj jej spolupracovníka Lukáša Machalu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.