Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajiny Únie spotrebúvajú zásoby plynu rekordným tempom, píše Financial Times

Zásoby plynu v EÚ sa míňajú najrýchlejšie od vypuknutia energetickej krízy spred troch rokov.

Zásoby plynu v skladovacích zariadeniach klesli od konca septembra do polovice decembra, podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe, o približne 19 percent, informuje denník Financial Times.

V predchádzajúcich dvoch rokoch boli poklesy zásob v rovnakom období jednociferné. Dôvodom boli vyššie než priemerné teploty a nižší priemyselný dopyt spôsobený vysokými cenami plynu. Natasha Fieldingová z agentúry Argus Media uviedla, že Európa je tento rok nútená spoliehať sa viac na svoje podzemné zásoby, pretože dovozy skvapalneného LNG plynu tankermi poklesli a dopyt sa zvýšil.

Konkurenčný tlak a vyšší dopyt

Dovoz LNG do Európy ovplyvňuje aj zvýšený dopyt v Ázii, v ktorej ceny plynu ostali konkurencieschopné. Tento faktor spôsobil spomalenie dovozu LNG do Európy a zvýšenú závislosť na zásobách. Podobne rýchle čerpanie zásob sa naposledy zaznamenalo v roku 2021, keď Rusko obmedzilo dodávky plynu cez svoje potrubia ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine.

Aktuálne sú zásoby plynu v EÚ na úrovni 75 percent, čo je mierne nad priemerom za posledných desať rokov. Na porovnanie, minulý rok boli zásoby v rovnakom období na úrovni 90 percent. Rýchle čerpanie zásob by mohlo budúci rok zvýšiť náklady na dopĺňanie, čo už signalizujú vyššie ceny plynu obchodovaného na letné obdobie v porovnaní so zimnými dodávkami.

Povinné ciele a geopolitické tlaky

Krajiny EÚ majú podľa Európskej komisie povinnosť naplniť zásobníky plynu na 90 percent kapacity do začiatku novembra. Niektoré štáty však zaznamenali prudšie poklesy zásob, keď napríklad v Holandsku klesli o 33 percent, vo Francúzsku o 28 percent.

Ďalším významným faktorom je očakávané ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu plynovodom Bratstvo na konci roka 2024. Ten aktuálne pokrýva päť percent dovozu plynu do EÚ.

Situáciu ďalej komplikujú geopolitické faktory. Novozvolený americký prezident Donald Trump pohrozil clami, ak EÚ nezvýši nákup amerického plynu. Katar medzitým varoval, že zastaví dodávky LNG, ak Európa presadí nové legislatívne pravidlá týkajúce sa emisií a pracovných podmienok.

Slovensko nie je jediné, kto má v Európe záujem o dodávky plynu z Ruska, uviedol Lavrov

Mohlo by Vás zaujímať Slovensko nie je jediné, kto má v Európe záujem o dodávky plynu z Ruska, uviedol Lavrov

Ruský plyn zažíva comeback v Česku

Dovoz ruského zemného plynu do Česka vzrástol medziročne o približne 530 percent, a to aj napriek tomu, že minulý rok česká vláda deklarovala, že na území Česka sa ruský plyn nenachádza. Od tej doby však zažíva ruský plyn na tomto území silný "comeback", takže Rusko je spolu s Nórskom suverénne najväčším importérom tejto komodity do ČR, uviedol tento týždeň hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

"Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 percent, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období roku to bolo už 915,9 tisíc ton," vysvetlil odborník.

Kovanda pripomenul, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko, Maďarsko a donedávna aj Rakúsko, nie teda prostredníctvom priameho kontaktu s ruským exportérom Gazpromom. ČR tak v tomto roku taktiež využila výhody dovozu pomerne lacného ruského plynu, doplnil ekonóm.

Problém môže podľa neho predstavovať zastavenie tranzitu cez územie Ukrajiny, ku ktorému by malo dôjsť od nového roku, čo by mohlo viesť k výraznému poklesu dostupnosti ruského plynu v Česku.

"Túto situáciu sa teraz snaží zvrátiť najmä Slovensko. Zatiaľ ale nie je zrejmé, či sa premiérovi Ficovi podarilo pri rokovaní v Kremli nájsť riešenie, ktoré by umožnilo dodávky ruského plynu cez Ukrajinu aj v budúcom roku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami zopakoval, že takýto tranzit neprichádza do úvahy," uzavrel Kovanda.

(mm)

Minúta  |  

Bratislavskí lekári ošetrili na Štedrý deň takmer 360 pacientov

Ľudí potrápili bolesti brucha, alkohol či kosť v hrdle.

S vážnymi zraneniami chrbtice skončil pacient po autonehode cestou na polnočnú omšu.

Pacienti prichádzali opäť s rôznymi zdravotnými problémami. Boli to napríklad bolesti brucha či piati ľudia, ktorým pri večeri zostala kosť v hrdle. Desať pacientov bolo intoxikovaných z pitia nadmerného množstva alkoholu a 17 pacientov prišlo so psychickými ťažkosťami.

„Urgenty navštívili aj ľudia, ktorí sa bez zjavnej príčiny a bez akýchkoľvek ťažkostí dožadovali vyšetrení, ako je MR, CT alebo žiadali od našich zdravotníkov kompletný obraz krvi," poznamenala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi chcú zhromažďovať údaje o polohe predplatiteľov mobilných služieb

Dáta používateľov majú byť podľa ministerstva anonymizované a budú slúžiť na zlepšenie verejnej správy.

Službu plánujú spustiť začiatkom roka 2025. Cieľom tejto iniciatívy je podľa ruského ministerstva digitálneho rozvoja vytvoriť nástroje na efektívnejšie plánovanie verejných projektov ako sú školy, cesty či infraštruktúra, a rýchlejšie reagovať na núdzové situácie.

Ministerstvo tvrdí, že údaje budú neosobné a nebude z nich možné identifikovať konkrétne osoby. Podpredseda vlády Dmitrij Černyšenko uviedol, že mechanizmus bude transparentný a bezpečný, pričom nebude porušovať práva občanov ani záujmy podnikov.

Mobilní operátori a odborníci však vyjadrili obavy. Asociácia Big Data, zastupujúca veľkých hráčov ako napríklad MTS, Beeline, Megafon a Jandex, upozornila, že takýto prenos údajov by mohol porušovať legislatívu, ktorá obmedzuje prenos určitých informácií vrátane anonymizovaných geostôp. Operátori sú ochotní poskytovať iba súhrnné štatistické údaje, nie detailné informácie o pohybe jednotlivcov.

Odborníci varujú pred možnosťou opätovnej identifikácie anonymizovaných údajov. Podľa odborníka na ochranu súkromia Alexeja Munťana by bolo možné identifikovať používateľov spojením geostôp s ďalšími informáciami, ako sú dáta o platbách. Ďalší expert Ivan Begtin tvrdí, že aj anonymizované údaje môžu byť zneužité na sledovanie občanov, referuje web Moscow Times.

Operátori navyše používajú geodáta na poskytovanie analytických služieb. Ich bezplatné odovzdávanie štátu by podľa nich mohlo podkopať ich biznis. Begtin označil túto iniciatívu za „znárodnenie“ údajov, ktoré by mohlo ohroziť existujúcu dátovú ekonomiku.

V súčasnosti štát nakupuje anonymizované údaje od telekomunikačných operátorov, napríklad na plánovanie dopravných projektov v Moskve. Nová služba by však umožnila štátu získavať tieto údaje bezplatne, čo by mohlo pripraviť operátorov o časť ich príjmov. 

(mm)

Minúta  |  

V Kazachstane sa zrútilo lietadlo s desiatkami osôb na palube

Haváriu lietadla, ktoré sa v stredu zrútilo pri meste Aktau na západe Kazachstanu, prežilo 28 ľudí vrátane troch detí, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Na palube sa podľa neho nachádzalo 67 ľudí vrátane piatich členov posádky.

Lietadlo Embraer 190 patriace azerbajdžanským aerolíniám AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do Grozného v ruskom Čečensku. Kvôli hmle v Groznom ho presmerovali do Machačkaly v Dagestane, ale podľa spoločnosti AZAL bolo nútené núdzovo pristáť približne tri kilometre od Aktau.

Bezprostredne nie je jasné, čo nehodu zapríčinilo. TASS predtým s odvolaním sa na spoločnosť AZAL písala o možnej kolízii s vtákmi. Úrady to nateraz nepotvrdili.

Dvadsaťdva ľudí hospitalizovali, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie. Vodca Čečenska Ramzan Kadyrov na Telegrame napísal, že medzi preživšími je 12 ľudí v kritickom stave a rodinám obetí vyjadril sústrasť. Päť osôb poslali na jednotku intenzívnej starostlivosti, informovala agentúra Kazinform s odvolaním sa na oddelenie zdravotníctva Mangistauskej oblasti v Kazachstane.

Na neoverenom videu z havárie bolo podľa agentúry Reuters vidieť, ako lietadlo pri dopade na zem vzbĺklo a následne stúpal hustý čierny dym.

Na snímke je vrak lietadla Embraer 190 azerbajdžanských aerolínií AZAL, ktoré sa zrútilo pri meste Aktau na západe Kazachstanu. Foto: TASR/AP

Ministerstvo pre mimoriadne situácie uviedlo, že na mieste zasahovalo 150 hasičov so 45 kusmi techniky, ktorí sa pokúšali uhasiť požiar.

Zoznam cestujúcich sa momentálne zostavuje, uviedla TASS s tým, že podľa tlačového oddelenia kazašského ministerstva dopravy bolo na palube 37 občanov Azerbajdžanu, 16 občanov Ruska, šesť občanov Kazachstanu, traja občania Kirgizska.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa mal pôvodne v stredu zúčastniť na summite Euroázijskej hospodárskej únie v Rusku. Po nehode sa však podľa ruskej agentúry RIA vracal do vlasti.

https://twitter.com/NZ_Trav/status/1871819719520801238

Na mieste zrútenia sa podľa kazašských úradov 52 hasičov s 11 kusmi techniky snažilo uhasiť požiar. Lietadlo podľa nich patrilo spoločnosti Azerbaijan Airlines. Spoločnosť tvrdí, že stroj Embraer 190 "núdzovo pristál" približne tri kilometre od Aktau.

Lietadlo smerovalo z Baku do mesta Groznyj v Rusku, ale pre hmlu ho presmerovali do Machačkaly na západnom pobreží Kaspického mora, potvrdilo letisko v Groznom.

(taasr, tass, skynews)

Minúta  |  

Rusko znovu útočilo na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

Minister energetiky Herman Haluščenko však nekonkretizoval, ktoré mestá alebo oblasti čelili útoku.

„Nepriateľ opäť masívne útočí na energetický sektor," napísal Haluščenko krátko pred 06.00 h SEČ na sociálnej sieti Facebook. "Prevádzkovateľ prenosovej sústavy prijíma potrebné opatrenia na obmedzenie spotreby, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky pre energetickú sústavu," dodal s tým, že akonáhle to bezpečnostná situácia dovolí, budú objasnené spôsobené škody. Ľudí vyzval, aby zostali v úkrytoch.

Mohutnému raketovému útoku bolo vystavené znovu aj mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny, uviedol tamojší primátor Ihor Terechov. Zranenia podľa neho utrpeli najmenej štyria ľudia a z nich dvaja sú vo vážnom stave.

Okrem toho v mnohých oblastiach Ukrajiny bol v noci na stredu vyhlásený poplach v súvislosti s ďalším útokom ruských dronov typu Šáhid. Dronové útoky hlásili zo Záporožia, odkiaľ prišli aj správy o výbuchoch. Prelety dronov zaznamenali okrem Záporožskej oblasti aj v Kyjevskej, Černihivskej, Sumskej a Vinnyckej oblasti. Výbuchy hlásili aj v meste Dnipro, dodala agentúra DPA.

Ruská armáda podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova podnikla najmenej sedem útokov, čo viedlo k vzniku požiarov a škodám na civilnej infraštruktúre.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na stredu bolo zničených 59 ukrajinských dronov. Celkovo 26 zostrelili nad Belgorodskou oblasťou, 23 nad Voronežskou oblasťou, po tri nad Kurskou, Brianskou a Tambovskou oblasťou a jeden nad Azovským morom.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev na sieti Telegram napísal, že padajúce trosky spôsobili menšie škody na elektrickom vedení a streche domu. Mierne poškodené boli podľa neho aj ďalšie budovy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Dánsko posilňuje obranu Grónska po opätovnom záujme Donalda Trumpa o jeho kontrolu

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena ide o investíciu v hodnote najmenej 1,5 miliardy dolárov, pričom načasovanie označil za „iróniu osudu“.

Grónsko, autonómne územie Dánska, má strategický význam pre USA vďaka svojej polohe na najkratšej trase medzi Severnou Amerikou a Európou a bohatým zásobám nerastných surovín. Dánsky obranný balík zahŕňa nákup dvoch nových kontrolných lodí, dvoch dronov s dlhým doletom, posilnenie Arktického velenia v hlavnom meste Nuuk a modernizáciu jedného z troch hlavných civilných letísk na prijímanie stíhačiek F-35, informuje stanica BBC.

Trump na svojej platforme Truth Social uviedol, že kontrola nad Grónskom je pre Spojené štáty „absolútna nevyhnutnosť“ z hľadiska národnej bezpečnosti a slobody vo svete. Na jeho vyjadrenie reagoval grónsky premiér Mute Egede, ktorý zdôraznil, že Grónsko nie je na predaj, no zároveň podporil otvorenosť pre spoluprácu a obchod so susedmi.

Analytici však tvrdia, že posilnenie arktickej obrany Dánskom nebolo priamou odpoveďou na Trumpove komentáre, ale výsledkom dlhodobo diskutovaných plánov. Dánsko bolo doteraz pomalé v rozširovaní vojenskej kapacity v Grónsku, no tlak zo strany Číny a Ruska môže zvýšiť požiadavky USA na väčšiu kontrolu.

Podľa majora Steena Kjaergaarda z Dánskej obrannej akadémie mohol Trumpov záujem vytvoriť tlak na Dánsko, aby prioritizovalo svoje arktické vojenské schopnosti. Tento krok označil za strategický, keďže Trump dosiahol výsledok bez potreby riešiť grónsky systém závislý na dotáciách z Kodane.

Trump už v roku 2019 predložil návrh na akvizíciu Grónska, čo viedlo k ostrým reakciám dánskych a grónskych predstaviteľov. Vtedajšia dánska premiérka Mette Frederiksenová označila túto myšlienku za absurdnú.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.