Videá z poľovníckej chaty ukazujú porušenia zákona a neobsahujú zmienky o korupcii

Jana Ďurková, Natália Svítková a Jarmila Koteková zverejnili na sociálnej sieti Facebook príspevok, v ktorom „darovali“ verejnosti podľa ich názoru kompletné znenie nahrávok z chaty v Čifároch. Poľovnícka chata bola predmetom sledovania zo strany polície v roku 2021, pretože sa vyšetrovateľ NAKA Martin Juhász domnieval, že v nej dochádza k trestnému činu pytliactva.

Na chate sa stretávali politici Robert Fico, Robert Kaliňák, dnes už zosnulý Miroslav Bödör, advokát Marek Para a súčasný riaditeľ SIS Pavol Gašpar, ktorý bol v tom čase advokát. Nahrávky zachytávajú tieto osoby, ako rozoberajú rôzne aktuálne kauzy, ale aj iné súvisiace okolnosti.

Robert Kaliňák. Foto: Daniel Stehlík/TASR

Trojica žien, ktorá nahrávky zverejnila, vo svojom statuse na sociálnej sieti tvrdí, že sa rozhodli nahrávky zverejniť, pretože podľa nich nie sú ani utajované, ani tajné, a už vôbec nie nelegálne. Tvrdia, že legálne ich má k dispozícii približne 30 ľudí mimo orgánov činných v trestnom konaní, ktorí nie sú nijako obmedzení v ich šírení.

Nahrávky sú nelegálne

Hneď prvé tvrdenie žien o legalite nahrávok a ich voľnom šírení nie je pravdivé a, naopak, práve ich zverejnením mohli porušiť viacero zákonov.

Vyšetrovateľ Juhász v roku 2021 dostal príkaz na sledovanie objektu, pretože sa pomerne bizarne domnieval, že v ňom dochádza k pytliactvu. Tento právny záver o pytliactve v obydlí spochybnili viacerí odborníci z právnickej obce, pričom mediálne najobsiahlejšie sa k právnej nezmyselnosti celého sledovania chaty vyjadril sudca Peter Šamko.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka potvrdil nezákonnosť vyhotovených nahrávok s tým, že ich nie je možné použiť ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní. Podstata nezákonnosti sledovania spočívala v tom, že vyšetrovateľ Juhász sledoval chatu aj po tom, ako vedel, že v nej nedochádza k pytliactvu. Zákonný postup by bol sledovanie okamžite ukončiť, pretože ide o vážny zásah do súkromia osôb a navyše sa nepotvrdila trestná činnosť, pre ktorú súd vydal príkaz na sledovanie.

Maroš Žilinka. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Generálny prokurátor navyše označil v tom čase uniknuté video z poľovníckej chaty za absolútne neprípustnú snahu o ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov pred ich rozhodovaním, za snahu o marenie vyšetrovania, ale aj za manipulovanie verejnej mienky.

Paralelu s týmto prípadom možno nájsť v kauze Gorila, kde rovnako vyšetrovateľ klamal o skutočnom účele sledovania bytu, kde sa stretávali politici ako Robert Fico a podnikatelia ako Jaroslav Haščák. Ústavný súd opakovane potvrdil nezákonnosť nahrávok z bytu a prikázal ich zničiť. Nezákonné konanie policajta tak hneď od svojho počiatku zmarilo vyšetrovanie korupcie.

Za nezákonné nahrávky je stíhaný policajt Juhász

Namiesto ukončenia sledovania Juhász pokračoval v sledovaní chaty, pretože sa v nej stretávali vysoko profilované osoby, ktoré boli v tom čase označované vládnou mocou za „mafiu“. Všetci okrem Bödöra staršieho boli aj trestne stíhaní. Získané nahrávky a ich doslovné prepisy dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry použil okrem iného aj v návrhu na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec.

Trestné stíhania boli neskôr zrušené, pretože polícia často nedokázala ani zadefinovať, čoho sa mali vlastne dopustiť.

Vyšetrovateľ Juhász je v súčasnosti trestne stíhaný za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa práve pre nelegálne sledovanie, ktoré mal podľa inšpekcie zinscenovať iba preto, aby mohol nahrať politikov a advokátov.

Nezákonnosť nahrávok teda potvrdil generálny prokurátor, pričom protizákonnosť ich vyhotovenia je natoľko vysoká, že vyšetrovateľ Juhász je sám trestne stíhaný.

Šírenie nahrávok môže spadať pod niekoľko trestných činov

Verejné šírenie takýchto nelegálnych nahrávok môže napĺňať skutkové podstaty niekoľkých trestných činov. Trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy bol v tomto prípade naplnený tým, že zverejnením a šírením nelegálnych nahrávok trojica žien porušila dôvernosť neverejných prejavov.

Ak by šírením nahrávok bola dotknutým osobám spôsobená vážna ujma na právach, hrozil by im trest odňatia slobody až na dva roky. Rozsiahle mediálne výstupy a obvinenia v súvislosti s nahrávkami voči nahratým osobám možno v zmysle judikatúry súdov bez okolkov označiť za vážnu ujmu na osobnostných právach.

Zverejnením nahrávok sa trojica žien mohla dopustiť aj trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, a to tým, že úmyselne prostredníctvom sociálnej siete zhoršila kvalitu života nezákonne sledovaným osobám tým, že neoprávnene zverejnili videá osobnej povahy, ktoré mohli značnou mierou ohroziť ich vážnosť alebo im privodiť vážnu ujmu na právach.

Ak by sme dali bokom práva politikov, ktorí musia zniesť vyššiu mieru verejnej kritiky, u advokátov takáto povinnosť neplatí. Naopak, ich živobytie je často postavené na vážnosti a profesionalite ich osoby.

Rovnako trestný čin poškodzovania cudzích práv spácha ten, kto neoprávnene poruší tajomstvo zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu uchovávaného v súkromí iného tým, že ich zverejní, sprístupní tretej osobe alebo iným spôsobom použije, a tým spôsobí inému vážnu ujmu na právach.

Pomerne zvláštne označený trestný čin ochrany súkromia v obydlí spácha ten, kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí a právo na jeho súkromný a rodinný život tým, že bez jeho súhlasu neoprávnene zadováži pre seba alebo iné osoby poznatky o jeho živote a živote osôb v jeho obydlí, pričom na to využíva informačno-technické a iné technické prostriedky na vyhotovenie záznamov alebo inej dokumentácie. Aj táto trestná činnosť mohla byť naplnená, ak neboli splnené zákonné podmienky na sledovanie osôb.

Ak by dané nahrávky zaslal príbuzným čurillovcov príslušník OČTK, dopustil by sa navyše trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a pravdepodobne by bol stíhaný podobne ako vyšetrovateľ Juhász.

Aj v civilnej rovine boli porušené práva

V civilnej rovine rovnako došlo k porušeniam viacerých zákonov.

Predmetom nahrávok sú aj rozhovory advokátov o ich klientoch či taktikách v súdnych sporoch. Zverejnenie takýchto informácií rozhodne porušuje pravidlá ochrany osobných údajov v zmysle nariadenia GDPR.

Ak by zásah do ústavných práv na súkromie šírením nelegálnych nahrávok nebol takej intenzity, aby bolo potrebné využiť normy trestného práva, určite by došlo k nezákonným zásahom v civilnej sfére.

Žaloby na ochranu osobnosti, najmä s odkazom na masívne, zväčša negatívne pokrývanie médiami v súvislosti s obsahom nahrávok, by dotknutým osobám zachyteným na nahrávkach poskytli vysoké šance na úspech v civilných žalobách proti osobám, ktoré ich zverejnili, ako aj nárok na odškodné.

Každá osoba má totiž právo na súkromie a ochranu osobnosti pred neoprávnenými zásahmi aj v civilnej rovine, pričom týchto práv sa môže domáhať prostredníctvom súdnych žalôb.

Obsah nahrávok tvoria vulgarizmy aj posmešky

Samotný obsah nahrávok obsahuje okrem všeobecných vulgarizmov adresovaných konkrétnym osobám aj posmešné narážky na sexuálnu orientáciu prezidenta Petra Pellegriniho alebo na sudkyňu Pamelu Záleskú.

Rozsiahle rozhovory na chate sa týkajú rôznych trestných či politických káuz, no napriek mediálnej prezentácii či očakávaniam verejnosti o zákulisných dohodách a korupcii sa aktéri sledovania bavia o týchto veciach najmä z právnej alebo vecnej stránky.

Peter Pellegrini. Foto: Dano Veselský/TASR

Robert Fico spolu s advokátmi Parom a Gašparom rozoberajú prípad Dušana Kováčika a jeho odsúdenie, pričom v danej veci zaznievajú argumenty o nelogickosti jeho odsúdenia či o chýbajúcich dôkazoch. Ide o rovnaké argumenty ako tie, ktoré predseda Smeru prezentoval na svojich tlačových konferenciách. Rovnaké argumenty používa Robert Kaliňák pri obvinení Tibora Gašpara, keď rozoberá jeho kauzy.

Napriek nedávnym tvrdeniam Štefana Hamrana o tom, že Fico na nahrávkach nehovorí o účelovosti stíhania Kováčika, opak je pravdou. Robert Fico na nich vyslovene tvrdí, že takto postavené stíhanie a odsúdenie nemôže byť iné ako účelovo pretlačené, pretože podľa jeho názoru z právnej stránky neobstojí. S týmto názorom súhlasia aj prítomní advokáti.

Nahrávky vyvracajú tvrdenia o poslušnosti Žilinku

Nahrávky nepotvrdzujú ani mediálne či politické špekulácie o tom, že Maroš Žilinka koná v prospech Fica alebo na jeho pokyn. Naopak, advokát Para na nahrávke hovorí o tom, ako sa niektorí poslanci, ktorí hlasovali za Žilinku, sťažujú, že im Žilinka po zvolení ani nezdvíha telefón. Nahrávky neobsahujú žiadnu zmienku o tom, že by Žilinka mal niečo „účelovo vybaviť“. Diskutuje sa skôr o právnych dôvodoch jeho rozhodnutí v jednotlivých veciach.

Rovnako žiadnym spôsobom Fico ani Kaliňák nerozoberajú údajné „aktivity zločineckej skupiny“, pre ktorú boli obvinení spolu s Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom, napríklad v kauze Súmrak.

Podľa obvinenia mali založiť skupinu, ktorá mala diskreditovať svojich politických oponentov na čele s Andrejom Kiskom. Obvinenia boli neskôr zrušené, pretože policajti nevedeli zadefinovať, kto mal čo a ako spáchať. Navyše, Andrej Kiska bol nedávno právoplatne odsúdený za daňový podvod, čím sa potvrdili slová Roberta Fica o daňovej trestnej činnosti Kisku.

Aj keď spolu rozoberajú rôzne kauzy, nijakým spôsobom neplánujú protizákonné aktivity tak, ako to vykresľovala NAKA v ich obvineniach. Rétorika prítomných sa drží v rovine toho, ako politicky vykresliť rôzne situácie v ich prospech, no nie s použitím nezákonných prostriedkov.

Ako príklad poslúži otázka advokáta Paru voči Ficovi, či vie o nejakom užšom vzťahu prokurátora Daniela Lipšica a sudcu Jána Hrubalu ako podklad pre námietku zaujatosti pred súdom. Fico sa ho pýta, či ho zaujíma nejaké konkrétne obdobie, lebo on o ničom nevie. Následne Fico opisuje, ako zmienky v tomto vzťahu hľadali na internete tak, že hľadali spoločné pracoviská Lipšica a Hrubalu.

Vyhľadávanie informácií na internete z otvorených zdrojov rozhodne nepatrí pod zakázané činnosti organizovanej zločineckej skupiny.

Andrej Kiska. Foto: Pavol Zachar/TASR

Médiá sa už v minulosti zamerali na účelovo vypustenú nahrávku z chaty, ktorá obsahovala vulgarizmy Gašpara ml. a jeho údajné pokusy o manipuláciu svedeckej výpovede Roberta Kaliňáka. Za tento skutok bol Gašpar krátko obvinený zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy, avšak po dvoch mesiacoch mu prokurátor obvinenie zrušil pre jeho nezákonnosť a nedôvodnosť.

Na nahrávkach padajú aj vážne obvinenia

Oveľa závažnejšie tvrdenia, ktoré neboli predmetom mediálneho pokrytia, boli zachytené na nahrávkach z úst Roberta Fica. V nahrávke Fico opisuje, ako NAKA účelovo vyrábala obvinenia voči Diane Santusovej a riaditeľovi NBÚ Romanovi Konečnému.

Podľa Fica v priebehu jedného dňa a niekoľkých hodín jeden policajt vyrobil úradný záznam, na základe ktorého o dve hodiny začal trestné stíhanie a o tri hodiny už obvinil konkrétne osoby, pričom ich plánoval zadržať. V prípade obvinenia riaditeľa NBÚ sa napokon ukázalo, že polícia opäť nemala žiadne dôkazy, ktoré by mohli slúžiť ako podklad na jeho obvinenie.

Rovnako vážne tvrdenie z právnej roviny zaznelo z úst advokáta Paru, ktorý uviedol, že v jednej z najväčších káuz s názvom Dobytkár polícia vypočúvala podnikateľa Martina Kvietika bez prítomnosti advokáta spôsobom, že ho posadili pred veľkú kopu spisov a žiadali, aby sa k nim vyjadroval. Takéto praktiky podľa Paru polícia používala voči viacerým osobám, čo môže v závislosti od obvinenia predstavovať elementárne porušenia zákona.

Gašpar opisuje, ako si sudkyňa Záleská vybavila miesto

Zrejme najzávažnejšie tvrdenia zachytené na nahrávkach pochádzajú z úst Pavla Gašpara a týkajú sa sudkyne Pamely Záleskej. Obaja v minulosti spoločne pôsobili na nitrianskom okresnom súde. Gašpar na nahrávke popisuje, ako sa Záleskej nedarilo dostať na Špecializovaný trestný súd a snažila sa tam dostať prostredníctvom známostí.

Sudkyňa Pamela Záleská: Jozef Jakubčo/Petit Press/Profimedia

Gašpar v rozhovore Ficovi hovorí, ako sa snažil osobne cez osobu Púchovského vybaviť Záleskej miesto na špecializovanom súde. Nakoniec však zistil, že Pamela Záleská si miesto vybavila cez Romana Greguša, ktorý bol v tom čase predsedom Krajského súdu v Nitre.

Roman Greguš bol podľa Gašpara nominantom kajúcnika Ľudovíta Makóa a označil ho aj za pravú ruku Márie Kolíkovej. Gašpar rozpráva o výpovedi kajúcnika Petrova v kauze Očistec, podľa ktorej Makó cez Greguša vybavoval veci na súde v Nitre. Vybavovanie sa malo diať spôsobom, že Makó pravidelne nosil Gregušovi peniaze priamo do jeho kancelárie.

Záleská sa podľa Gašpara stala sudkyňou na špecializovanom súde iba preto, že ju tam pretlačil Greguš, a za konaním sudkyne treba hľadať práve vplyv Romana Greguša a Márie Kolíkovej.

Tieto tvrdenia nemusia byť pravdivé, no minimálne by bolo vhodné ich preveriť. Ak by sa preukázalo, že sudkyňa získala svoju pozíciu neprípustným zvýhodňovaním alebo korupciou, všetky jej rozhodnutia by mohli byť priamo zo zákona spochybnené.

Nahrávky neobsahujú zmienky o korupcii

Na nahrávkach je možné vidieť rôzne rozhovory o tom, ako využiť prebiehajúce kauzy na politický prospech, ako komunikovať témy verejnosti, organizovať protesty alebo využívať mediálny priestor. Robert Fico zároveň zadáva advokátom požiadavky na vytváranie akýchsi súhrnov informácií o jednotlivých kauzách alebo zisťuje, či je možné niečo zistiť o konkrétnych osobách.

Nič z toho však nie je za hranicou zákona, pokiaľ advokáti neposkytujú informácie o svojich klientoch bez ich vedomia a pokiaľ tieto informácie nepodliehajú advokátskemu tajomstvu. Na nahrávkach nepadne ani jediné slovo o tom, že by aktéri mali niekoho „zaplateného“ alebo „dosadeného“ alebo že by nezákonne ovplyvňovali priebeh vecí.

Zverejnenie týchto nahrávok je preto z hľadiska zákonnosti nielen nelegálne a porušujúce ústavné práva sledovaných osôb, ale aj kontraproduktívne z pohľadu snahy nájsť akúsi „korupčnú senzáciu“.

Čurillovci sami nechcú zverejnenie vlastných odposluchov

Je pritom paradoxné, že tri príbuzné čurillovcov neváhajú zverejniť nelegálne nahrávky v čase, keď ich obvinení blízki rodinní príslušníci bojujú na súdoch za to, aby legálne odposluchy neboli súčasťou dokazovania pred súdom.

Odposluchy pritom tvoria jeden z kľúčových dôkazov proti čurillovcom v trestnom konaní, v ktorom sú obžalovaní zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Ak by mala verejnosť skutočne vedieť všetko mimo zákonného rámca, bolo by namieste zverejniť aj prepisy rozhovorov čurillovcov, na ktorých sú zachytené výroky o podpálení auta svojej kolegyne či iné praktiky pripomínajúce hrubokrkú mafiu. Štefan Hamran tieto výroky policajtov v minulosti označil len za „chlapské reči“.

Ak by Fico, Para alebo Gašpar podali trestné oznámenie pre zverejnenie nahrávok, je pomerne vysoká šanca, že polícia by sa týmto prípadom začala zaoberať. Ak by však podali civilné žaloby, šanca na úspech a vysúdenie odškodného, minimálne v prípade advokátov, by bola ešte vyššia.

Zverejnenie týchto nahrávok, ako je na Slovensku zvykom, nemá iný cieľ, než očierniť ich aktérov, voči ktorým neuspeli trestné stíhania. Je absolútne za čiarou, že sa pritom nerešpektujú ani základy zákonnosti v domnelom boji proti zlu alebo sa nevidia možné dopady na trestné stíhania v budúcnosti ako v prípade Gorily.

Uvedené platí o to viac, ak nahrávky pomerne úspešne rozbíjajú mediálny obraz mohutnej korupcie, o ktorej nepadne ani zmienka. Naopak, ukazujú obraz mužov, ktorí odborne, no často nevyberavo rozoberajú pri poháriku dianie okolo seba.