Hranice mediálnej obhajoby

Operatívci Branislav Dunčko a Róbert Magula boli zadržaní a obvinení Úradom inšpekčnej služby po tom, ako im bolo vznesené obvinenie pre trestný čin marenia spravodlivosti.

Vyšetrovateľ ich viní z toho, že v roku 2021 prezradili informácie o pripravovanom policajnom zadržaní podozrivým, Petrovi Petrovovi, Matejovi Zemanovi a Csabovi Dömötörovi. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal voči obvineným návrh na vzatie do väzby z dôvodu obavy z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených.

Sudca Mestského súdu Bratislava I Ján Golian tento návrh zamietol, keďže trestné konanie voči obvineným bolo podľa neho predčasné a založené na nedostatku dôkazov, ktoré by odôvodňovali väzbu. Prokurátor totiž nedokázal relevantne definovať skutok tak, aby bol dostatočný na preukázanie kolúzneho konania obvinených.

Krajský súd nevidel dôvody trestného stíhania

Sťažnosť prokurátora proti tomuto rozhodnutiu následne zamietol aj senát Krajského súdu v Bratislave, ktorému predsedal sudca Peter Šamko.

Krajský súd konštatoval absenciu dôkazov, ktoré by preukazovali marenie spravodlivosti zo strany obvinených, a okolnosti uvedené v obvinení označil za domnienky vyšetrovateľa. Podľa záverov Krajského súdu žiadny svedok ani iný dôkaz nenaznačuje dostatočne odôvodnený záver, že obvinení čurillovci marili spravodlivosť spôsobom opísaným v obvinení.

Okrem vytknutých nedostatkov obvinenia, ako je nejasne definovaný skutok či duplicitné stíhanie obvinených za skutok, ktorý už je predmetom iného trestného konania, sa súd vo svojom rozhodnutí venoval aj problematike mediálnej obhajoby a jej limitov.

Prípustná mediálna obhajoba

Prokuratúra totiž opierala kolúzne dôvody väzby aj o tvrdenie, že obvinení čurillovci spolupracujú so spriazneným novinárom v súvislosti s mediálne prezentovanou obhajobou v ich trestných veciach. Podľa prokuratúry sa prostredníctvom verejne prezentovanej obhajoby možno dopustiť kolúzneho konania.

Spriazneným novinárom mala prokuratúra na mysli Mareka Vagoviča a mediálnou obhajobou jeho rozhovory s obvinenými policajtmi či krst jeho knihy, v ktorých čurillovcov obhajuje a predkladá verejnosti ich pohľad na vznesené obvinenia.

Krajský súd sa pri hodnotení mediálnej obhajoby opieral o svoje predchádzajúce rozhodnutia, ako aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Tost-š/11/2022, podľa ktorého dôvodom kolúznej väzby nemôže byť samotná skutočnosť, že obvinený prezentuje svoj odmietavý postoj k obvineniu nielen vo svojej výpovedi, ale aj verejne.

Podľa Krajského súdu Trestný poriadok nezakazuje obvinenému vyjadrovať sa verejne k svojej vlastnej trestnej veci, verejne popierať dôvody obvinenia, či verejne prezentovať vlastné hodnotenie dôkazov, respektíve vlastné posúdenie vierohodnosti výpovedí jednotlivých svedkov.

Zastrašovanie a vyhrážky sú už za hranicou

Na naplnenie kolúzného konania, ktoré by odôvodňovalo väzbu pre obvineného, by naopak mohla byť situácia, ak by obvinený verejne adresoval vyhrážky vypočutým, respektíve nevypočutým svedkom, prípadne by išlo o také vyjadrenia obvineného, ktoré by sa dali kvalifikovať napríklad ako návrh na „zaplatenie“ svedka či spoluobvineného, ak zmení svoju výpoveď v prospech obvineného a podobne.

Krajský súd teda pri mediálnej obhajobe vymedzil hranice zjednodušene tak, že o kolúzny dôvod väzby by mohlo ísť v prípade, ak by bolo zjavné, že obvinený zneužíva mediálny priestor na zastrašovanie svedkov či spoluobvinených alebo ich iné motivovanie k nepravdivej výpovedi.

Obhajobná propaganda je v poriadku

Ani verejná obhajobná propaganda podľa Krajského súdu nie je dôvodom na väzbu. Pod obhajobnou propagandou pritom súd myslí skresľovanie alebo zamlčiavanie niektorých faktov či účelové manipulovanie verejnej mienky vo svoj prospech za pomoci spriaznených novinárov, čo často môže nepriaznivo ovplyvniť aj samotné trestné stíhanie.

Súd však zdôrazňuje, že bez preukázania konkrétneho kolúzneho konania obvineného (napríklad už uvedené prehováranie svedka na zmenu výpovede, zastrašovanie svedka, kúpenie si svedka, účelové zosúlaďovanie výpovedí, respektíve aspoň relevantné pokusy o takéto konanie) nie je možné ustáliť kolúzny dôvod väzby.

Tento záver platí nielen pre verejne prezentovanú obhajobu obvinených čurillovcov, ale vo všeobecnosti, pre všetky trestné veci a obvinených.

Zjednodušene možno z rozhodnutia Krajského súdu vyvodiť, že pokiaľ sa obvinení špecificky nevyhrážajú alebo nenahovárajú na krivú výpoveď svedkov či iné osoby v trestnom konaní, ich konanie nemožno označiť za marenie trestného konania. Nezáleží pritom na tom, čo a akým spôsobom verejne prezentujú na svoju obhajobu.

V prípade čurillovcov možno pri ich verejných vystúpeniach hovoriť skôr o obhajobnej propagande než o účelovom pôsobení alebo ovplyvňovaní svedkov. Nie sú prví, a určite ani poslední obvinení, ktorí sa rozhodli brániť aj takýmto spôsobom.

Politici a ich vyjadrenie boli zrejme za čiarou

Mediálna obhajoba, prerastajúca až do propagandy, sa široko rozmohla najmä počas minulej vlády, keď obvinení opoziční politici na pravidelnej báze zvolávali tlačové konferencie, na ktorých prezentovali svoje pohľady na vlastné obvinenia.

V ich prospech síce hrali aj niektoré rozhodnutia súdov či prokuratúry, no často a verejne hovorili o tom, ako treba „vyzliecť sudcu z talára“ alebo prečo by mali byť stíhaní prokurátori či krivo svedčiaci kajúcnici. Z pohľadu súčasného rozhodnutia Krajského súdu by sa takéto vyjadrenia mohli zaradiť medzi neprípustné činnosti zakladajúce dôvod na kolúznu väzbu.

Z rozhodnutia Krajského súdu, ktorý za kolúzne dôvody označil aj účelové zosúlaďovanie výpovedí, možno polemizovať, či sa toto nedeje verejnými vystúpeniami čurillovcov. Spoločné verejné prejavy, v ktorých popisujú vlastné verzie udalostí uvedených v obvinení, môžu spadať do tejto kategórie.

Ako inak možno označiť konanie, v ktorom jeden z obvinených verejne opisuje skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, len aby tieto vyjadrenia boli známe všetkým zúčastneným osobám v trestnom konaní. Ak by napríklad iný obvinený o týchto veciach nevedel, z verejného prejavu sa to dozvie a môže tomu následne prispôsobiť svoju výpoveď.

Výpovede svedkov na súdoch, že si už nie sú istí, či si verzie udalostí, ktoré opisujú, pamätajú z vlastnej skúsenosti, alebo sa im tieto detaily vryli do pamäti z médií, sú na vzostupe. Nikdy predtým sa totiž detaily trestných konaní neprezentovali tak verejne, ako je tomu dnes.

Manipulovanie verejnej mienky môže ovplyvniť trestné stíhanie

Samotný Krajský súd pritom v rozhodnutí uvádza, že manipulovanie verejnej mienky vo svoj prospech za pomoci spriaznených novinárov má často potenciál nepriaznivo ovplyvniť aj samotné trestné stíhanie.

Nemožno teda na negatívny trend únikov z trestných konaní nahliadať spôsobom, že sa z pohľadu dosahovania spravodlivosti nič podstatné nedeje. Pretože danými únikmi a následnou mediálnou obhajobou sa stále sleduje iba jeden účel, a to je ovplyvňovanie verejnej mienky.

Verejnosť potom už často odmieta odlišné rozhodnutia súdov, ako tie mediálne vynucované, hoci tie sú založene na všetkých dôkazoch zo spisu, a nielen na pocitoch či účelovom vykresľovaní obvinených a ich priaznivcov.

Za pozitívnu skutočnosť možno označiť fakt, že tieto vystúpenia súdy vnímajú skôr ako propagandu a nebudú rozhodovať pod tlakom médiami vytvorených realít. Ostáva iba dúfať, že toto konštatovanie je medzi sudcami pravidlom, a nie svetlou výnimkou.