Lukašenko pripustil nasadenie vojakov počas volieb, tie by nemali byť „americkou šou“

"Potrebujeme, aby tieto voľby prebehli dôstojne a nevystavovali nás opäť kritike," povedal Alexandr Lukašenko počas stretnutia s predsedami regionálnych výkonných výborov a výkonného výboru mesta Minsk podľa portálu BelTA.

Pripomenul, že volebná kampaň sa začala 1. januára, a zdôraznil, že to "nie je ľahké obdobie". Podľa neho by sa v žiadnom prípade nemala porušovať legislatíva o voľbách, aby bieloruské orgány "nedostávali zo zahraničia všelijaký odpad".

Na následnom stretnutí s gubernátormi Lukašenko podľa Moscow Times pripustil použitie vojenskej sily počas volieb. "Tam, kde je to potrebné, použite políciu, tam, kde je to potrebné, armádu. Aby bol poriadok," zdôraznila hlava Bieloruska.

Prezident potvrdil, že niektorí "darebáci" už v Bielorusku vyvíjajú nátlak na členov volebných komisií.

Koncom septembra Lukašenko vyhlásil, že nevie, kto iný by mohol viesť Bielorusko ako on. "Včera som o tom premýšľal: no, kto iný?" konštatoval s dôvetkom, že prezidentmi sa ľudia nestávajú, ale rodia.

Prezidentské voľby v Bielorusku sú naplánované na 26. januára tohto roku. Kandiduje päť kandidátov vrátane Lukašenka, ktorý je hlavou štátu od roku 1994 a usiluje sa o siedme prezidentské obdobie.

Už skôr zdroje denníka Naša Niva uviedli, že pred Lukašenkovým znovuzvolením na ďalšie prezidentské obdobie dostali orgány činné v trestnom konaní za úlohu "odfiltrovať" všetkých, ktorí by mohli pred voľbami alebo počas hlasovania protestovať.

Masové politické represie v Bielorusku trvajú od roku 2020. Vtedy Lukašenko prehral voľby s opozičnou kandidátkou Svetlanou Tichanovskou, ale odmietol jej odovzdať moc.

Len do októbra 2023 bolo v Bielorusku začatých viac ako 16-tisíc trestných vecí "extrémistického charakteru". Podľa predstaviteľa Spojeného prechodného kabinetu Pavla Latuška sa represie od roku 2020 dotkli 136-tisíc obyvateľov republiky a niekoľko stoviek tisíc Bielorusov bolo nútených opustiť krajinu.

(max)