Ten totiž takýto projekt so sebou nevyhnutne prinesie. Nielen Bratislava, ale aj celé Slovensko má aktuálne historicky veľký investičný dlh v oblasti infraštruktúry.
Podľa Daniela Suchého, hovorcu spoločnosti JTRE, ktorá vyhlásila súťaž na koncepčný návrh dotvorenia štvrte Eurovea City novými výškovými budovami, práve veľké developerské projekty prinášajú obnovu alebo budovanie úplne novej infraštruktúry vo svojom okolí, často aj priamo nesúvisiacej s konkrétnym projektom.
Milióny do verejného priestoru
V lokalite nového centra Bratislavy pôsobí developerská spoločnosť dlhodobo, pričom investovala desiatky miliónov eur do dopravných sietí a verejných priestorov. Rozvoj tejto lokality zohľadnili už počas výstavby nedávno dokončeného pokračovania komplexu Eurovea, vrátane predprípravy tohto územia.
„V rámci projektu Eurovea 2 sme nad rámec zákonného poplatku za rozvoj vo výške 4,2 milióna eur vynaložili na verejnoprospešné investície, vrátane infraštruktúry, viac ako 40 miliónov eur. Tento rok sme realizovali tiež modernizáciu križovatky Prístavná-Landererova-Košická pri Moste Apollo za 1,4 milióna eur,” dodal pre redakciu Suchý.
Akú Bratislavu chceme?
Bratislava sa však v posledných rokoch ocitla na križovatke rozvoja a problémov spojených so zahusťovaním mestského priestoru. Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského je jej momentálne zahustenie na hranici únosnosti. Nepočítala s ním dopravná infraštruktúra ani ostatné inžinierske siete.
„Keď sa pozrieme na obdobné riešenia v zahraničí, tak jediná možnosť je ísť pod zem. Respektíve na estakády. Otázka je, akú Bratislavu chceme,” zamýšľa sa pre Štandard Drahovský.
Ako ďalej poznamenal, developeri majú tendenciu uprednostňovať riešenia, ktoré maximalizujú zisk. Husté zastavanie a minimalizácia nákladov sú pre nich kľúčové. Politici často vidia Bratislavu podľa potrieb svojich sponzorov a ekoaktivisti obhajujú mestský rozvoj založený na udržateľnosti, pričom často volajú po obmedzení používania áut a podpore verejnej dopravy či cyklodopravy.
„Každá ďalšia skupina má svoje požiadavky na rozvoj Bratislavy. Lenže navzájom sa tieto požiadavky vylučujú, preto pôjde o kompromis, ktorý môže, ale aj nemusí viesť k všeobecnej spokojnosti. Dnes každý nový projekt by mal mať aj dopravnú štúdiu s kapacitným posúdením dopravnej záťaže, ktorú prinesie počas výstavby, a potom počas prevádzky a napojenia na existujúcu infraštruktúru,” doplnil Drahovský.
Podľa Daniela Suchého je súčasná hustota obyvateľstva v novom centre Bratislavy nižšia, než aká by bola potrebná pre tvorbu mesta krátkych vzdialeností. Naše hlavné mesto má totiž na rozdiel od iných metropol paradoxne vyššiu hustotu obyvateľstva na periférii.
„Práve to vytvára veľké dopravné zaťaženie. Pritom optimálna hustota pomáha nielen zlepšiť udržateľnosť životného prostredia, ale tiež ekonomickú udržateľnosť, efektivitu verejnej dopravy, zlacniť údržbu a obsluhu územia. Výstavba výškových budov umožňuje práve takéto rozumné zahustenie moderného centra Bratislavy,“ dodal Suchý.
Druhá najvyššia
Nová výšková dominanta Bratislavy z dielne holandského štúdia KCAP sa stane druhou najvyššou budovou v Európskej únii. Vyššou budovou je už len Varso Tower vo Varšave s výškou 310 metrov.
Mrakodrapy vyrastú na pozemku, kde mal developer pôvodne realizovať kancelársky projekt East Tower. Ten sa v povoľovacom procese dostal pomerne ďaleko – prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA) a získal aj územné rozhodnutie. Súčasťou pôvodného projektu malo byť aj kongresové centrum, ktoré Bratislave stále výrazne chýba.
