Belgický premiér Alexander De Croo vo štvrtok vyzval Európu, aby zachovala pokoj v súvislosti s „kontroverznými" tvrdeniami zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Jednou z lekcií z prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa je, že by ste nemali reagovať na všetko," povedal belgický predseda vlády. „Veľa vecí sa spustí len s cieľom začať diskusiu, ktorá nikam nevedie," upozornil De Croo.
Budúci americký prezident vyvolal v utorok rozruch, keď na tlačovej konferencii na novinársku otázku nevylúčil vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska, ktoré je súčasťou Dánska už 600 rokov.
„Musíme si zachovať chladnú hlavu," povedal De Croo belgickým poslancom. „Nemali by sme reagovať na každú provokáciu, robili by sme to každý deň," pokračoval.
Belgický premiér bol podľa AFP dôraznejší, keď prišla reč na údajné zasahovanie amerického podnikateľa a Trumpovho spojenca Elona Muska do európskej politiky.
Agentúra Belga konštatuje, že americký miliardár využíva svoju sociálnu sieť X, aby prezentoval svoje politické preferencie. Napríklad vyzval Nemcov, aby v nadchádzajúcich parlamentných voľbách hlasovali za Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za krajne pravicovú či pravicovo extrémistickú stranu.
De Croo upozornil, že Európa je neustále vystavená útokom. Podľa jeho vyjadrenia Rusko už nejaký čas zasahuje do západných demokracií a teraz sa k tomu pridávajú aj „bohatí a mocní ľudia". Belgický premiér si myslí, že Belgicko a Európa by to nemali tolerovať.
„Slobodné organizovanie volieb je základom pre náš politický a sociálny systém. Musí sa uskutočňovať bez zasahovania krajín alebo mocných ľudí," vyhlásil De Croo a vyzval Európsku komisiu (EK), aby presadzovala reguláciu týkajúcu sa online dezinformácií.
„Musíme veriť našim obyvateľom, väčšina obyvateľov našich krajín vidí rozdiel medzi tým, čo je informácia a čo dezinformácia," povedal belgický premiér.
Agentúra Belga pripomína, že EK v decembri 2023 začala s vyšetrovaním siete X. V júli túto sieť obvinila z porušovania Aktu o digitálnych službách (DSA). Platforma podľa EK zavádza používateľov modrými fajočkami pri neoverených účtoch, nedisponuje vhodnou databázou reklám a neposkytuje prístup k verejným údajom.
Predsedovia koaličných strán Robert Fico (Smer), Andrej Danko (SNS) a Matúš Šutaj-Eštok (Hlas) budú verejnosť informovať o výsledkoch rokovaní po jej skončení.
„Ako som avizoval po rokovaní vládnej delegácie v Bruseli vo veci tranzitu plynu cez Ukrajinu, zvolal som koaličných partnerov, aby sme dohodli ďalší postup. O prijatých rozhodnutiach budete včas informovaní," uviedol premiér v stanovisku.
Fico vo štvrtok po rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) v Bruseli priblížil možné recipročné opatrenia proti Kyjevu za zastavenie tranzitu ruského zemného plynu. Hovoril o možnom zastavení humanitárnej pomoci Ukrajine, o možnosti rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojenských utečencov na Slovensku či o zastavení dodávok elektrickej energie v havarijných situáciách, informoval osobitný spravodajca TASR. K týmto krokom však SR podľa premiéra pristúpi, len ak nebude mať inú možnosť.
Predseda vlády tiež oznámil, že okamžite vzniká skupina na riešenie súčasného sporu, ktorá bude zahŕňať predstaviteľov Slovenska, EK a zrejme aj Ukrajiny.
Pôvodné rokovania sa mali v Bruseli uskutočniť už v utorok (7. 1.) aj za účasti ukrajinskej delegácie. Eurokomisia ich však podľa vyhlásenia Úradu vlády SR zrušila pre neúčasť ukrajinskej strany a preplánovala na štvrtok.
Na konci roka 2024 vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur.
V piatok sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretne aj s prezidentom Sergiom Mattarelom.
Jeho hovorca Serhyj Nykyforov spresnil, že rokovania v Taliansku sa budú okrem iného týkať podpory obrany a obnovy Ukrajiny, medzinárodného úsilia o mier a ambícií Kyjeva na vstup do NATO.
Zelenskyj do Ríma prišiel po stretnutí spojencov Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Išlo o poslednú takúto schôdzku pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára.
Melionová, ktorá stojí na čele talianskej vlády od októbra 2022, Ukrajinu v jej boji proti Rusku výrazne podporuje, zároveň má ale politicky blízko k Trumpovi, napísala AFP. Trump dlhodobo kritizuje rozsah americkej pomoci Kyjeva a tvrdí, že vojnu dokáže rýchlo ukončiť. Dosiaľ však nespresnil, ako by to dosiahol.
Talianska premiérka v utorok na bilančnej tlačovej konferencii v Ríme vyjadrila presvedčenie, že zvolený americký prezident sa Ukrajiny nevzdá. Trump, s ktorým sa nedávno stretla v jeho floridskom sídle Mar-a-Lago, podľa nej "jasne povedal, že pretože chceme mier, Ukrajinu nezavrhneme".
Meloniová sa tiež vyslovila v prospech takých možností mieru, ktoré podporí samotná Ukrajina. Taliansko za jej vlády poskytlo Ukrajine zbrane aj iné formy pomoci, aby sa dokázala brániť voči invázii ruských síl, ktorá trvá už takmer tri roky. Rím ale zatiaľ neumožnil Kyjevu používať zbrane pri útokoch na ruskom území.
Dosluhujúci prezident Joe Biden napriek tomu, že ešte neprijal konečné rozhodnutie, priznal, že kroky jeho nástupcu môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie.
V rozhovore pre USA Today prezident Biden zdôraznil, že zloženie Trumpovej novej vlády by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu. „Trochu záleží na tom, koho dosadí na aké miesta,“ uviedol.
Na otázku, či by preventívne udelil milosť Anthonymu Faucimu, bývalému hlavnému odborníkovi na infekčné choroby, alebo Liz Cheneyovej, ktorá čelila ostrým útokom zo strany Trumpa za svoju úlohu pri vyšetrovaní útoku na Kapitol, Biden odpovedal, „že existujú ľudia, pri ktorých by to mohlo dávať zmysel“.
Biden prezradil, že po voľbách strávil dve hodiny s Trumpom v Oválnej pracovni, kde na neho apeloval, aby sa vyhol politickým odvetám. „Snažil som sa vysvetliť, že je to zbytočné a kontraproduktívne,“ uviedol Biden.
Bidenov tím už mesiace skúma možnosti preventívnych milostí vrátane ich právnych aspektov. Trump medzitým verejne vyhlásil, že plánuje trestné stíhanie niektorých členov kongresového výboru, ktorý vyšetroval útok na Kapitol, pričom Cheneyová a Fauci patria medzi jeho časté ciele kritiky.
S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy USA to vo štvrtok napísala agentúra Reuters.
Končiaci americký prezident Joe Biden chce podľa nej týmto krokom posilniť vojnové úsilie Kyjeva proti Moskve ešte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Spojené štáty sú vôbec najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok na stretnutí podporovateľov Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku oznámil, že Bidenova administratíva pripravuje ďalší balík v hodnote 500 miliónov dolárov. Ten by mal podľa amerického predstaviteľa obsahovať rakety pre systémy vzdušnej obrany, strely vzduch-zem a ďalšie podporné vybavenie pre stíhačky F-16.
Návrat Trumpa do prezidentského úradu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane odstúpenia časti ukrajinského územia Rusku, ako to naznačili spolupracovníci budúceho prezidenta USA, píše Reuters.
Naopak, Bidenovi poradcovia tvrdia, že chcú, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu na bojisku a získala tak výhodu na prípadné rokovania s Ruskom v tomto roku.
Podrobnosti o nových sankciách, ktoré chce Biden zaviesť počas svojich posledných dní v Bielom dome, neboli bezprostredne známe. Zdroj Reuters ale povedal, že predstavitelia súčasnej administratívy o krokoch, ktoré podnikajú, informujú aj Trumpov tím.
Agentúra už začiatkom tohto týždňa - s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov - informovala, že USA majú v pláne ďalšie sankcie zamerané na príjmy Ruska z ropy, ktoré pomáhajú financovať jeho ťaženie na Ukrajine.
Jeden z citovaných zdrojov tvrdil, že sankcie budú namierené proti dvom ruským ropným spoločnostiam, viac ako 100 tankerom, obchodníkom s ropou a ruským poisťovniam. O aké konkrétne subjekty pôjde, nepovedal.
Ohlásená návšteva podpredsedu parlamentu a šéfa SNS Andreja Danka v Moskve sa začne už cez víkend. Sprevádzať ho budú aj poslanci Smeru bez účasti zástupcu Hlasu.
Danko nebude prvým, ale druhým vysokopostaveným ústavným činiteľom Slovenska, ktorý od vypuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou navštívi Moskvu. Predbehol ho premiér Robert Fico. Ten sa pred vianočnými sviatkami nečakane stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Informácia o návšteve Danka je známa od novembra minulého roka. O súhlas so zahraničnou cestou požiadal povereného predsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas). Napokon súhlas dostal. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil vlani túto cestu „za vydupanú“.
Pôvodne mal ísť Danko na návštevu ešte vlani v lete. Pozývací list dostal od predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, s ktorým ho viažu dlhoročné priateľské vzťahy. Cestu však musel odložiť z dôvodu rokovania parlamentu o novele Trestného zákona.
V delegácii dominuje Smer
Spolu s Dankom budú v delegácii podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), šéfovia zahraničného výboru Marián Kéry (Smer), výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer). Ďalšími majú byť poslanci Ján Mažgút (Smer) a Adam Lučanský (SNS).
V koaličnej delegácii nie je poslanec Hlasu. Podľa informácií Štandardu však boli aj takí, ktorí záujem mali.
Poslanci odcestujú zo Slovenska v nedeľu 12. januára a vrátiť sa majú v stredu, povedal Štandardu podpredseda Národnej rady Gašpar.
Okrem rokovania s predsedom Štátnej dumy sa očakáva tiež stretnutie s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu Valentinou Matvijenkovou, s ministrom priemyslu Denisom Manturovom a pravdepodobne aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
O čom chcú hovoriť v Moskve
Pred Vianocami sa s ruským prezidentom stretol premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému krátko predtým vytkol, že ak nepustí plyn na Slovensko, môže vyvolať vážny konflikt. Od 1. januára Ukrajina následne zastavila tranzit ruského plynu po vypršaní zmluvy medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Fico pohrozil, že Slovensko môže zastaviť dodávky elektriny na Ukrajinu a najnovšie aj humanitárnu pomoc.
Opozícia premiéra kritizovala, že ak by mu išlo o tranzit, tak mal rokovať s Kyjevom. Progresívne Slovensko hovorilo o hanebnom a zbytočnom stretnutí s Putinom.
Otázkou je, čo si od návštevy sľubujú poslanci, keď len nedávno bol v Moskve Fico. Podpredseda Národnej rady Gašpar povedal, že premiér tam bol za výkonnú zložku rokovať o dodávkach plynu a „my sme parlament“. Hovoriť preto budú nielen o tejto téme, ale aj o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, jej možnom ukončení a „ako k tomu môžu prispieť stanoviská Slovenska v rámci komunikácie v EÚ a NATO“.
„Je jasné, že nie sme svetový hráč, ale rád by som aj zo slovenskej pozície vyslal signál, že v Európe nutne nemusíme viesť takú rozsiahlu vojnu, o ktorú sa niektorí usilujú. Je dobré, ak si v Rusku vypočujú aj náš postoj a my budeme vedieť informovať, ako sa na tieto veci pozerajú v Rusku,“ zhodnotil Gašpar. Zdôraznil, že sa najviac obáva toho, aby sa vojenský konflikt nepreniesol aj na Slovensko.
Fica možno čaká odvolávanie v parlamente
Opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu k zahraničnej politike po Ficovej ceste do Moskvy a jeho vyjadreniach o situácii v krajinách EÚ.
Schôdza parlamentu je naplánovaná na utorok 14. januára. S veľkou pravdepodobnosťou sa neuskutoční. „My sa nezúčastníme na otvorení schôdze. To znamená, že nebudú mať dosť hlasov,“ podotkol Gašpar.
Tibor Gašpar. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Opozícii by nepomohlo ani to, keby sa k nej pridali štyria poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa. Po opakovaných pokusoch o otvorenie schôdze si Gašpar myslí, že opozícia možno navrhne odvolanie samotného premiéra.
V orientácii na EÚ a NATO sa nič nemení, hovorí Gašpar
Zatiaľ je otázne, ako dopadne iniciatíva Fica, aby najvyšší ústavní činitelia a predsedovia vládnych strán prijali spoločné stanovisko k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Podľa premiéra má ísť o reakciu na iné názory, ako presadzuje Brusel, a tiež o popieranie základných demokratických pravidiel.
Traja najvyšší ústavní činitelia prezident Peter Pellegrini, premiér Fico a podpredseda parlamentu Peter Žiga pritom vlani v septembri podpísali memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky. Prihlásili sa k ukotveniu v EÚ a NATO a okrem iného aj k tomu, že budú odmietať snahy o vytváranie rozdielnych prístupov k štátom, pretože „zahraničnopolitická orientácia Slovenska je otvorená na všetky štyri svetové strany“.
Prezident Pellegrini aktuálne vyhlásil, že vlaňajšie memorandum je dostačujúce. Pripustil však rokovania v tejto veci. Opozícia hovorí o možnom odklone od spojencov v EÚ a v NATO.
Poslanec Smeru Gašpar poukázal na zmenu situácie v členských krajinách EÚ. Konkrétne v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku či v Rumunsku. „To by malo byť zachytené v memorande ako aktualizácia a v reakcii na to by sa potvrdilo aj naše prihlásenie sa k členstvu v EÚ a v NATO,“ priblížil.
Odmietol úvahy spochybňujúce členstvo Slovenska v spomínaných zoskupeniach. Zdôraznil, aby NATO nezmenilo prívlastok z obrannej aliancie na útočnú. Dodal, že ak je rozpočet štátu závislý aj od financií EÚ, tak to „nemôže byť prostriedok na vydieranie pri vynucovaní si rozhodnutí“. Takto by podľa neho EÚ nemala fungovať.
Prvou témou koaličných rokovaní bude rozpočet, pretože ten je vždy základom pre zostavenie vlády, uviedla Rakúska ľudová strana (ÖVP).
„Vstupujeme do rokovaní so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Najdôležitejšími piliermi sú pre nás suverenita Rakúska voči zahraničným vplyvom, najmä Rusku, Rakúsko ako spoľahlivý partner v EÚ a naša západná liberálna demokracia," uviedol dočasný predseda ÖVP Christian Stocker.
Vyjednávací tím ľudovcov tvoria okrem neho predseda poslaneckého klubu ÖVP August Wöginger, generálny tajomník Alexander Pröll, predseda Rakúskej hospodárskej komory (WKO) Harald Mahrer, predsedníčka mládežníckej organizácie (JVP) Claudia Plakolmová a šéf Rakúskeho zväzu pôdohospodárov (BB) Georg Strasser.
Vo vyjednávacom tíme slobodných majú byť podľa zatiaľ nepotvrdených informácií okrem predsedu FPÖ Herberta Kickla vedúci jeho kancelárie a dlhoročný dôverník Reinhard Teufel a šéf poslaneckého klubu slobodných Norbert Nemeth.
Oznámenie o začatí koaličných rokovaní prišlo v čase, keď sa na námestí Ballhausplatz v rakúskej metropole Viedeň zišlo niekoľko tisíc ľudí na proteste proti vládnej účasti FPÖ, označovanej za populistickú a krajne pravicovú. Protest pod mottom 'Poplach pre republiku' zvolali mimovládne organizácie ako Volkshilfe, Greenpeace a SOS Mitmensch. Stovky ľudí protestovali aj v Grazi, Innsbrucku a ďalších mestách.
FPÖ vyhrala parlamentné voľby z 29. septembra so ziskom takmer 29 percent hlasov, nasledovaná ÖVP s vyše 26 percentami a sociálnymi demokratmi s vyše 20 percentami. Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen však zostavením novej vlády poveril vtedajšieho predsedu ľudovcov Karla Nehammera, čo zdôvodnil tým, že všetky ostatné parlamentné strany odmietli so slobodnými spolupracovať. Koaličné rozhovory medzi ÖVP, sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS, ako aj následne medzi ÖVP a SPÖ však koncom minulého týždňa stroskotali.
Poverenie na zostavenie vlády dostal Kickl v pondelok. Na druhý deň s ponukou oslovil ľudovcov.
Ľudovci už so slobodnými vládli v rokoch 2017 – 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza (ÖVP). Koalícia sa rozpadla po prepuknutí škandálu Ibizagate.
Podľa ruských vojnových blogerov špeciálny pluk na Krymskom polostrove začal fungovať najneskôr počas uplynulého víkendu.
Ukrajinské spravodajské služby už v lete minulého roka informovali o nasadení systémov protivzdušnej obrany S-500 na Ukrajine, avšak vtedy nešlo o ochranu konkrétneho cieľa, akým je Krymský most, referuje denník Kyiv post.
K nasadeniu systému S-500 pristúpilo Rusko z obavy pred zničením tejto rozhodujúcej dopravnej tepny, ktorá je v dostrele západných striel ATACMS a Storm Shadow.
Podľa ruských tvrdení má byť systém schopný čeliť všetkým vzdušným hrozbám vrátane stealth lietadiel, medzikontinentálnych balistických striel či dokonca satelitov na obežnej dráhe.
Napriek týmto tvrdeniam sa podľa niektorých kritikov ukázalo, že systém nedokáže zachytiť americké strely ATACMS, čo vraj spochybňuje jeho efektivitu.
Ruská armáda začala používať systém S-500 v roku 2021, pričom prvé testy prebehli v roku 2018.
Talianska premiéra Georgia Meloniová vo štvrtok vyjadrila presvedčenie, že americký miliardár Elon Musk svojimi výrokmi o politickom dianí v iných krajinách nepredstavuje hrozbu pre tamojšiu demokraciu.
Naopak, podľa nej do politiky iných štátov "nebezpečne zasahuje" kontroverzný finančník s maďarskými koreňmi George Soros. Informovala o tom agentúra ANSA, podľa ktorej sú Musk a Meloniová priatelia.
„Je problém (s Muskom) v tom, že je bohatý a vplyvný, alebo v tom, že nie je ľavičiar?," pýtala sa Meloniová novinárov na tlačovej konferencii v Ríme. „Musk nie je nebezpečenstvom pre demokraciu. Zasahovanie existuje v iných prípadoch, keď bohatí ľudia využívajú zdroje na financovanie strán a združení po celom svete s cieľom ovplyvňovať politiku, ako je to v prípade Sorosa," dodala s tým, že ona od Muska peniaze nedostala, ale od Sorosa iní áno.
Novinári tiež Meloniovú požiadali, aby sa vyjadrila k Muskovej podpore Alternatívy pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú či pravicovo extrémistickú stranu, a jeho kritike spolkového kancelára Olafa Scholza.
„Chcela by som tu pripomenúť zasahovanie z Nemecka do talianskej (predvolebnej) kampane," reagovala Meloniová, čím podľa podľa agentúry ANSA narážala na obavy niektorých nemeckých politikov z jej pravicových postojov.
Musk podľa nej iba vyslovuje svoj názor. „Môže sa vám to páčiť alebo nie, ale keď niekto tvrdí, že tu hrozí nebezpečenstvo zasahovania zvonka, tak hovorím, že to nie je prvýkrát, keď známi a bohatí ľudia vyjadrujú svoj názor. Zažila som to viackrát a často aj na vlastnej koži a nikto sa nepohoršoval," zdôraznila talianska premiérka.
Najbohatší muž sveta vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti X okrem iného vyzval britského premiéra Keira Starmera, aby odstúpil z funkcie pre svoju údajnú neschopnosť potrestať väčšinou pakistanské gangy, ktoré systematicky znásilňovali deti, keď bol v rokoch 2008 až 2013 na čele britskej prokuratúry.
Musk podľa ANSA už niekoľkokrát komentoval taliansku politiku. Napríklad v novembri ostro kritizoval sudcov, ktorí zrušili zadržiavanie prvých malých skupín migrantov v azylových centrách v Albánsku, kam ich úrady dopravili z Talianska.
Predtým kritizoval aj prokurátorov, ktorí v roku 2019 žiadali šesťročný trest pre bývalého talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho za údajné 'únosy' migrantov, keď zabránil lodi s migrantmi zakotviť v Taliansku. Salviniho, ktorý je tiež Muskov priaznivec a kritik Sorosa, bol nakoniec súdom oslobodený, doplnila talianska agentúra.
Budúci americký prezident Donald svoju výzvu zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných dvoch na päť percent HDP vyslovil v utorok na tlačovej konferencii.
Podľa neho si to môžu dovoliť všetky členské štáty NATO. Tvrdí, že ich už počas svojho prvého funkčného obdobia prinútil dávať na obranu dve percentá HDP. Podľa vlastných slov NATO zachránil, avšak ostatní členovia Spojené štáty iba využívajú.
Na splnenie Trumpovej požiadavky by Nemecko podľa Scholza muselo ušetriť alebo si požičať 150 miliárd eur ročne.
„To je veľa peňazí. A preto si myslím, že je lepšie sústrediť sa na cestu, na ktorej sa NATO už dávno dohodlo," dodal nemecký kancelár s tým, že v Aliancii momentálne funguje „veľmi jasný postup", pokiaľ ide o rozhodovanie, a to aj v otázke výdavkov.
Spolkový kancelár na druhej strane pripustil, že Nemecko musí pre bezpečnosť urobiť viac. Pripomenul, že Berlín v posledných rokoch približne zdvojnásobil ročné výdavky na obranu na takmer 80 miliárd eur. Scholz krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 takisto ohlásil vytvorenie fondu na posilnenie nemeckých obranných síl v hodnote 100 miliárd eur.
Trump je podľa AFP dlhodobo skeptický voči spojencom v NATO. V decembri im znova pohrozil, že USA pod jeho vedením z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí. Počas svojej predvolebnej kampane Trump spočiatku hovoril, že členské krajiny NATO by mali dávať na obranu najmenej tri percentá HDP.
Oznámil to vo štvrtok britský minister obrany John Healey.
„Dronová koalícia", ktorá vznikla v roku 2024, poskytne Kyjevu drony v hodnote 45 miliónov libier. Britské ministerstvo neuviedlo, kedy tieto drony pošle na Ukrajinu.
Financie na drony pochádzajú z Británie, Dánska, Holandska, Lotyšska a Švédska, píše AFP.
Healey informoval o tejto dodávke počas štvrtkového stretnutia spojencov Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein.
„Odvaha ukrajinského ľudu naďalej inšpiruje svet," povedal Healey. „Toto stretnutie viac ako 50 krajín posiela jasný odkaz (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi o neochvejnej podpore medzinárodnej komunity pre Ukrajinu," dodal britský minister.
Podľa ministerstva pôjde o najmodernejšie drony typu FPV, ktoré umožnia ukrajinským ozbrojeným silám „manévrovať okolo ruskej protivzdušnej obrany a zamerať sa na nepriateľské pozície a obrnené vozidlá".
Británia v novembri oznámila, že do spoločného fondu "dronovej koalície" investuje 7,5 milióna libier. Do fondu prispela už celkovo 15 miliardami libier. Fond dosiaľ získal približne 73 miliónov libier, píše AFP.
Healey na stretnutí v Ramsteine uviedol, že Britániou spravovaný Medzinárodný fond pre Ukrajinu, ktorý obstaráva vojenské vybavenie vrátane systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva, má v súčasnosti k dispozícii viac ako 1,3 miliardy libier.
Británia podľa AFP do tohto fondu prispela 500 miliónmi libier, spojenci a partneri poskytli viac ako 190 miliónov libier.
Labouristická vláda Keira Starmera po júlových parlamentných voľbách prisľúbila, že do roku 2030 alebo 2031 ročne poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier.
