Danko ide v nedeľu s poslancami Smeru do Ruska, možno sa stretnú aj s Lavrovom

Danko nebude prvým, ale druhým vysokopostaveným ústavným činiteľom Slovenska, ktorý od vypuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou navštívi Moskvu. Predbehol ho premiér Robert Fico. Ten sa pred vianočnými sviatkami nečakane stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Informácia o návšteve Danka je známa od novembra minulého roka. O súhlas so zahraničnou cestou požiadal povereného predsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas). Napokon súhlas dostal. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil vlani túto cestu „za vydupanú“.

Pôvodne mal ísť Danko na návštevu ešte vlani v lete. Pozývací list dostal od predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, s ktorým ho viažu dlhoročné priateľské vzťahy. Cestu však musel odložiť z dôvodu rokovania parlamentu o novele Trestného zákona.

V delegácii dominuje Smer

Spolu s Dankom budú v delegácii podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), šéfovia zahraničného výboru Marián Kéry (Smer), výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer). Ďalšími majú byť poslanci Ján Mažgút (Smer) a Adam Lučanský (SNS).

V koaličnej delegácii nie je poslanec Hlasu. Podľa informácií Štandardu však boli aj takí, ktorí záujem mali.

Poslanci odcestujú zo Slovenska v nedeľu 12. januára a vrátiť sa majú v stredu, povedal Štandardu podpredseda Národnej rady Gašpar.

Okrem rokovania s predsedom Štátnej dumy sa očakáva tiež stretnutie s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu Valentinou Matvijenkovou, s ministrom priemyslu Denisom Manturovom a pravdepodobne aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

O čom chcú hovoriť v Moskve

Pred Vianocami sa s ruským prezidentom stretol premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému krátko predtým vytkol, že ak nepustí plyn na Slovensko, môže vyvolať vážny konflikt. Od 1. januára Ukrajina následne zastavila tranzit ruského plynu po vypršaní zmluvy medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Fico pohrozil, že Slovensko môže zastaviť dodávky elektriny na Ukrajinu a najnovšie aj humanitárnu pomoc.

Opozícia premiéra kritizovala, že ak by mu išlo o tranzit, tak mal rokovať s Kyjevom. Progresívne Slovensko hovorilo o hanebnom a zbytočnom stretnutí s Putinom.  

Otázkou je, čo si od návštevy sľubujú poslanci, keď len nedávno bol v Moskve Fico. Podpredseda Národnej rady Gašpar povedal, že premiér tam bol za výkonnú zložku rokovať o dodávkach plynu a „my sme parlament“. Hovoriť preto budú nielen o tejto téme, ale aj o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, jej možnom ukončení a „ako k tomu môžu prispieť stanoviská Slovenska v rámci komunikácie v EÚ a NATO“.

„Je jasné, že nie sme svetový hráč, ale rád by som aj zo slovenskej pozície vyslal signál, že v Európe nutne nemusíme viesť takú rozsiahlu vojnu, o ktorú sa niektorí usilujú. Je dobré, ak si v Rusku vypočujú aj náš postoj a my budeme vedieť informovať, ako sa na tieto veci pozerajú v Rusku,“ zhodnotil Gašpar. Zdôraznil, že sa najviac obáva toho, aby sa vojenský konflikt nepreniesol aj na Slovensko.

Fica možno čaká odvolávanie v parlamente

Opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu k zahraničnej politike po Ficovej ceste do Moskvy a jeho vyjadreniach o situácii v krajinách EÚ.

Schôdza parlamentu je naplánovaná na utorok 14. januára. S veľkou pravdepodobnosťou sa neuskutoční. „My sa nezúčastníme na otvorení schôdze. To znamená, že nebudú mať dosť hlasov,“ podotkol Gašpar.

Opozícii by nepomohlo ani to, keby sa k nej pridali štyria poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa. Po opakovaných pokusoch o otvorenie schôdze si Gašpar myslí, že opozícia možno navrhne odvolanie samotného premiéra.

V orientácii na EÚ a NATO sa nič nemení, hovorí Gašpar

Zatiaľ je otázne, ako dopadne iniciatíva Fica, aby najvyšší ústavní činitelia a predsedovia vládnych strán prijali spoločné stanovisko k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Podľa premiéra má ísť o reakciu na iné názory, ako presadzuje Brusel, a tiež o popieranie základných demokratických pravidiel.

Traja najvyšší ústavní činitelia prezident Peter Pellegrini, premiér Fico a podpredseda parlamentu Peter Žiga pritom vlani v septembri podpísali memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky. Prihlásili sa k ukotveniu v EÚ a NATO a okrem iného aj k tomu, že budú odmietať snahy o vytváranie rozdielnych prístupov k štátom, pretože „zahraničnopolitická orientácia Slovenska je otvorená na všetky štyri svetové strany“.

Prezident Pellegrini aktuálne vyhlásil, že vlaňajšie memorandum je dostačujúce. Pripustil však rokovania v tejto veci. Opozícia hovorí o možnom odklone od spojencov v EÚ a v NATO.

Poslanec Smeru Gašpar poukázal na zmenu situácie v členských krajinách EÚ. Konkrétne v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku či v Rumunsku. „To by malo byť zachytené v memorande ako aktualizácia a v reakcii na to by sa potvrdilo aj naše prihlásenie sa k členstvu v EÚ a v NATO,“ priblížil.

Odmietol úvahy spochybňujúce členstvo Slovenska v spomínaných zoskupeniach. Zdôraznil, aby NATO nezmenilo prívlastok z obrannej aliancie na útočnú. Dodal, že ak je rozpočet štátu závislý aj od financií EÚ, tak to „nemôže byť prostriedok na vydieranie pri vynucovaní si rozhodnutí“. Takto by podľa neho EÚ nemala fungovať.