Technologická odysea: Starnúca spoločnosť hľadá riešenia
Japonsko, krajina známa svojím technologickým pokrokom, sa už viac ako dve desaťročia snaží riešiť problém starnutia populácie pomocou robotov a umelej inteligencie. Do roku 2018 investovala japonská vláda viac ako 300 miliónov dolárov do výskumu a vývoja takýchto zariadení. Výsledky tohto experimentu však ukazujú, že technológia sama osebe nie je všeliekom. Prieskum vykonaný v 9-tisíc japonských zariadeniach pre seniorov odhalil, že len desať percent z nich využívalo nejakého opatrovateľského robota. Tie tak často končia nevyužité, pretože ich obsluha paradoxne vytvára viac práce pre opatrovateľov, než im uberá.
O niečo nádejnejšie výsledky prichádzajú z oblasti sociálnych robotov. V USA zaznamenáva úspech zariadenie ElliQ, ktoré pomáha zmierňovať osamelosť seniorov. Podľa údajov spoločnosti Intuition Robotics až 90 percent používateľov hlási nižšiu mieru osamelosti po obstaraní tohto zariadenia do domácnosti.
Nemecko zvolilo odlišný prístup, ktorý sa zameriava primárne na automatizáciu priemyslu a výroby. Podľa prieskumu Messe München takmer polovica nemeckých zamestnancov vidí v robotike príležitosť na riešenie nedostatku pracovných síl. Tento postoj odráža rastúce obavy z úbytku pracovnej sily v dôsledku starnutia populácie.
Nemecké firmy už teraz masívne investujú do automatizácie, čo urobilo z krajiny štvrtý najväčší trh s robotmi na svete a najväčší v Európe. Automatizácia sa pritom stáva kľúčovou stratégiou nielen pre veľké koncerny, ale aj pre menšie výrobné podniky, ktoré sa snažia udržať konkurencieschopnosť v čase demografických zmien.
Budúcnosť je hybridná
Skúsenosti z Japonska aj Nemecka ukazujú, že technológie môžu byť účinným pomocníkom v boji s demografickou krízou, nie však samospasiteľným riešením. Najúspešnejšie sú projekty, ktoré dokážu skĺbiť výhody automatizácie s ľudským prístupom.
Na tomto princípe funguje holandský model „dedín pre seniorov“, v ktorých moderné technológie pomáhajú s monitorovaním zdravotného stavu a bezpečnosťou, zatiaľ čo komunita zabezpečuje sociálny kontakt a emocionálnu podporu.
Príkladom je projekt Hogeweyk, v rámci ktorého seniori s demenciou žijú v prostredí pripomínajúcom bežnú dedinu. Na ploche 16-tisíc štvorcových metrov nájdu reštaurácie, supermarkety, parky aj divadlo. Moderné technológie tu pomáhajú s monitorovaním zdravotného stavu, zatiaľ čo 250 opatrovateľov zabezpečuje ľudský kontakt. Podľa dostupných údajov klienti užívajú menej liekov a dožívajú sa vyššieho veku.
Pre starý kontinent, ktorý musí úbytok a starnutie populácie riešiť už teraz, ide o inšpiratívne poznatky. Zdá sa, že technologický pokrok sám osebe nevyrieši demografickú krízu – neprinesie viac detí ani nezastaví starnutie populácie. Môže však pomôcť spoločnosti adaptovať sa na túto novú realitu a zmierniť jej najvážnejšie dosahy.
Skutočná výzva pre krajiny ako Slovensko tak nebude spočívať vo vývoji a zavedení čo najväčšieho počtu robotov, ale v tom, ako pripraviť spoločnosť a aj rozpočty na éru, v ktorej bude menej pracujúcich, viac seniorov a technológie budú všadeprítomné.
