Srbsko ruší zmluvy na zbrane z Ruska a obracia sa na Čínu

Srbsko, ktoré po desaťročia udržiavalo blízke vojenské väzby s Ruskom, zrušilo niekoľko zbrojných kontraktov s Moskvou pre problémy spôsobené západnými sankciami. Podľa náčelníka srbského generálneho štábu Milana Mojsiloviča bola ruská schopnosť plniť zmluvy výrazne narušená, a preto Srbsko muselo hľadať alternatívy. 

Mojsilovič v rozhovore pre Večernje Novosti podľa portálu Kyjev Post vysvetlil, že väčšina srbských vojenských zbraní pochádza zo sovietskej éry, pričom Rusko v minulosti zaisťovalo ich údržbu a opravy.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine a uvalení sankcií však bolo čoraz ťažšie zabezpečiť moderné náhrady a kľúčové komponenty pre tieto zbraňové systémy.

V rámci modernizácie svojej obrany, Srbsko nahradilo svoje zastarané MiG-29 stíhačky modernými Dassault Rafale, pričom zároveň otočilo svoju pozornosť na Čínu. 

Dňa 2. januára 2025 krajina predstavila nový čínsky protilietadlový raketový systém FK-3, ktorý je alternatívou k ruskému systému S-400. Tento systém, ktorý je schopný zasiahnuť vzdušné ciele na vzdialenosť 100 kilometrov, bol uvedený ako významný krok v rozvoji srbských protivzdušných síl.

Raketový systém FK-3, ktorý sa považuje za vysoko manévrovateľný a odolný voči rušeniu, bol nasadený na ochranu strategických vládnych a vojenských objektov v Srbsku.

Posádky, ktoré ho obsluhujú, absolvovali intenzívny výcvik v Číne, čo ukazuje na rastúci význam tejto krajiny ako dodávateľa vojenských technológií pre Srbsko.

Srbská armáda sa v posledných mesiacoch spoliehala na dodávky od tretích krajín, ktoré vyrábali podobné vybavenie na základe licencie, no sankcie voči Rusku sa ukázali ako vážna prekážka. V dôsledku týchto problémov krajina začala vypovedávať niektoré zmluvy a iné odkladala s nádejou, že po skončení vojny na Ukrajine sa podmienky vrátia do normálu.

Napriek tomu, že Srbsko je kandidátom na členstvo v Európskej únii, jeho zahraničná politika je stále ovplyvnená historickými väzbami s Ruskom. 

V posledných mesiacoch však Srbsko čelí tlaku na zmenu svojej zahraničnej orientácie, čo sa odráža aj v jeho rozhodnutí poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške približne 800 miliónov dolárov.

(lipa)