Srbsko čelí sankciám USA a odstaveniu plynu z Azerbajdžanu

Americké sankcie, ktoré oznámili 10. januára, sú zamerané na vlastnícku štruktúru spoločnosti NIS, kde Gazprom Neft vlastní 50 percent a Gazprom ďalších 6,15 percenta. Srbská vláda kontroluje iba 29,8 percenta. Prezident Aleksandar Vučić sankcie označil za „najtvrdšie v histórii Srbska“ a uviedol, že Washington žiada úplné stiahnutie ruského vlastníctva zo spoločnosti.

„Tieto sankcie nie sú namierené len proti Srbsku, ale sú súčasťou širšieho útoku na ruský energetický sektor,“ vyhlásil Vučić. Srbsko má na reorganizáciu vlastníckej štruktúry čas do 12. marca. Hoci existujú špekulácie o možnom vstupe maďarského koncernu MOL, situácia zostáva neistá.

Len deň po vyhlásení sankcií prišiel ďalší úder. Azerbajdžan oznámil, že nebude môcť pokračovať v dodávkach 1,7 milióna kubických metrov plynu denne. Tento krok bol pre Srbsko nečakaný, keďže Baku bolo dlhodobo považované za spoľahlivého partnera.

„Naši azerbajdžanskí bratia nám oznámili, že nemôžeme počítať s ich dodávkami. Je to komplikovaná situácia, ale zvládneme to,“ vyhlásil Vučić.

Azerbajdžan a Srbsko mali donedávna blízke vzťahy, čo symbolizuje aj socha Heydara Aliyeva, otca súčasného prezidenta Azerbajdžanu, v populárnom parku v Belehrade. Odstavenie dodávok plynu preto vyvoláva otázky o možnom tlaku Moskvy na Baku, ktoré je často vnímané ako nástroj na obchádzanie sankcií, referuje server Politico.

(mm)