Rezort školstva chce dvíhať platy aj dane. Ich reformy sú devastačné, hovorí Križo

Ešte v roku 2024 Ministerstvo školstva začalo realizovať sériu opatrení s prívlastkom „Nežná revolúcia vo vzdelávaní“. Prioritou bolo zlepšenie podmienok pre žiakov, učiteľov a školy. Rok 2025 však podľa Druckera bude ešte náročnejší.

Učitelia dostanú viac

Ministerstvo okrem iného plánuje znížiť vek povinnej predškolskej dochádzky na tri roky. Analýzy totiž ukazujú, že deti z chudobnejších rodín majú horšie výsledky, čo im sťažuje budúci úspech. Povinné predškolské vzdelávanie od troch rokov má tento trend zmeniť a poskytnúť lepšie šance na úspech.

Ďalším cieľom rezortu je optimalizácia siete základných a stredných škôl, ich modernizácia a efektívnejšie financovanie, rovnako tak aj integrácia umelej inteligencie do vzdelávania, pričom rezort investuje 225 miliónov eur do digitalizácie základných a stredných škôl. 

Najdôležitejšou prioritou ministerstva je však dosiahnutie spoločenskej dohody o lepšom finančnom ohodnotení zamestnancov školstva. Slovenskí učitelia totiž patria medzi najhoršie platených v EÚ. Drucker preto intenzívne rokuje s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. 

Výsledkom zhody nateraz je navýšenie financovania všetkých zamestnancov v školstve vo výške sedem percent od začiatku septembra 2025. Rokovanie bude pokračovať ešte k navýšeniu financovania od roku 2026. Zvýšenie platov sa týka pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, vrátane tých, ktorých financovanie zabezpečujú samosprávy v rámci originálnych kompetencií. 

Hrozí zvyšovanie daní

Na realizáciu tohto návrhu však bude potrebné v štátnom rozpočte zabezpečiť viac ako 100 miliónov eur. Drvivú časť nákladov by znášal rozpočet ministerstva školstva, čiastočne nájdu prostriedky aj v kompenzačnom príspevku, ktorý by sa zredukoval len na Bratislavu, Košice a Trnavu.

Plány so zvyšovaním platov však ovplyvnia aj finančné prostriedky určené na pozície takzvaných supervízorov, podporu manažmentu škôl, financovanie prostredníctvom veľkostného koeficientu, ako aj zdroje vyčlenené na podporné opatrenia a vyplácanie rôznych odmien.

„Takýmto spôsobom sme schopní vykryť rok 2025, ale chcem upozorniť, že sedem percent navýšenia v roku 2025, bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci sa to udeje, bude znamenať vplyv 340 miliónov eur v ďalšom roku, s ktorými štátny rozpočet nepočítal. Napriek tomu, že sme pripravení túto transformáciu účelu finančných prostriedkov zopakovať, budeme musieť pristúpiť ku konsolidácii, čo pravdepodobne bude znamenať ďalšie dodatočné dane, ktoré by vykryli tieto náklady,“ uviedol minister.  

Chýbajú odborníci aj spolupráca

Podľa Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov v ostatnom roku žiadna revolúcia v školstve nenastala, išlo vraj len o bežnú novelu zákonov a marketingový ťah.

„Na Slovensku vieme napísať a naplánovať neraz naozaj skvelé opatrenia a riešenia. Ale tam to končí. Väčšinu sa nikdy nepodarí posunúť ani na úroveň polčasu. Zostanú zväčša bez výsledkov a zmeny praxe. K školám sa mnohé peniaze ani nedostanú, alebo sa dostanú v takej byrokratickej podobe, že to školu položí a neskôr odmieta ďalšie projekty,” povedal pre Štandard.

Podľa Križa však potenciál väčších kvalitatívnych revolúcií môže mať rok 2025, keď by sa mal reformovať zákon 138/2019 o vzdelávaní učiteľov, taktiež zákon 596/2003 o demokratizácii škôl či lepšom nastavení inklúzie a prijímačiek. 

„Ale rozhodne nie sme v tomto optimisti po mnohých skúsenostiach, bolo by prekvapením, keby ministerstvo prinieslo naozaj niečo kvalitné. Sme však pripravení pre úzku súčinnosť pri týchto zmenách,” doplnil.

Amatérske reformy

Ako ďalej Križo uviedol, najvypuklejším problémom je zabezpečenie priority vzdelávania v našej krajiny, vrátane príslušného HDP do školstva, atraktivity učiteľského povolania a v neposlednom rade navyšovania normatívov na žiakov tak, aby prevádzka školy nebola iba udržovaním stavu kómy, ale rozvojom školstva. K tomu možno pripočítať neschopnosť riadiť a implementovať akékoľvek reformy, vyrábanie formálnych plánov a stratégií, ktoré ostávajú len na papieri. 

„Minuli sme extrémne veľa peňazí z Plánu obnovy a EÚ fondov, ale väčšina sa prejedla a prepila a nepriniesla naplnenie strategických zlepšení školstva. Nemáme aktuálne na ministerstve ani v priamo riadených organizáciách dostatočný počet odborníkov a spolupráca s externými sa stále nenosí. Takže mnohé reformy a riešenia sú slabé, amatérske až devastačné. Začali sme veľa, ale takmer nič sme nedotiahli do zdarného konca,” uzavrel Križo.