Jozef Onačilla

Lucia Štasselová v parlamentných voľbách v roku 2020 neúspešne kandidovala za koalíciu PS/SPOLU na mieste číslo 35, pričom kandidátkou Progresívneho Slovenska bola v komunálnych voľbách od roku 2018. Stránka Finstat.sk registruje toto združenie pod kolónkou druh vlastníctva ako združenie, politické strany, cirkvi.

Združenie, hoci o sebe vyhlasuje, že je apolitické a má apolitické ciele, riadia politickí nominanti Progresívneho Slovenska a rovnako ich požiadavky, ako aj protesty, majú politický charakter. Hoci protest v Bratislave organizátori združenia označili za občiansky, okrem politických organizátorov na ňom vystúpili aj iné, politicky činné postavy.

Okrem tejto skutočnosti samotní organizátori na proteste špecificky uviedli, že tento protest „je boj proti politickým krokom tejto vlády“.

Na proteste rečnili politici

Organizátori protestu rečnili o tom, že Slovensko je v ohrození, bez toho, aby toto tvrdenie podložili relevantnými údajmi. Základné posolstvo sa nieslo v duchu akéhosi ohrozenia zahraničného smerovania krajiny. Protestujúci totiž majú pocit, že premiér Fico chce meniť zahraničné smerovanie krajiny, napriek tomu, že to predseda vlády jednoznačne odmietol.

Podstata argumentov vystupujúcich na proteste by sa dala zhrnúť do vystúpenia primátora Bratislavy Matúša Valla, ktorého rovnako podporuje Progresívne Slovensko. Ten na pódiu povedal, že „Fico kŕmi ľudí lžou, nenávisťou a vedie Slovenskú republiku preč z Európy do náručia vojnového zločinca Putina a v ústrety ďalším darebáckym režimom“.

V podobnom duchu na apolitickom proteste vystúpil aj ďalší politik a bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Káčer na proteste vyhlásil, že „Fico ukazuje všetkým prostredník a smeje sa ľuďom do tváre“ a rovnako, že „ťahá Slovensko do vojny na strane Ruska, ruského fašizmu a neoimperializmu“.

Všetky tieto tvrdenia neboli podložené ničím konkrétnym, podobne ako podané trestné oznámenie voči Robertovi Ficovi pre trestný čin sabotáže zo strany združenia Mier Ukrajine. Napriek vyhláseniu organizátorov protestov, že dané trestné oznámenie bolo formulované právnikmi, toto sa svojím odôvodnením ani netrafilo do skutkovej podstaty trestného činu sabotáže.

Konkrétne skutočnosti ohrozenia krajiny, okrem vlastných pocitov znepokojenia, nevedela opakovane doložiť Lucia Štasselová ani vo svojich vyjadreniach pre denníky Sme a Aktuality.sk.

Občianske združenie nesmie robiť politiku

Snaha meniť vládnu politiku prostredníctvom vystupovania politických nominantov zoskupených v politickom združení pritom môže narážať na hranu zákona. Zákon o združovaní občanov totiž rozlišuje medzi združením občanov a politickými stranami či hnutiami podľa jeho účelu. Ak je účel dosahovať politické ciele, občania by ich mali dosahovať prostredníctvom politickej strany.

Ak občianske združenie vykonáva činnosti charakteristické pre politickú stranu, ako napríklad organizovanie politickej kampane, presadzovanie politických záujmov vo voľbách a podobne, môže to byť posudzované ako prekročenie účelu, na ktorý bolo občianske združenie zriadené.

Ak ministerstvo vnútra zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiam, môže ho priamo zo zákona rozpustiť, ak v tejto činnosti bude združenie pokračovať aj po upozornení.

Občianske združenie teda nesmie „nahrádzať“ politickú stranu ani vykonávať činnosti, ktoré sú výslovne vyhradené politickým stranám.

Nejasná definícia politických aktivít

Hranica medzi tým, čo je ešte v pôsobnosti občianskeho sektora a čo už možno považovať za politické aktivity, nie je presne vymedzená zákonom. Nie je preto možné jednoznačne hovoriť o porušení zákona pri konkrétnych prípadoch, ale iba o balansovaní združenia Mier Ukrajina na tenkej hranici.

Politické a občianske aktivity sa totiž neraz prekrývajú a rozdiel možno badať iba podľa uhla pohľadu. Združenie Mier Ukrajine je zložené a riadené jednoznačnými politickými nominantami konkrétnej strany, no aj tí majú právo zakladať združenia. Nemali by však prostredníctvom nich vykonávať politiku.

Nedávne protesty s vyhláseniami typu „protest je boj proti politickým krokom tejto vlády“ z úst jeho organizátorov ale nemožno brať inak ako politické gesto, a to aj s poukazom na ich požiadavky meniť vládne smerovanie.

Organizátori jednoznačne definovali svoje požiadavky a v prípade ich nesplnenia avizovali pristúpenie k občianskej neposlušnosti. Všetky tieto činnosti, ako aj napojenia štatutárnych orgánov združenia Mier Ukrajine, jednoznačne napovedajú, že ide skôr o politické ako občianske združenie.

Pri pohľade na požiadavky združenia Mier Ukrajine nie je zrejmé, čo vlastne žiadajú. Nijako nekonkretizovali, ako mal Fico porušiť zákon a ktoré inštitúcie nerešpektuje, čo vlastne znamená podľa združenia „vládnuť transparentne“ alebo ako má Fico zastaviť zmenu zahraničnej orientácie, keď ju podľa vlastných slov nemení.

Ak združenie žiada naplnenie politického programu opozície, aj to je politický cieľ, ktorý pri svojej činnosti majú dosahovať iba politické strany.

Občianska neposlušnosť je prejavom politickej nespokojnosti

Napriek tomu združenie hrozí pri nesplnení svojich požiadaviek občianskou neposlušnosťou. Pojmom občianska neposlušnosť sa obvykle označuje úmyselné neuposlúchnutie z dôvodov náboženských, morálnych či politických zásad.

V niektorých prípadoch môže dôjsť k porušeniu zákona, ktorý je považovaný za nespravodlivý. Zákon je porušený, ale vernosť zákonom sa prejavuje vo verejnej a nenásilnej povahe činov s ochotou akceptovať zákonné dôsledky vlastného správania a odpykať si plný trest za porušenie zákona. Pod týmto pojmom možno označiť aj protest proti konkrétnej politike alebo tlak v prospech politických reforiem.

Lucia Štasselová pri otázke, ako si občiansku neposlušnosť predstavuje v jej prevedení do praxe, odpovedala, že konkrétne príklady uviesť ešte nevie, ale uvažuje sa napríklad o protestovaní v bližšej vzdialenosti ako povolenej od určitých miest, ako napríklad Prezidentský palác.

Pôjde síce o porušenie zákona vo forme priestupku, no bude mať zároveň aj funkciu verejného a nenásilného prejavu odporu voči vládnym krokom. Osoby, ktoré sa priestupku dopustia, zrejme dostanú pokutu a budú vyzvané na ukončenie protiprávneho konania, čím sa celá vec aj ukončí.

Práve ako protest proti konkrétnym politikám vládnej moci smeruje výzva na občiansku neposlušnosť zo strany združenia Mier Ukrajine. Aj pri tomto prostriedku a jeho použití zo strany združenia teda možno badať politické motívy.

V podmienkach Slovenskej republiky určite nepôjde o prvé ani posledné konanie takýchto subjektov, ktoré naoko vystupujú ako nezávislé inštitúcie, no svoje pozadie majú jednoznačne previazané s politikou a snažia sa v jej prospech ovplyvňovať verejnosť.

Za zmienku pri združení Mier Ukrajine stojí skutočnosť, že zrejmé politické pozadie, nominácie a aktívne pôsobenie v komunálnej politike jeho zakladateľov nespomína žiadne médium, v ktorom dávajú rozhovory. V iných prípadoch však tie isté médiá nikdy nezabudnú spomenúť politickú príslušnosť svojich hostí.