Majiteľ stratených bitcoinov svoj harddisk zo skládky nevykope, rozhodol súd

Súd v waleskom Cardiffe zverejnil 9. januára rozsudok týkajúci sa sporu medzi Jamesom Howellsom a mestskou radou mesta Newport. Táto inštitúcia prevádzkuje skládku, na ktorej sa ešte v roku 2013 ocitol 2,5-palcový pevný disk druhej strany konfliktu.

IT profesionál Howells omylom vyhodil harddisk vybraný z nefunkčného notebooku Dell. Až neskôr si uvedomil, že sa na ňom nachádzal aj súbor wallet.dat obsahujúci šifrovacie kľúče k peňaženke, ktorá obsahovala 8 000 bitcoinov. V minulosti Howells tvrdil, že išlo „iba“ o 7 500 jednotiek tejto kryptomeny.

Požiadavku Jamesa Howellsa na „vykopávky“ v priestore skládky, aby získal svoj vyhodený disk, súd zamietol. Rovnako odmietol aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikne, ak sa Howell k svojmu starému disku nedostane.

Z bezcenného súboru sa stal obrovský majetok

Howells „vyťažil“ inkriminované bitcoiny ešte v roku 2009. Vtedy mala táto kryptomena prakticky nulovú hodnotu. Z toho obdobia pochádza aj prvá registrovaná výmena bitcoinu za „reálne“ peniaze. Za 5 050 BTC vtedy užívateľ Sírius zaplatil 5,02 amerického dolára, čo prestavuje 0,00099 dolára (0,097 eurocentu) za jeden bitcoin.

V auguste 2013, keď Howells disk vyhodil, sa cena jedného bitcoinu pohybovala okolo 100 dolárov. Už koncom roku však cena narástla na skoro tisícku a cena kryptomeny uložená v peňaženke na pevnom disku ukrývajúcom sa v hlbinách skládky tak presiahla 8 miliónov dolárov.

V súčasnosti osciluje hodnota jedného bitcoinu okolo stovky tisíc dolárov a cez súbor wallet.dat na stratenom disku by sa dalo dostať skoro k ôsmym stovkám miliónov dolárov. V čase písania tohto článku stálo 8 000 bitcoinov presne 712 218 853,53 eura.

Najal tím špecialistov, podiel by dostalo aj mesto

Howell sa snažil získať omylom vyhodený pevný disk už v novembri 2013, keď sa usiloval stretnúť s členmi mestskej rady, bol však ignorovaný.

Právnou cestou sa vydal až v roku 2023, súdny spor ukončený januárovým verdiktom inicioval v máji 2024. Súdil sa o možnosť získať na skládke svoj vyhodený disk, alebo o náhradu škody v hodnote bitcoinov, prístup ku ktorým zabezpečovali dáta na skládkovanom harddisku.

Opustil svoju prácu v IT, aby sa na plný úväzok mohol venovať úsiliu o získanie harddisku. Najal si tím špičkových právnikov. Celú iniciatívu financovali investori, ktorým v prípade úspechu sľúbil 30-percentný podiel z nájdenej kryptomeny. Desaťpercentnú časť sľúbil Howell odovzdať aj prevádzkovateľovi skládky, mestu Newport.

Skládka v Newporte. Foto: WNS / SWNS / Profimedia

Členom jeho skupiny „hľadačov“ sa stal aj bývalý vedúci úložiska odpadu, ktorý tvrdí, že dokáže spresniť miesto uloženia disku. Podľa jeho svedectva sa disk nachádza niekde na ploche 2 000 štvorcových metrov skládky, ukrytý medzi desaťtisíc až 15-tisíc tonami odpadu.

Komplexnosť súdneho sporu predstavuje aj skutočnosť, že riešil dve prepojené právne otázky.

Prvou je, či je Howell stále vlastníkom disku. Miestny zákon o zaobchádzaní s odpadom totiž predpokladá, že vyhodením sa vlastník svojho majetku dobrovoľne vzdáva. Howell tvrdí, že disk nebol vyhodený úmyselne, táto skutočnosť sa však dokazuje len veľmi ťažko.

Druhý problém predstavuje proces „vykopávok“ na skládke odpadu. Tie by mali trvať 18 až 36 mesiacov a stáť asi 10 miliónov libier (11,88 miliónov eur). To predstavuje nezanedbateľné riziko pre životné prostredie a aj z tohto dôvodu súd Howellove argumenty odmietol.

Disk nestačí nájsť, je potrebné prečítať dáta  

Problém je komplikovaný tým, že vo svojej podstate nejde len o nájdenie disku, ale o získanie súboru wallet.dat, ktorý sa na ňom nachádza. Vzhľadom na to, že obsahuje šifrovacie kľúče, je potrebné ho dostať na iné médium v úplnej forme, už jeden chybný bit by celú snahu znemožnil.

Dodávatelia pevných diskov garantujú ich schopnosť uchovávať dáta po dobu troch až piatich rokov. Inkriminovaný disk bol v roku 2010 vytiahnutý z nefunkčného notebooku.

V súčasnosti teda ide o disk minimálne 15 rokov starý a jeho schopnosť uchovať údaje je možné spochybniť. Štandardné merania životnosti disku okrem toho predpokladajú „normálne“ prostredie. Skládka s korozívnym vplyvom chemikálií, biologickými rozkladnými procesmi zvyšujúcimi teplotu a aj mechanickými nárazmi od strojov ukladajúcim odpad, takým určte nie je.     

Vzhľadom na to, že ide o pevný disk s rotačnými platňami, možnosť získať dáta tradičným spôsobom, teda pripojením k počítaču, závisí od súhry jemných mechanických komponentov ako motorček, ložiská, ramienko nastavujúce magnetickú hlavu a, samozrejme, aj elektroniky disku, ktorá čítané dáta spracováva.

Na druhej strane, dáta sú uložené na kovovom povrchu vytvorenom na sklenenej platni disku. Ich životnosť je oveľa dlhšia ako životnosť ostatných komponentov. Existujú služby schopné „vytiahnuť“ z platne údaje aj v situácii, keď zvyšok disku nefunguje. Howell predpokladá, že v prípade nájdenia disku by to išlo až s 80-percentnou pravdepodobnosťou.