Zakotviť členstvo v EÚ a NATO do ústavy Gašparovi pripomína komunistický článok štyri

Predseda SaS Branislav Gröhling spresnil, že novelizáciu ústavy predložia na februárovú schôdzu parlamentu.

„Poslanci Hlasu hovoria, že nevšímajte si cestovanie Fica do Moskvy, že to nespochybňuje našu účasť v týchto medzinárodných organizáciách [NATO a EÚ, pozn. red.], rovnako ani návšteva parlamentných poslancov. Lebo, že oni [poslanci Hlasu, pozn. red.] sú garantom toho, že Slovensko bude patriť do organizácií ako Európska únia a NATO," objasnil.

Predseda SaS poslancov Hlasu vyzval, „nech títo poslanci nerobia prázdne gestá, rozhovory krížom-krážom, nech nevypisujú statusy, ale nech zahlasujú za tento návrh".

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) poznamenal, že „návrat do rodiny vyspelých demokratických krajín, ktoré reprezentujú tieto dve zoskupenia, bol cieľom všetkých vlád od novembra 1989“. „Napriek tomu, že niektoré vlády to nemysleli celkom vážne, tak po roku '89 sa opäť naštartovali a dotiahli do úspešného konca. Dnes je členstvo vecou širokého a dlhodobého politického konsenzu,“ uviedol s dôvetkom, že k členstvu v EÚ a NATO sa hlásia všetky relevantné politické demokratické sily.

„V poslednom čase sa stretávame s reálnou politikou Fica a vládnej koalície, ktorá spochybňuje našu príslušnosť k Západu, partnerstvo s ostatnými členskými krajinami Únie a NATO a ťahá nás smerom k Rusku a autokraciám a diktatúram na východe," neopomenul Dostál.

Aj preto považujú poslanci SaS za dôležité doplniť do ústavy, že Slovensko je členským štátom spomínaných organizácií a hlási sa k hodnotám, na ktorých sú založené.

„Aby široký konsenzus, ktorý je prinajmenšom deklarovaný zo strany všetkých relevantných politických síl, bol premietnutý aj do ústavy,“ poznamenal. Podobné ustanovenia v základných zákonoch štátov majú podľa neho aj mnohé ďalšie členské krajiny.

Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková (SaS) potvrdila, že „toto je presne ten prípad, keď sa to žiada pridať
– aj vzhľadom na niektoré nálady v spoločnosti a niektoré gestá našich vládnych predstaviteľov v zahraničí“.

Za novelu ústavy by okrem opozície musela teda hlasovať aj časť poslancov vládnych strán. Z vyjadrení politikov koalície však vyplýva, že zhodu zrejme nenájdu.

Návrh SaS vyzerá logicky, hovorí Ferenčák

Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas) povedal, že z jeho pohľadu návrh SaS vyzerá logicky.

„Obsahovo som s tým stotožnený. Budeme o tom komunikovať. Keďže je to ústavný zákon, vyžaduje si podporu 90 poslancov,“ priblížil Ferenčák. Upozornil, že ide o opozičný návrh a bolo by porušením koaličnej zmluvy, keby zaň hlasovali aj vládni poslanci. „Ale ak by bola všeobecná zhoda v koalícii, tak si to viem predstaviť,“ dodal.

Gašpar nevidí dôvod meniť ústavu

Naopak, odlišný postoj prezentoval podpredseda parlamentu Tibor Gašpar z najsilnejšej koaličnej strany Smer.

Pripomenul, že vstup do EÚ musel prejsť referendom, ktoré bolo ako jediné platné v histórii Slovenska. „Taký závažný krok sa má urobiť prostredníctvom referenda. Nevidím teda dôvod zavádzať do ústavy členstvo v EÚ a NATO, pretože mi to pripomína staré časy, keď bol v nej článok štyri o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa,“ zhodnotil Gašpar.

V súčasnosti nie sú podľa Gašpara žiadne politické sily, ak neráta extrémne názory, možno niektoré v Republike, ktoré by volali po vystúpení z EÚ. „Cesta na to však musí byť otvorená, pretože ak sa má zmeniť Severoatlantická aliancia z obrannej na útočnú, ak má EÚ robiť kroky, ktoré ju ničia a destabilizujú, tak aj taká otázka môže prísť na pretras vo verejnosti, ale rozhodovať o tom by sa malo v referende,“ usúdil Gašpar.

(max, su)