V Jaslovských Bohuniciach chcú spaľovať rádioaktívny odpad. Prečo ide o dobrú správu
Téma dovozu rádioaktívneho odpadu, ktorého zákaz bol ukončený začiatkom tohto roka, vzbudila v spoločnosti negatívne emócie. Napriek tomu, že technológia spracovania tohto problémového materiálu je v rámci projektu, ktorý sa pripravuje v Jaslovských Bohuniciach, skutočne revolučná. Navyše, rádioaktívny odpad sa neplánuje dovážať zo zahraničia. Využívať sa má výlučne ten, ktorý vzniká na Slovensku.
Spoločnosť Newcleo zamýšľa postaviť v Jaslovských Bohuniciach štyri rýchle jadrové reaktory chladené olovom (LFR), ktoré sú schopné spaľovať recyklované vyhoreté jadrové palivo. Ide o technológiu, ktorú v rozhovore pre Štandard detailne opísal taliansky jadrový fyzik a riaditeľ spoločnosti Newcleo Stefano Buono.
Rozdiel medzi reaktormi, ktoré máme v súčasnosti na Slovensku, a tými od Buonovej firmy, je najmä v spôsobe chladenia – tradičnú vodu nahrádza olovo. Vďaka tomu je možné štiepnu reakciu urýchliť a efektívnejšie využiť potenciál uránového paliva. Inak povedané, umožniť štiepenie prvkov ťažších ako urán.
[link url = https://standard.sk/704431/nase-modularne-reaktory-spalia-vas-jadrovy-odpad-tvrdi-taliansky-fyzik-buono]Pozitívne dôsledky sú dva.
Prvým je možnosť využívať špeciálne zrecyklované vyhoreté jadrové palivo (rádioaktívny odpad z pomalých reaktorov) a opäť z neho vyrobiť elektrickú energiu a teplo pre podniky a domácnosti v krajine.
Druhým je, že odpad z rýchlych reaktorov sa neutralizuje na úroveň pôvodnej rádioaktivity niekoľkonásobne rýchlejšie ako ten, ktorý na Slovensku aktuálne vzniká. Už po 250 rokoch je rádioaktivita týchto štiepnych fragmentov prakticky rovná pôvodnej miere rádioaktivity uránovej rudy v bani.
Slovensko môže inšpirovať celú Úniu
Vďaka týmto revolučným vlastnostiam zaradila Európska priemyselná aliancia pre malé modulárne reaktory technológiu od Newcleo medzi najperspektívnejšie projekty, ktoré by v budúcnosti mohli pomôcť štátom Európskej únie získať ekologický, stabilný a cenovo prijateľný zdroj energie. A k jej rozvoju má dôjsť primárne na Slovensku.
Spoločnosť Newcleo totiž podpísala v polovici januára v Taliansku rámcové dohody so slovenskými firmami JAVYS a VUJE.
Prvá dohoda hovorí o vytvorení spoločného podniku s názvom Centrum pre rozvoj využitia vyhoretého jadrového paliva (CVP), ktorého úlohou bude vytvoriť štúdiu uskutočniteľnosti pre vývoj a budúcu výstavbu jadrového zdroja, a tiež zabezpečiť trasu dodávok vyhoretého jadrového paliva vyprodukovaného na Slovensku a umožniť jeho dlhodobú multirecykláciu.
V spoločnom podniku bude spoločnosť JAVYS vlastniť 51 percent a Newcleo 49 percent.
Druhá rámcová dohoda s VUJE, ktorá je jednou z popredných slovenských spoločností v oblasti jadrovej energetiky, vytvára rámec pre technickú a komerčnú spoluprácu zameranú na rozvoj a implementáciu LFR technológie primárne na Slovensku.
Súčasťou dohody je zapojenie VUJE do počiatočných prác na štúdii uskutočniteľnosti a tiež do následných aktivít spoločného podniku CVP.
„Ide o príklad využiteľný aj v iných európskych krajinách. Opätovné využitie existujúceho vyhoretého jadrového paliva ako energetického zdroja zabezpečí Európe aj stovky rokov energetickej nezávislosti za konkurencieschopné a stabilné ceny, čo je nevyhnutný krok pre zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ,“ vysvetlil zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Newcleo Stefano Buono, ktorý pre Štandard uviedol, že 1 400 ton vyhoreného jadrového paliva, ktoré sa na Slovensku v súčasnosti nachádza, sa dá vďaka multirecyklácii využiť na výrobu elektriny aspoň počas 400 rokov.
Slovensko podľa Buona predstavuje pre jeho spoločnosť dôležitého partnera, a to vďaka 50 rokom skúseností v oblasti jadrovej energetiky a existujúcej jadrovej infraštruktúre. Podpísané dohody tak podľa neho „vytvárajú príležitosti nielen pre slovenský priemysel, ale predstavujú paradigmatický posun pre celý sektor jadrovej energetiky v EÚ.“
Projekt má stáť 3,2 miliardy eur
V Jaslovských Bohuniciach má vyrásť štvorica malých modulárnych reaktorov s označením LFR-AS-200. Ako naznačuje číslo v názve, každý z reaktorov disponuje výkonom 200 elektrických megawattov (MWe), čo spolu predstavuje inštalovaný výkon 800 MWe.
Buono vlani pre Štandard uviedol, že výstavba reaktora s výkonom 200 MWe môže stáť okolo jednej miliardy eur, pričom ide podľa neho o polovičnú cenu oproti tomu, čo stojí výstavba tradičných pomalých reaktorov. Zdôraznil však, že cena môže byť nižšia v závislosti od dopytovaného množstva reaktorov.
Dnes už vieme, že štyri rýchle reaktory v Jaslovských Bohuniciach majú stáť 3,2 miliardy eur. Z finančného hľadiska ide teda o pomerne zaujímavú ponuku.