„Ja osobne som za túto zmenu územného plánu nehlasoval. V celej fáze prípravy som upozorňoval na negatíva, ktoré potenciálna výstavba spaľovne v Trenčíne prinesie,“ uviedol pre Štandard Medal.
Zvyšovanie poplatkov
Tvrdí, že takáto prevádzka nepatrí do intravilánu mesta z dôvodu negatívnych vplyvov na životné prostredie v blízkosti bývajúcich obyvateľov. Ideálne umiestnenie vidí v areáli skládky, kam aj tak musia uložiť zvyšky po spálení.
Rybníček tieto obavy nezdieľa. „V 21. storočí sú tieto zariadenia v takom stave, že sa občania nemajú čoho obávať. Navyše by to bolo ďaleko od obytného územia,“ pripomenul štatutár Trenčína.
Hovorkyňa mesta Erika Ságová pre redakciu pripomenula, že výstavba spaľovne nie je témou dnešných dní ani najbližšieho obdobia. „Pravdou však je, že jednou z úloh miest a obcí je znížiť mieru skládkovania. Preto musíme do budúcna počítať aj so zariadeniami, ktoré tepelne zneškodňujú odpad a ktoré perspektívne dokážu prispieť k nižším poplatkom obyvateľov za odpadové služby,“ dodala.
Primátor vysvetlil, že chcú byť strategicky pripravení na túto možnosť, pretože poplatky za odpad budú stúpať. „Chceme, aby obyvatelia mesta neplatili v budúcnosti viac ako 100 až 200 eur za odpad, ale aby platili čo najmenej a mali z toho čo najviac,“ podotkol Rybníček.
Vplyv na životné prostredie
Medal nástojí na tom, že každá spaľovňa vyvoláva otázniky ohľadne toho, aký bude mať dopad na životné prostredie. Nejde pritom len o spaliny z procesu spaľovania odpadu, ale aj o zásadné navýšenie dopravy dovážajúcej do lokality odpad zo širšieho regiónu, o dopravu, ktorá bude odvážať zvyšky po spálení odpadu (popol, troska, odpad z čistenia spalín) na skládku.
Tuhý odpad z čistenia spalín je navyše potrebné likvidovať ako nebezpečný, keďže obsahuje ťažké kovy a iné nebezpečné látky. A pre životné prostredie občanov bývajúcich v blízkosti môže byť problém aj skládka dovezeného odpadu v areáli, ktorý bude čakať nejaké obdobie na energetické spracovanie.
„Spaľovňa by nepochybne mala negatívny vplyv na životné prostredie,“ trvá na svojom Medal.
Ďalšie otázniky
Podľa neho je kapacita potenciálnej spaľovne v Trenčíne stanovená na 100-tisíc ton ročne. Pritom produkcia komunálneho odpadu vhodného na spálenie z mesta Trenčín je približne 15- až 20-tisíc ton ročne. Do spaľovne sa teda bude zvážať odpad zo širšieho regiónu.
Obáva sa tiež toho, že prevádzkovateľ spaľovne odpadu bude mať ekonomický záujem na tom, aby sa využila celá kapacita, takže bude "zháňať odpad" možno aj mimo spádový región. Na spálenie (energetické zhodnotenie) môžu byť presmerované aj už vytriedené zložky odpadu určené na recykláciu.
„Bude to iba otázka ceny, či za vytriedený odpad lepšie zaplatia recyklačné firmy alebo spaľovňa. A to je úplne v rozpore s celospoločenským záujmom ochrany prírodných zdrojov a s princípmi cirkulačnej ekonomiky, ku ktorej sa verbálne hlásime,“ doplnil Medal.
Na Slovensku v súčasnosti existujú dve veľké spaľovne komunálneho odpadu. Tá bratislavská má kapacitu 150-tisíc ton odpadu ročne a košická približne polovicu.
„Minister životného prostredia pán Taraba hovorí o troch obrovských spaľovniach na Slovensku s tým, že to stačí. Ak nedostaneme súhlas k tomuto zámeru, tak tam nebude nič,“ dokončil trenčiansky primátor.
Megaspaľovňa v Slovnafte
Nielen v Trenčíne uvažujú o výstavbe spaľovne komunálneho odpadu, takéto zariadenia by mohli pribudnúť aj v iných mestách. V Bratislave by o dva roky chceli začať s výstavbou najväčšej spaľovne odpadov, nielen komunálneho, na Slovensku s kapacitou až 317-tisíc ton, ktorú by mohli spustiť v roku 2030.
Zámer vybudovať Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré by v priestoroch rafinérie nahradilo súčasnú spaľovňu kalov, a jeho dopady na životné prostredie (EIA) posudzuje rezort životného prostredia.
„V tomto procese sme plne súčinní. Boli sme vyzvaní na dodanie doplňujúcich podkladov, ktoré sme úradom už predložili. Preukazujeme v nich napríklad primeranosť kapacity aj výberu lokality pre CEZO,“ skonštatovala Miroslava Schneider zo spoločnosti Slovnaft.
Podľa nej viac ako dve tretiny bude tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad, ktorý bude na mieste ešte triedený, a menej ako jednu tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad. Kapacita CEZO je naprojektovaná na spádovú oblasť západného Slovenska, kde sa tvorí najviac komunálneho odpadu na Slovensku.
Navyše, je tu viacero výrobných závodov produkujúcich priemyselný odpad. S dovozom odpadu zo zahraničia sa nepočíta.
Na margo signatárov petície, ktorí sa boja, že toxické látky budú ohrozovať zdravie obyvateľov, pre denník uviedla, že v komunikácii s verejnosťou reagujú práve na tie oblasti projektu, ktoré vyvolávajú v ľuďoch obavy.
„Aj prebiehajúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je pre nás priestorom na to, aby sa kvalifikovane posúdili vplyvy na životné prostredie a prijali opatrenia na minimalizáciu prípadných dopadov,“ dokončila.
Ministerstvo životného prostredia nám do uzávierky vyjadrenie neposlalo.
