Západné mierové sily na Ukrajine možno nikdy neuvidíme. Prekážok je viac ako dosť

Inaugurácia Donalda Trumpa za staronového amerického prezidenta vzbudila okrem iného veľké nádeje na pomerne rýchle ukončenie rusko-ukrajinskej vojny.

Túto vyhliadku vyvolal predovšetkým sám Trump ambicióznymi vyjadreniami v predvolebnej kampani, ale aj výrazne nižšia ochota nastupujúcej republikánskej administratívy financovať multimiliardové vojenské potreby napadnutého štátu.

Ako však Štandard upozornil v samostatnom utorkovom texte, tieto optimistické predstavy môžu naraziť na viaceré objektívne aj subjektívne prekážky. A to vo všetkých hlavných centrách rozhodovania – v Kyjeve, vo Washingtone, ale aj v Moskve.

Medzitým sa začínajú naplno obnažovať kontúry ďalšieho problému, ktorého vyriešenie je podľa terajších plánov nevyhnutné nie pre dosiahnutie mieru, ale najmä pre jeho trvalé udržanie.

Vojenskí a politickí plánovači na Západe podľa medializovaných informácií totiž rátajú predovšetkým s tým, že na Ukrajine po zastavení alebo prerušení bojov vznikne demilitarizovaná zóna, ktorá bude viac či menej kopírovať súčasnú frontovú líniu.

Na stráženie tejto zóny alebo dodržiavanie akejkoľvek budúcej mierovej dohody (prípadne dočasného prímeria) však bude zrejme nevyhnutné nasadenie obrovského počtu cudzokrajných vojakov, najmä zo Západu. A práve v tomto bode to začína škrípať.

Štyrikrát menej mužov, ako chce Zelenskyj?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom nedávnom prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose upozornil na skutočnosť, že akákoľvek mierová dohoda by vyžadovala, aby na jej implementáciu dohliadalo najmenej 200-tisíc príslušníkov európskych mierových síl. „Inak je to nič,“ dodal.

„Podporujem myšlienku o kontingentoch ako súčasti bezpečnostných záruk. Pretože ak oni (Rusko) majú 1,5-miliónovú armádu a my máme o polovicu menšiu, znamená to, že potrebujeme kontingenty s veľmi významným počtom vojakov,“ vysvetlil Zelenskyj.

Podľa bruselského webu Politico sa však súčasné rokovania, s ktorými sú jeho novinári oboznámení, sústreďujú iba okolo čísla 50-tisíc, čo je zatiaľ štyrikrát menej ako najnižšia možná hranica stanovená ukrajinským lídrom.

Európski predáci sa do toho nehrnú

Samostatným problémom je aj nízka ochota európskych štátov vyslať svoje ozbrojené sily na povojnovú Ukrajinu, najmä pre hroziace riziko zatiahnutia svojho obyvateľstva do konfliktu s jadrovou veľmocou.

Ťahúňmi v iniciatíve majú byť Francúzi a Briti, ktorí už teraz idú s podporou Kyjeva takpovediac na hranu, a to dodávkami riadených striel s dlhým dosahom a povolením zasiahnuť nimi ruské územie. Politico píše, že okrem nich prejavilo ochotu „len málo západných lídrov“. Súhlas možno očakávať najmä z Pobaltia a skloňuje sa aj Nemecko.

Zelenskyj navyše uviedol, že súčasťou mierových síl musia byť aj Spojené štáty, teda vôbec najdôležitejšia tretia strana. Tie sa však do dobrodružstva tohto typu nehrnú, čiastočne pre Trumpove iné geopolitické priority a čiastočne pre jeho predpokladanú ambíciu preniesť toto bremeno na starý kontinent.

Rusko varuje pred špirálou eskalácie

Tretím úskalím je postoj útočiaceho Ruska, ktoré vyslanie západných mierotvorcov na Ukrajinu odmietlo ešte koncom minulého roka, a to slovami svojho ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

„Nie sme spokojní s návrhmi, ktoré predniesli zástupcovia zvoleného prezidenta, odložiť členstvo Ukrajiny v NATO o 20 rokov a poslať na Ukrajinu mierový kontingent ‚britských a európskych síl‘,“ povedal vtedy šéf diplomacie pre ruskú tlačovú agentúru TASS.

Len pred niekoľkými hodinami pred uverejnením tohto článku záporný ruský postoj potvrdila aj hovorkyňa jeho rezortu Marija Zacharovová. Podľa nej by tento ťah mohol spustiť „nekontrolovateľnú eskaláciu“.

Otázny je mandát od OSN a NATO

Spomenúť treba aj nezanedbateľné právne prekážky, ktoré pre Ukrajinský rozhlas konkretizoval tamojší vojenský expert Vladyslav Selezňov. Podľa jeho mienky ide o nereálnu ideu.

„Na zapojenie západných vojakov do riešenia vojny by bol potrebný mandát od OSN alebo NATO. Oboje je rovnako nereálne,“ povedal tento týždeň v stredu.

„Na získanie mandátu OSN by ste potrebovali súhlas Ruskej federácie, ktorá je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. To je nereálne! Nereálny je aj mandát pod vlajkou NATO, pretože NATO robí všetko pre to, aby sa vyhlo akémukoľvek zapojeniu do rusko-ukrajinskej vojny,“ dodal.

Britský denník Financial Times (FT) zas pripomenul, že aj keby sa k tomuto kroku jednotliví lídri napokon odhodlali, ich rozhodnutie musia ešte odklepnúť národné parlamenty.

Nie je vyslanie ako vyslanie

Ozrejmime, že možné vyslanie vojakov na Ukrajinu dostal do širšej pozornosti francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte začiatkom minulého roka. Vtedajšia predstava však počítala s ich zapojením v ešte horúcej fáze vojny.

Trumpov návrat do Bieleho domu však diskusiu nadobro zmenil. Ako vyplýva z horeuvedeného, momentálne sa pozornosť sústreďuje na to, ako môžu byť európske jednotky použité ako mierové sily a zároveň pomôcť udržať ukrajinskú armádu.

Potencionálna misia by mala podľa FT tri ciele: uistiť Ukrajinu, že má západnú podporu; odradiť Rusko od ďalšieho útoku; a ukázať Spojeným štátom americkým, že Európa je odhodlaná zaručiť bezpečnosť Ukrajiny aj sama.